Vladimír Kampf

Doslova sa hrabú v niekdajších riečnych pieskoch a nachádzajú najmä zvyšky cicavcov. Niektoré z nich boli ešte prispôsobené pralesnému prostrediu, ako napríklad mastodonty, iné už žili v stepiach, trebárs mamuty. Systematický paleontologický výskum tu prebieha pod odborným vedením Martina Vlačikyho a Júlie Zervanovej od roku 2004.

Nová Vieska je jedna z&nbsp;najvýznamnejších lokalít z&nbsp;prelomu pliocénu a pleistocénu v&nbsp;strednej Európe. Toto obdobie je charakteristické prechodom z&nbsp;teplého a vlhkého tropického podnebia konca treťohôr do chladnejších a&nbsp;suchších podmienok najmladšej geologickej etapy vývoja našej planéty. Našli tu fosílne zvyšky viacerých druhov nosorožcov, jeleňovitých zvierat, zuby a kosti koňovitých, diviakovitých, bobrov...

Najvýznamnejším nálezom je zatiaľ zub primáta rodu Paradolichopithecus. Objavili aj skamenené kusy dreva. Zvyšky cicavcov pravdepodobne splavilo zo súše a následne ich zomlela divoká voda rieky. Tou riekou mohol byť dávnoveký Hron, dávnoveká Žitava alebo aj Nitra. Pri Novej Vieske zatiaľ nie je vyhlásená chránená lokalita, takže zberateľov sem prichádza veľa. Z tohto geologického obdobia máme na Slovensku len dve náleziská. Okrem Novej Viesky vo vedľajšej obci Strekov.

<strong>Nadšencov paleontológie spoznáte na ďalšej strane...</strong>

„Paleontológia je moje hobby. Dopracoval som sa tu k&nbsp;skupine ľudí, v&nbsp;ktorej sa máme o&nbsp;čom rozprávať. Vykopávame nálezy, spracovávame ich, preparujeme a&nbsp;staráme sa o&nbsp;ne, aby sa s&nbsp;nimi dalo ďalej manipulovať, aby boli pevné. Nálezy odovzdávame nášmu vedúcemu Martinovi Vlačikymu. Ďalej si ich rozoberajú ľudia na odborné štúdium. Niekto sa zaujíma o&nbsp;mastodonty, niekto o&nbsp;nosorožce, iný o&nbsp;kone...

Zo svojich najzaujímavejších nálezov si robím odliatky. Práve som našiel stoličku mastodonta a&nbsp;ten si odlejem celkom určite. Odliatky posúvam aj ďalej ľuďom, pre ktorých sú užitočné. Pevné skameneliny stačí len umyť, nechať preschnúť a&nbsp;impregnovať. S&nbsp;menej pevnými kusmi musím zaobchádzať opatrne a&nbsp;spevňovať ich postupne pri čistení.“

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

„Paleontológia je taká úžasná vec, že keď sa do nej zažeriete a nájdete kosť či zub staré milióny rokov, prežívate veľmi intenzívny pocit šťastia. Tie nálezy milióny rokov nikto nevidel. Objavujeme minulosť, pričom používame súčasné vedecké metódy, ktoré odhaľujú, ako to bolo v minulosti, aká tu bola fauna, flóra a&nbsp;aké klimatické podmienky vládli.

Na základe týchto praktických výskumov môžeme rekonštruovať prírodu a&nbsp;život na zemeguli a podľa toho si trúfame odhadovať, ako to môže vyzerať v budúcnosti. Bežnému človeku naša práca môže dať podnet, ako sa pozerať na svet a&nbsp;na čo si dávať pozor, keď sa napríklad niekde zosúva svah. Tam by som pozemok nekupovala. Napriek tomu, že terén drží pokope dlhé desaťročia, veští to zmenu počas daždivejších období a zmenených klimatických podmienok. Klimatické zmeny sú prirodzené.“

„Paleontológia ma zaujíma odmala, odkedy som videl film Cesta do praveku. Bol som z neho taký nadšený, že som si hneď začal voskovkou kresliť pravek. Minulý rok som si tú kresbu našiel na stole. Mama si ju odložila. Bol na nej nejaký rozplesnutý ježko, ktorý mal byť stegosaurus. Nikdy som paleontológiu neštudoval, vážne som sa jej nevenoval, ale vždy to bola pre mňa najväčšia vášeň. Keď som sem prišiel pred štyrmi rokmi po prvý raz, tešil som sa, že tak rýchlo môžem niečo nájsť.

Práve sa mi pošťastilo vyhrabať v&nbsp;priebehu pätnástich minút tri zuby a jeden úlomok z&nbsp;parohu. To mám kompenzáciu za to, že včera sa mi nedarilo. Kopeme vo vrstve spred dva a pol milióna rokov, svieti na nás slnko, ovady nás štípu, občas sa na nás zosype piesok, ale keď už človek niečo nájde, je šťastný. Ešte keď mi potom niekto s doktorátom z&nbsp;paleontológie detailnejšie opíše, čo som našiel, je to skvelé.“

„Začal som, keď som mal desať rokov. Do kín prišiel Jurský park, bolo to fascinujúce. V&nbsp;tom čase odštartovala vlna dinosaurej mánie na celom svete. V&nbsp;roku 1993 sa ľudia začali masovo zaujímať o&nbsp;paleontológiu a&nbsp;najmä o&nbsp;dinosaury. Najprv som hľadal skameneliny doma okolo Ružomberka. Po strednej škole som nedoštudoval geológiu. Zostala mi len koníčkom. V&nbsp;zbierke mám okolo tisíc kusov skamenelín. Pobehal som pre ne kus sveta, najmä Európy. Keď som chvíľu žil v&nbsp;Anglicku, podaril sa mi parádny nález dvoch dinosaurov v&nbsp;lokalite v&nbsp;Oxforde.

Niektoré kosti som odovzdal miestnemu múzeu, niekoľko som si ich nechal. Mám doma dinosauriu poličku. Podľa informácií, ktoré som mal, som vedel, že sa tam v&nbsp;starom lome dajú nájsť nejaké lastúrniky. Hľadal som ich. Šťastnou náhodou som sa išiel vycikať k&nbsp;skale, z&nbsp;ktorej trčali akoby paličky. Myslel som si, že je to skamenené drevo. Vzal som si ich so sebou. V&nbsp;múzeu mi povedali, že sú to kosti krokodíla. Pri druhej návšteve som našiel oveľa väčšiu kosť. V&nbsp;tom čase však také veľké krokodíly nežili, takže som sa hneď dovtípil, že sú to kosti dinosaura. Našiel som pozostatky dvoch dinosaurov. To bol zatiaľ môj najlepší objav v&nbsp;živote.“

„Piesková baňa pri Novej Vieske nám poskytuje pohľad do minulosti, do obdobia veľkých zmien klímy. Sme tu tesne pred dobou ľadovou. Na zvyškoch zvierat vidíme, že sa snažili prispôsobiť meniacemu sa podnebiu. Prišli nové druhy, ktoré nahrádzali staršie. Mastodonty postupne mizli a&nbsp;prichádzali mamuty. Po prvý raz som sa sem prišiel pozrieť počas štúdia. Vtedy to tu bolo oveľa menšie. S&nbsp;obcou máme veľmi dobrú spoluprácu. Vychádza nám v&nbsp;ústrety. Za šestnásť rokov sme našli tisíce kusov materiálu, ktorý spracovávame a&nbsp;posúvame do Slovenského národného múzea.

Pri kopaní si treba dávať pozor, najmä keď sa piesok zosype. Platí zásada – nohami dopredu, hlavou dozadu. Zasypaným nohám sa dá pomôcť, s&nbsp;hlavu by to bolo horšie. To sa nám našťastie nestalo, ale jedného kamaráta nám zasypalo po prsia. Býva to zložité. Vyberieme za lopatu, zosype sa za fúrik, vyberieme za fúrik a&nbsp;zosype sa za tatrovku. Tieto sedimenty majú svoje riziká. Prichádzame sem v&nbsp;čase, keď tu dohniezdi kolónia včelárikov zlatých. Kopaním im oživujeme hniezdnu lokalitu. Keby zarástla, stratili by o&nbsp;ňu záujem. Je tu fajn. Cez deň pečie slnko, večer štípu komáre... (Smiech.)“

„Sme pyšní, že tu máme takúto lokalitu. Už môj starý otec vedel, že sa tu dajú nájsť kúsky mamutov. V tom čase ešte nevedeli, že táto lokalita je až taká významná. Augustový tábor tu majú paleontológovia už šestnásty rok. Keď sú tu, na sociálnej sieti sledujem, čím sa pochvália, a potom si to idem pozrieť na vlastné oči.

V obci hľadáme domček alebo miestnosť, kde by sme časť nálezov mohli vystaviť. Na paleontologické múzeum sa už tešíme. Také len tak hocikto nemá. V pieskovej bani bolo ešte pred pár rokmi dedinské smetisko, najmä na stavebný odpad. Našťastie sa nám podarilo získať grant na jeho likvidáciu. Rozmýšľame o náučnom chodníku. Ten obohatí ostatné aktivity v obci. Máme 680 obyvateľov a každý niečo robí.“

„Mamina učila prírodopis. Odmala som vyrastal s&nbsp;knihami, ktoré ma zaujímali. Kopať ma baví. Začal som pred piatimi rokmi. Ešte nie som taký zbehlý ako kolegovia. Tu sa našťastie nedá nič nenájsť. Len si tak kopkám a&nbsp;dávam pozor na každý kamienok. Svoj najvzácnejší nález mám z&nbsp;Karvinej. Podarilo sa mi nájsť stonku rastliny starej tristo miliónov rokov. Niektoré náleziská sú prekvapivo hneď vedľa cesty a netreba za nimi chodiť ďaleko. Významné veci odovzdávame.“

Lovci mamutov: Praveké kosti zomlela divoká voda, teraz sú lákadlom pre nadšencov paleontológie

Výber pre vás

Lovci mamutov: Praveké kosti zomlela divoká voda, teraz sú lákadlom pre nadšencov paleontológie

Súvisiace články

Noblesa a uvoľnenie: Nevesty sa tešili na svadobnú noc v malej posteli v Besnom

Revolučné osudové zmeny: O mladíkovi, ktorý visel Biľakovi na plote

Hudbu a pestovanie spojili do jedného: Poriadna ČILI PAPRIČKA, to už je iná muzička

Výber pre vás