Peter Ličák

Kedysi tam štartovali a&nbsp;pristávali na 400-metrovej vyasfaltovanej dráhe žlté práškovacie lietadlá, nazývané čmeliak. Boli vrchovato naplnené umelými hnojivami, ktoré sypali na družstevné lány v&nbsp;Košickej kotline po prelete hlavného hrebeňa centrálnej časti Slanských vrchov na polia na Zemplíne. Piloti s&nbsp;nimi lietali nízko nad zemou, zavše len tri metre nad terénom. Nad Bidovcami ich bolo vídať a&nbsp;hlavne počuť už pri východe slnka, rachot motorov chladených vzduchom dosahoval pri plnom výkone 120&nbsp;decibelov. Keď agrochemický podnik letisko zatvoril, celé Bidovce si s&nbsp;úľavou vydýchli. Nebo nad dedinou osirelo, stíchlo. Dnes je tam opäť živo, v&nbsp;hangároch i&nbsp;na dráhe, len tie lietadlá sú oveľa tichšie, než bývali čmeliaky. Práškovacie letisko sa premenilo na športové, usídlili sa na ňom dve organizácie: Letecká škola Future Fly – SK ATO 11 a&nbsp;občianske združenie Aeroklub Futurefly Bidovce.

„Lietanie nie je pre mňa len splnený sen z&nbsp;detských rokov, koníček a&nbsp;profesia, je to čosi oveľa viac. Je to životný štýl,“ tvrdí konateľ leteckej školy, predseda aeroklubu a&nbsp;letový inštruktor, čerstvý päťdesiatnik Otakar Jirsák. A&nbsp;tieto slová sme počuli od všetkých členov aeroklubu, s&nbsp;ktorými sme sa pustili do reči na športovom letisku v&nbsp;chotári stredne veľkej obce Bidovce v&nbsp;okrese Košice-okolie.

Aj Otakar Jirsák patrí k&nbsp;tým nadšencom lietania, ktorí už ako deti túžili pozerať sa na svet z&nbsp;kokpitu lietadla. „Ale prvý pilotný preukaz som získal až vtedy, keď som si zarobil prvé peniaze. V&nbsp;mladších rokoch patril k&nbsp;môjmu životu šport, veď som bol študentom košického športového gymnázia, učarovalo mi vodné pólo. Hrával som prvú ligu za dva špičkové kluby – za Chemické závody Wilhelma Piecka v&nbsp;Novákoch a&nbsp;Červenú hviezdu Košice. Prišiel čas, keď som vymenil vodné pólo za športové lietanie, a&nbsp;pred ôsmimi rokmi som na bývalom práškovacom letisku založil spolu s&nbsp;manželkou Zuzanou leteckú školu,“ hovorí o&nbsp;svojej ceste k&nbsp;vysnívanému lietaniu Otakar Jirsák.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MIESTA S MAGICKOU ATMOSFÉROU NÁJDETE V GALÉRII

Letecká škola, ktorú vedie, je pre ľudí túžiacich po lietaní prvým krokom do sveta leteckej dopravy. Adepti lietania sa dostanú na teoretickom vyučovaní i&nbsp;praktickom výcviku do rúk tých najskúsenejších pilotov, inštruktorov i&nbsp;inšpektorov lietania, ktorí majú za sebou stovky, niektorí aj tisícky hodín strávených medzi zemou a&nbsp;nebom.

„Založenie leteckej školy od piky, na zelenej lúke, bolo náročným procesom. Mojím krédom bolo položiť personálne i&nbsp;organizačné základy, na ktorých bude možno dynamicky rozvíjať modernú spoločnosť poskytujúcu kvalitné služby v&nbsp;oblasti civilného letectva. K&nbsp;prvým krokom patrilo vytvorenie kvalitného tímu spolupracovníkov a&nbsp;vypracovanie potrebnej dokumentácie, napríklad prevádzkovej aj výcvikovej príručky pre všetky výcvikové programy. Pre založenie leteckej spoločnosti sú to rozhodujúce dokumenty, čosi ako biblia každej leteckej spoločnosti. Musí byť vypracovaná na vysokej odbornej úrovni s&nbsp;prihliadnutím na platnú legislatívu Európskej agentúry pre bezpečnosť lietania. A, samozrejme, všetka dokumentácia musí byť schválená Dopravným úradom Slovenskej republiky, jeho divíziou pre civilné letectvo,“ vysvetľuje šéf leteckej školy a&nbsp;aeroklubu v&nbsp;Bidovciach.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Motto leteckej školy v&nbsp;Bidovciach je nanajvýš výstižné: Splníme vaše sny, naučíme vás lietať! Kto chce vstúpiť do sveta leteckej dopravy ako pilot, musí získať preukaz spôsobilosti pilota. Letecká škola v&nbsp;Bidovciach poskytuje viacero výcvikových programov. Základným výcvikom na ceste ku kariére profesionálneho pilota je preukaz spôsobilosti súkromného pilota lietadiel. Umožňuje jeho držiteľom samostatne a&nbsp;bezpečne riadiť jednomotorové lietadlo, ktorého maximálna vzletová hmotnosť neprevyšuje 5&nbsp;700 kilogramov. Na jeho získanie treba absolvovať sto hodín teoretickej výučby a&nbsp;46&nbsp;letových hodín s&nbsp;inštruktorom. Účastníci tohto kurzu plnia úlohy a&nbsp;cvičné lety podľa osnovy výcvikovej príručky.

Vedúcim letového výcviku vrátane teoretickej výučby je inžinier Marián Opremčák, ktorý je v&nbsp;leteckej škole aj letovým inštruktorom. Štafetu vedenia letových výcvikov prevzal od svojho predchodcu inžiniera Zdeňka Brunclíka, ktorý odchoval počas svojho pôsobenia v&nbsp;Bidovciach desiatky športových pilotov. V&nbsp;čase, keď nevedie letový či teoretický výcvik, pracuje vo veži košického letiska na pracovisku riadenia letovej prevádzky. Ani netreba pripomínať, že aj pre neho je lietanie a&nbsp;všetko, čo s&nbsp;ním súvisí, životným štýlom. 

„V&nbsp;našej leteckej škole možno získať aj oprávnenie pilotovať jednomotorové lietadlo alebo turistický motorový vetroň vo funkcii veliaceho pilota lietadla do maximálnej vzletovej hmotnosti dvetisíc kilogramov, na palube však vrátane pilota nesmú byť viac ako štyri osoby. Ide o&nbsp;takzvané ľahké lietadlá. Toto oprávnenie je určené pre širokú skupinu ľudí, výcvik je vhodný pre milovníkov športového lietania, ktorí do leteckej školy neprichádzajú s&nbsp;ambíciou stať sa profesionálnym pilotom, lietanie je pre nich koníčkom. Výhodou tejto licencie je to, že jej držiteľ má po absolvovaní jazykovej skúšky možnosť lietať bez obmedzenia na celom území Európskej únie. K&nbsp;najnáročnejším výcvikom, ktoré robíme, je učenie pilotov lietať v&nbsp;noci,“ hovorí o&nbsp;najfrekventovanejších kurzoch Marián Opremčák.

Kým si budúci piloti sadnú s&nbsp;inštruktormi prvýkrát do kokpitu, musia absolvovať sto hodín teoretickej prípravy. Prvých 40&nbsp;hodín si odsedia v&nbsp;laviciach ešte pred začatím letovej časti výcviku, zvyšných 60&nbsp;hodín absolvujú súbežne s&nbsp;praktickou časťou výcviku priamo na letisku alebo samoštúdiom. „Z&nbsp;teoretických vedomostí účastníkov kurzov preskúšajú na dopravnom úrade. Ich teoretickú prípravu smerujeme na získanie vedomostí z&nbsp;leteckého práva, zo všeobecných znalostí o&nbsp;lietadle, o&nbsp;ich výkonoch, učíme ich postupy pri plánovaní letu, musia ovládať meteorológiu, navigáciu, základy aerodynamiky i&nbsp;komunikáciu, ktorú piloti vedú počas letu. Dokonca z&nbsp;rádiokomunikácie musia mať štátnu skúšku, bez poznania správnej frazeológie sa jednoducho lietať nedá,“ povedal pre Život o&nbsp;výcvikových kurzoch inžinier Opremčák.

„Aby sme hlukom z&nbsp;lietadiel nerušili obyvateľov Bidoviec, správame sa na letisku za dedinou maximálne ohľaduplne. Až 95&nbsp;percent výcvikových letov absolvujeme na letisku v&nbsp;Košiciach a&nbsp;na športovom letisku pri Ražňanoch. A&nbsp;v&nbsp;nedeľu a&nbsp;počas sviatkov nad Bidovcami a&nbsp;okolitými obcami nelietame,“ hovorí Otakar Jirsák.

O&nbsp;výcvikové kurzy v&nbsp;leteckej škole je dnes najväčší záujem medzi študentmi, ktorí uvažujú o&nbsp;kariére dopravného pilota, a&nbsp;medzi ľuďmi vo veku 20 až 60&nbsp;rokov, ktorí si prídu do Bidoviec splniť sen o&nbsp;lietaní. Jeden nesplnený sen súvisiaci s&nbsp;lietaním má aj Otakar Jirsák. „Hoci za kniplom sedím takmer každý deň a&nbsp;mám na konte viac ako 1&nbsp;700 nalietaných hodín, dávno túžim po tom, aby som zažil v&nbsp;kokpite aj adrenalín akrobatického letu. Ale na päťdesiatku mi kolegovia piloti kúpili práve akrobatický let u&nbsp;kolegov na spišskonovoveskom letisku. Na tento zážitok sa teším ako malý chlapec,“ priznal sa nám šéf aeroklubu v&nbsp;Bidovciach.

Pred štyrmi rokmi absolvoval výcvikový kurz v&nbsp;leteckej škole v&nbsp;Bidovciach inžinier Dušan Tomčík, po jeho ukončení sa stal jedným z&nbsp;tridsiatich členov miestneho aeroklubu. „Aj ja patrím k&nbsp;tým športovým pilotom, ktorí začali snívať o&nbsp;lietaní už v&nbsp;detských rokoch. Z&nbsp;okna nášho bytu sme mali výhľad na športové letisko ružomberského aeroklubu v&nbsp;chotári dediny Lisková. S&nbsp;neskrývanou závisťou som sledoval všetko, čo sa tam dialo. Fascinovali ma vzlety, nemenej pristávania športových lietadiel, ten obdiv k&nbsp;lietadlám ma priviedol do armády, na vojenskom letisku som pôsobil ako letecký mechanik. Po promócii na vysokej škole som mal na vojenskom letisku na starosti rádiokomunikačnú techniku. Keď som opustil vojenské letisko a&nbsp;zamestnal som sa už ako civil ako manažér správy budov, tá magická atmosféra letiska mi veľmi chýbala. Tak som sa dal na športové lietanie. Gény nepustia, lietanie očarilo aj môjho syna, ktorý to dotiahol až na vojenského pilota,“ rozhovoril sa na letisku Dušan Tomčík.

Nielen na Slovensku, ale aj vo svete bývajú aerokluby príťažlivé aj pre profesionálnych pilotov. Do tejto kategórie patrí Atila Szidor. Kamaráti z&nbsp;aeroklubu o&nbsp;ňom tvrdia, že je to presne ten typ pilota, ktorý by bez lietania nemohol existovať. Zrejme sa nemýlia, Atila Szidor v&nbsp;pracovnom čase lieta na červenom vrtuľníku s&nbsp;lekármi a&nbsp;so záchranármi za pacientmi, ktorí potrebujú čo najrýchlejší prevoz do nemocnice. Od mimoriadne náročnej služby na palube vrtuľníka si chodí oddýchnuť a&nbsp;vyvetrať hlavu do kokpitov lietadiel aeroklubu pod západnými svahmi Slanských vrchov, za ktorými sa rozprestierajú roviny dolného Zemplína.

Tak ako nedávno našiel v&nbsp;aeroklube v&nbsp;Bidovciach pre svoj koníček pôdu a&nbsp;priateľské, priam rodinné prostredie inžinier Jozef Berdis z&nbsp;Prešova s&nbsp;licenciou aj na akrobatické lietanie, priateľskú atmosféru si tam užíva aj jeho krajan letecký inžinier Alexander Malinovský (70). „Ako mnohým profesionálnym i&nbsp;športovým pilotom, aj mne sa dostalo lietanie do krvi v&nbsp;detstve. Pre niekoho to môže znieť ako klišé, ale taká je pravda. Otec bol leteckým mechanikom na vojenskom letisku a&nbsp;ja som vstúpil do aeroklubu, keď som mal pätnásť rokov. Musím na seba prezradiť, že moje začiatky v&nbsp;letectve neboli práve najšťastnejšie, v&nbsp;kurze bezmotorového lietania som na prvý pokus neurobil skúšky z&nbsp;teórie. Dnes mám licenciu sú­kromného pilota, syn Alexander to dotiahol na dopravného pilota, sestra je plachtárka, lieta na vetroňoch,“ hovorí o&nbsp;svojej ceste k&nbsp;lietaniu Alexander Malinovský, ktorý titul leteckého inžiniera získal na Národnej leteckej univerzite v&nbsp;Kyjeve.

Držiteľ titulu zaslúžilý letec Slovenskej republiky vraví, že vo vzduchu má absolútny pocit slobody i&nbsp;bezpečia. V&nbsp;kokpitoch lietadiel, ktoré riadi, sa cíti bezpečnejšie ako na slovenských cestách. „Môžem odprisahať na Bibliu, že vo vzduchu som nestretol za 55&nbsp;rokov lietania ani zlomok počtu šialencov, ktorých stretnem za týždeň na našich cestách,“ vysiela vážne varovanie šoférom. „Keď som v&nbsp;kokpite –&nbsp;či už sám, alebo veziem pasažierov, držím sa zásady, že moje myšlienky musia byť pred lietadlom. Lebo lietanie nie je len zábava, je to predovšetkým zodpovednosť za každé rozhodnutie, ktoré pilot v&nbsp;kokpite urobí. Len v&nbsp;takom prípade má pilot na svojom konte rovnaký počet vzletov ako pristátí. To je rovnica, ktorú mám na mysli zakaždým, keď si sadám do kokpitu,“ povedal pre Život člen aeroklubu v&nbsp;Bidovciach.

Lietanie ako životný štýl: Práškovacie čmeliaky vystriedali v Bidovciach športoví piloti

Výber pre vás

Lietanie ako životný štýl: Práškovacie čmeliaky vystriedali v Bidovciach športoví piloti

Súvisiace články

Lekvárnici spod Baranca: Prečo obyvateľom obce Jakubovany prischla táto prezývka?

Medené srdce Európy: Najlepšia huta nášho kontinentu bola v malej kluknavskej osade

Pod Kamenicou: V Starej Kremničke nájdete dve fontány aj inšpiratívnych ľudí

Výber pre vás