Vladimír Kampf

Minulý rok lámal rekordy. V Podunajskej nížine kúrili 33 dní. Takáto extrémna jar prichádza raz za štvrťstoročie. Prišla napriek tomu, že zima nebola ktovieaká.

Napriek veľkej snahe prišli pestovatelia približne o polovicu úrody. Keby v sadoch neboli kúrili a neboli sa snažili čo najúčinnejšie bojovať proti nočným a ranným mrazom, výnosy by boli mali ešte menšie, možno len 15-percentné.

Firma Boni Fructi z Dunajskej Lužnej s odkazom na dobré jablká neprodukuje len jablká, ale aj množstvo ďalších odrôd ovocia. Pestuje hrušky, čerešne, čučoriedky, maliny, jahody… Každá plodina má svojho šéfa.

Vedúci čerešňového sadu v Dunajskej Lužnej Martin Fojtík o svojej práci hovorí: „Na zber som chodil od pätnástich rokov. V sadoch som zamestnaný tretí rok. Máme dva čerešňové sady. Práve sa snažíme zachrániť čo najviac úrody v desaťapolhektárovom priestore,“ hovorí a v tme hľadá svojich kolegov. Je pred piatou hodinou ráno. Personál má dosť. Kto už nemá čo robiť, vypne čelovku a odpočíva pri ohni.

Tento rok si záchrana úrody zatiaľ nevyžiadala až také úsilie. Mrazivých nocí a rán bolo menej, ale zasa teploty klesli nižšie. „Mali sme za sebou aj niekoľko teplých dní. Preto sa čerešňové púčiky dostali do štádia, keď im chýbalo naozaj len pár dní, aby začali kvitnúť. Je to pre ne veľmi citlivé obdobie. Teplota nesmie klesnúť pod nulu, pretože by ich výrazne poškodila, prípadne až zničila.“ Martin si ani nevie predstaviť, čo by bolo, keby sa im v minulom roku nebolo podarilo zachrániť aspoň polovicu úrody. „Pri toľkom úsilí by to bolo ubíjajúce,“ zamýšľa sa.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Jedna noc kúrenia v desaťhektárovom sade môže stáť až desaťtisíc eur. Podľa toho, ako hlboko klesne teplota pod nulu. Zamestnanci už vedia, či majú zapaľovať každú alebo každú druhú parafínovú sviecu. Na hektár ich spotrebujú 250 až 300. Okrem toho v sadoch stoja piecky na pelety alebo na brikety. S pieckami je viac práce než s parafínovými sviecami. Cez deň pripravia arzenál, po zotmení ho zapália a potom podľa potreby a teploty medzi radmi stromov pridávajú alebo uberajú tepelný výkon.

„Záleží na prognóze a predpovedi počasia. Objednávame si aj miestnu predpoveď teplôt a v sadoch máme senzory. S mrazom nám pomáhajú bojovať motorové vrtule, ktoré rozrážajú vzduch a pri prízemných mrazoch fúkajú nadol teplejší vzduch z vyšších vrstiev,“ vysvetľuje Martin od čerešní. Aj obrovský ventilátor je účinná zbraň.

Stáva sa, že všetky tieto „bojové“ prostriedky na zohriatie sadu strácajú účinok, pretože udrú húževnatejšie mrazy. Vtedy je tu ešte jedna možnosť – helikoptéry. V čase, keď sú ranné mrazy ohrozujúce úrodu naozaj kruté a už nič nepomáha, ich volajú na pomoc. Lietajú nad sadmi a zrážajú teplejší vzduch medzi stromy. To už je rachot ako vo vojne.

Väčšina obyvateľov domov v okolí sadov potrebu zachraňovať ovocie chápe, sú tolerantní. Ako to býva, všade sa nájdu mrzúti, ktorým všeličo prekáža. Najviac ich dráždia hlučné helikoptéry. Spasiteľom pri jarných prízemných mrazíkoch je aj kamarát vietor. Keď fúka, mieša spodnú mrazivú vrstvu vzduchu s tou teplejšou vyššie.

Vyhrievanie sadu nie je pre okolie príjemné. Šíri sa z neho štipľavý dym. Protimrazová závlaha je oproti dymiacim sviečkam a peciam či hlučným ventilátorom a helikoptéram menej nepríjemný spôsob ochrany. Neobťažuje okolie a na pohľad vyzerá veľmi efektne. Pri kôstkovinách, ako sú čerešne, ju však neodporúčajú. Pomáha k dobrým jablkám či hruškám. Tento systém funguje s 95-percentnou účinnosťou. Samozrejme, iba ak sa niečo nepokazí. Kropenie vodou sa nesmie počas mrazu prerušiť. Je to oveľa spoľahlivejší spôsob ochrany než kúrenie.

Agronóm v jablkovom biosade Jozef Mertuš vysvetľuje, že systém je založený na jednoduchom princípe. „Rozprašovaná voda zo studne je teplejšia než vzduch. Keď sa voda mení na ľad, uvoľňuje sa z nej do okolia skupenské teplo. Je to približne 80 kalórií termickej energie na gram. Vytvorí sa plášť neustále sa topiacej a tuhnúcej vody, ktorá chráni od okolitého mrazivého vzduchu. Táto napohľad hrozivá ľadová bariéra má vnútri teplotu nad nulou. Nevieme, do akého extrému tento spôsob bezpečne zafunguje, ale poradili sme si vďaka nemu aj s teplotou mínus sedem stupňov Celzia.“

Podmienkou biosadu je používať iba herbicídy s ekologickým certifikátom. „Nesmieme používať minerálne hnojivá, herbicídy na reguláciu buriny. Treba sa o ňu postarať buď ručne-stručne, alebo mechanicky, či parou. Vylúčené sú umelé a chemické zásahy.“ Aby mohli všetky tieto podmienky dodržať, musia najprv na začiatku sezóny stromy uchrániť pred mrazom.

„Za jednu noc môžeme stratiť úplne všetko, o čo sa po celý rok snažíme. Riziko je naozaj veľké a ochrana drahá. Protimrazová závlaha nás ročne vychádza približne na 40-tisíc eur na hektár. Keby sme nekropili jedinú mrazivú noc, mali by sme úrody sotva polovicu. Stačí dobre zvládnutý jeden zlý a ťažký začiatok sezóny a investícia do vlahy si na seba dokáže zarobiť,“ vysvetľuje. Vlani vypestovali na hektári biosadu až 50 ton dobrých jabĺk.

Jozef sa dostal k súčasnej práci zhodou okolností a vďaka záujmom. „Pracoval som kancelárii, ale toto ma zaujalo viac. Pripadalo mi živšie a krajšie byť vonku v sadoch. Mám krásny kontakt s prírodou a s tým, čo produkujeme,“ teší sa.

Keď mrázik nie je rozprávkový dobrák: Takto vyzerá urputný boj ovocinárov o záchranu úrody

Výber pre vás

Keď mrázik nie je rozprávkový dobrák: Takto vyzerá urputný boj ovocinárov o záchranu úrody

Súvisiace články

Súmrak svetlej budúcnosti: VÁŽSKU KASKÁDU žerie zub času

TAJOMSTVÁ CHRÁMOV: Nechajte sa ohromiť svätyňou soli

Páni mečov: Ostrý šport, v ktorom patríme k najlepším na svete

Výber pre vás