Peter Ličák

Hoax o&nbsp;zničení vojenského cintorína ruských vojakov v&nbsp;Ladomirovej pod Duklianskym priesmykom vypustil do sveta internetu a&nbsp;médií veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Igor Bratčikov. Kým sa v&nbsp;našej komunikácii neudomácnilo anglické slovo hoax, nazývali sme takéto výmysly podvodom, klamstvom, zlomyseľným konaním. Na osvieženie pamäti, o&nbsp;čo pri tomto výmysle ide, bohato stačí jediná veta: ruský ambasádor obvinil starostu Ladomirovej Vladislava Cupera z&nbsp;toho, že bagrom zničil vojenský cintorín ruskej cárskej armády z&nbsp;prvej svetovej vojny. Je to podvod, klamstvo, zlomyseľné konanie namierené nielen proti starostovi Ladomirovej, ale proti celému Slovensku, ktoré Ruská federácia za podporu Ukrajiny zaradila na husto popísaný zoznam nepriateľských štátov.

Málokto na Slovensku pozná históriu vojenských cintorínov, ktoré na našom území ostali po prvej svetovej vojne, tak dobre ako historik Martin Drobňák (36), predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy v Humennom, a podpredseda klubu, stredoškolský profesor dejepisu na Gymnáziu armádneho generála Ludvíka Svobodu v Humennom, historik Radoslav Turík (42). Histórii prvej svetovej vojny, najmä bojov na severovýchode Slovenska a obnove vojenských hrobov, sa venujú takmer dve desaťročia. Spoznali sa na gymnáziu, Martin bol študent, pán Turík jeho učiteľ dejepisu.

„Už za gymnaziálnych rokov ma veľmi bavila história, preto som sa aj prihlásil do súťaže študentov, ktorá mala názov stredoškolská odborná činnosť. Keď som si hľadal tému na svoju prácu, uvažoval som o&nbsp;karpatsko-duklianskej operácii, ale napokon som sa rozhodol napísať prácu o&nbsp;udalostiach prvej svetovej vojny. Dosť som sa o&nbsp;týchto bojoch dozvedel od svojho učiteľa zo základnej školy v&nbsp;Radvani nad Laborcom Ivana Mjacha, pri písaní mi veľmi pomohli informácie historika spod Dukly Igora Slepcova. Pri zbieraní podkladov a&nbsp;rozhovoroch s&nbsp;historikmi a&nbsp;mojím učiteľom Radom Turíkom som zistil, že takmer nedotknutou, neprebádanou témou sú vojenské cintoríny z&nbsp;prvej svetovej vojny. Táto problematika zaujala aj jeho, tak sme sa boli pozrieť na niekoľko vojenských cintorínov. A&nbsp;takmer všade sme ostali stáť v&nbsp;nemom úžase nad ich zanedbaným stavom. Boli to vlastne len roky nekosené lúky bez krížov, ktoré patria na každý cintorín. Opísal som ich úbohý stav a&nbsp;s&nbsp;tým kritickým pohľadom som vyhral celoslovenskú súťaž stredoškolskej odbornej činnosti v&nbsp;odbore história. A&nbsp;to nás s&nbsp;Radom naštartovalo, aby sme sa intenzívne a&nbsp;profesionálne začali venovať vojenským cintorínom, nielen skúmaniu ich histórie, ale aj prepotrebnej obnove,“ hovorí predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy, ktorý založili v&nbsp;apríli 2004, dnes funguje pod hlavičkou občianskeho združenia.

Zo študenta a&nbsp;jeho učiteľa je dnes dvojica, ktorá má na autorskom konte pätnásť odborných publikácií o&nbsp;bojoch prvej svetovej vojny na severovýchode Slovenska a&nbsp;cintorínoch, ktoré po nich ostali v&nbsp;okresoch Bardejov, Humenné, Stropkov, Svidník a&nbsp;Medzilaborce.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ako jedného z&nbsp;najerudovanejších odborníkov na obnovu vojenských cintorínov v&nbsp;Európe si minulý týždeň pozvali členovia Zahraničného výboru Národnej rady SR Martina Drobňáka, aby im povedal, či naozaj došlo k&nbsp;poškodeniu hrobov ruských vojakov na vojenskom cintoríne v&nbsp;Ladomirovej alebo je to zlomyseľný výmysel. Ale pre obštrukcie sa rokovanie výboru neuskutočnilo, poslanci sa nemohli od historika dozvedieť, že treba minimálne poopraviť tvrdenie, že išlo o&nbsp;hroby 270&nbsp;ruských vojakov, ako to nesprávne uviedol generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Vojenské cintoríny z&nbsp;prvej svetovej vojny boli zriaďované tak, že tam boli pochované obete spoločne, bez rozdielu, za ktorú armádu bojovali, za ktorú padli. A&nbsp;tak to bolo aj na vojenskom cintoríne v&nbsp;Ladomirovej, nemožno teda v&nbsp;žiadnom prípade hovoriť o&nbsp;ruskom vojenskom cintoríne,“ prezentoval nakoniec odborný pohľad len pred novinármi historik Martin Drobňák. Takže ruský veľvyslanec šliapol vedľa. Ale slovo „izvinite“ sme z&nbsp;jeho úst nepočuli. A&nbsp;ani ­podľa odborného radcu Krajského pamiatkového úradu v&nbsp;Prešove Antona Lišku pri odstraňovaní poškodených obrubníkov k&nbsp;žiadnemu poškodeniu vojenských hrobov nedošlo.

Aj podpredseda Klubu vojenskej histórie Beskydy Radoslav Turík má k&nbsp;tejto kauze kritický postoj: „Treba to povedať priamo, bez okolkov, že verejnosti boli podsunuté klamlivé správy o&nbsp;barbarskom ničení hrobov ruských vojakov. Správu ruského veľvyslanca na Slovensku prebrali s&nbsp;radosťou aj médiá v&nbsp;Ruskej federácii, dokonca štátna televízia, ktoré svojich čitateľov a&nbsp;divákov informovali, že celý cintorín ruských vojakov v&nbsp;Ladomirovej bol zničený buldozérom. K&nbsp;zastaveniu šírenia poloprávd, demagógie a&nbsp;vyslovených hoaxov môže prispieť hlavne odborný pohľad na túto tému, podoprený faktmi získanými dlhodobým odborným výskumom. Silu ukončiť hanebné, nemorálne zneužívanie obetí prvej svetovej vojny na účely propagandy či politiky má v&nbsp;tomto prípade predovšetkým vedecký výskum, ktorému sa s&nbsp;kolegom Martinom Drobňákom venujeme takmer 20&nbsp;rokov.“

Vojenský cintorín v&nbsp;Ladomirovej vznikol krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny, v&nbsp;októbri 1914. S&nbsp;prvými vojakmi, ktorí zahynuli na bojisku, tu boli pochovaní aj vojaci, ktorí podľahli cholere. Neskôr pribudli vojaci, ktorí padli v&nbsp;bojoch, aj tí, ktorí zomreli pravdepodobne vo vojenskej nemocnici ruskej armády. Cintorín na ploche 1&nbsp;188&nbsp;štvorcových metrov tvorí 82&nbsp;hrobov, leží na pozemkoch Ilony Škurlovej, Michala Škurlu Farkaša a&nbsp;pani Singerovej. „Ako nám prezradili archívne dokumenty, majitelia súhlasili s&nbsp;predajom svojich pozemkov štátu, požadovali tisíc korún, ale nenašli sme v&nbsp;archívoch žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali aj vyplatenie tejto sumy,“ vysvetlil okolnosti vzniku cintorína Martin Drobňák.

Tento cintorín je často označovaný za ruský, ale nie je to pravda. „To, že je to ruský cintorín, nepotvrdzuje žiadny archívny dokument. Dokonca v&nbsp;žiadnom dokumente sa nespomína ani štátna príslušnosť pochovaných vojakov. Tí sú na tomto cintoríne pochovaní v&nbsp;tridsiatke hromadných hrobov, dvojice vojakov sú uložené na večný odpočinok v&nbsp;šestnástich hroboch, 38&nbsp;vojakov bolo pochovaných samostatne. Armáda na cintoríne pochovala spolu 270&nbsp;vojakov. Jednotky zberali po bojisku telá vlastných i&nbsp;nepriateľských vojakov, aby po skončení bojov a&nbsp;presunutí frontu mohli gazdovia vyjsť do polí, siať, orať, hnojiť. Provizórne hroby hlboké pol metra, ktoré dlhšie dažde často odkryli, boli dosť vážnou hygienickou hrozbou, preto bolo nutné pochovávať vojakov na vojenských cintorínoch,“ konštatuje Radoslav Turík.

Základné údaje o&nbsp;pietnom mieste v&nbsp;Ladomirovej získala dvojica historikov z&nbsp;východného Slovenska vo Vojenskom historickom archíve v&nbsp;Bratislave, vo fonde Vojnové hroby a&nbsp;cintoríny. Evidenčný list o&nbsp;38&nbsp;jednotlivých hroboch podáva svedectvo o&nbsp;tom, že vojaci, ktorí sú v&nbsp;nich pochovaní, boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej armády. V&nbsp;priebehu ďalšieho výskumu sa vo fonde Zemské vojenské veliteľstvo objavil zoznam šestnástich rakúsko-uhorských vojakov, ktorí sú pochovaní na vojenskom cintoríne v&nbsp;Ladomirovej. Ostatní vojaci sú dodnes neznámi, nevedno, či boli príslušníkmi rakúsko-uhorskej alebo znepriatelenej ruskej armády. Zachoval sa aj archívny dokument z&nbsp;roku 1924, v&nbsp;ktorom žandárska stanica v&nbsp;obci Vyšný Svidník žiadala financie na výmenu opotrebovaných tabuliek s&nbsp;menami obetí na hroboch. V&nbsp;medzivojnovom období mal na starosti pravidelnú údržbu vojenského cintorína v&nbsp;Ladomirovej hrobár Ján Škréb z&nbsp;Nižného Svidníka. Okrem Ladomirovej mal na starosti údržbu vojenských cintorínov vo Vyšnom aj v&nbsp;Nižnom Svidníku.

„Ako sme zistili podľa dobového náčrtu vojenského cintorína, jeho dominantou bol pôvodne centrálny kríž uprostred pietneho miesta. V&nbsp;30.&nbsp;rokoch minulého storočia bola na cintoríne vybudovaná kaplnka, iniciátorom jej výstavby bolo združenie Rusov –&nbsp;účastníkov svetovej vojny. Na stavbu kaplnky použili peniaze z&nbsp;výnosu lotérie, ktorú toto združenie, sídliace v&nbsp;Prahe, zorganizovalo v&nbsp;rokoch 1936 až 1937. Kaplnku, ktorú slávnostne odhalili v&nbsp;lete 1938, navrhol mladý ruský architekt G.&nbsp;D.&nbsp;&nbsp;Zub. Práve výstavba tejto kaplnky a&nbsp;častejšie návštevy cintorína delegáciami ruských emigrantov mohli byť príčinou toho, že sa vojenský cintorín neskôr začal označovať iba za cintorín ruských vojakov. A&nbsp;to nie je pravda, niet najmenších pochybností o&nbsp;tom, že na vojenskom cintoríne v&nbsp;Ladomirovej sú pochovaní vojaci dvoch armád –&nbsp;rakúsko-uhorskej aj ruskej, tak­že správne pomenovanie tohto pietneho miesta je vojenský cintorín z&nbsp;prvej svetovej vojny,“ potvrdil pre Život historik Martin Drobňák.

Podľa svedectva pamätníkov z&nbsp;Ladomirovej sa po druhej svetovej vojne starali o&nbsp;údržbu cintorína pravoslávni mnísi, ktorí v&nbsp;tejto rusínskej dedine pôsobili. K&nbsp;prvej obnove zanedbaného pietneho miesta došlo až na začiatku tohto tisícročia, jeho obnovu finančne podporilo aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku. Po obnove ostala plocha cintorína zarovnaná, hroby vojakov neboli viditeľné, na cintoríne bola osadená tabuľka s&nbsp;nepravdivým označením: cintorín ruských vojakov. Pri ďalšej obnove cintorína v&nbsp;roku 2014 boli osadené aj obrubníky, ktoré označovali hroby. Na novej informačnej tabuli sa opäť objavila nepravdivá informácia, že je tam pochovaných 270&nbsp;ruských vojakov, hoci na tomto mieste sú pochovaní aj vojaci rakúsko-uhorskej armády. Také sú fakty o&nbsp;vojenskom cintoríne z&nbsp;prvej svetovej vojny v&nbsp;Ladomirovej.

„Izvinite“ nezaznelo: Pravda a lož o vojenskom cintoríne v Ladomirovej očami historikov

Výber pre vás

„Izvinite“ nezaznelo: Pravda a lož o vojenskom cintoríne v Ladomirovej očami historikov

Súvisiace články

Zvládnu slovenské akvaparky zimu? Cena elektrickej energie stúpla o viac ako tristo percent

Núdza o drevo na zimu: Ceny sa šplhajú do výšin a nie je vôbec isté, že ho dostanete

Ekologická bomba: Život v Bodve ohrozujú tisícky ton smetí

Výber pre vás