Monika Macháčková

Slovenský folklór je v&nbsp;svetovom meradle jedinečný. Nie je veľa krajín, ktoré by mali také rôznorodé a&nbsp;bohaté tradície ako my. To nie je pyšné vystatovanie, ale fakt. Vzťah Slovákov k&nbsp;dedičstvu sa s&nbsp;rokmi menil. Komunisti ho síce podporovali, ale zároveň aj znásilňovali na stranícku propagáciu. Potom nastali roky, keď sme ho potláčali a&nbsp;s&nbsp;obdivom sme sa dívali na všetko západné. Konečne nastal čas, keď sme si uvedomili, že tradície sú našou súčasťou, že ich máme v&nbsp;génoch.

Súbory z&nbsp;východu, ktoré boli úspešné v&nbsp;grantovom programe, koncom roka 2019 vystúpili v&nbsp;Prešove vo veľkolepom programe. Organizátorka, známa folkloristka a&nbsp;koordinátorka súborov Anna Palšová netajila radosť.

„Chceli sme dať na vedomie verejnosti aj ministerstvu, že to boli správne investované peniaze. Všetci tento grant prijali s&nbsp;nadšením. Doteraz si nás nikto nevšímal a&nbsp;nemal záujem pomôcť súborom. Folkloristi si ukrajujú zo svojho voľného času, aby mohli šíriť tradičnú ľudovú kultúru. Pred takýmito ľuďmi sa treba skláňať a&nbsp;poďakovať sa im za to. Pozrite sa, koľko mladých ľudí si nájde čas na folklór a&nbsp;zachovávanie tradícií. Máme aj veľa vitálnych dôchodcov, znova sa vracajú k&nbsp;folklóru, odovzdávajú skúsenosti mladým.“

Anna Palšová hovorí, že súbory žiadali príspevky v&nbsp;zásade na to isté – na kroje a&nbsp;hudobné nástroje. „To sú najväčšie položky. Lebo napríklad malé súbory väčšinou honorár za vystúpenie minú na dopravu, ktorá ich dovezie na miesto. A&nbsp;tak si nemajú šancu zarobiť na nič iné. Tento grant im výrazne pomohol. Folklór ožíva, aj tí, čo ho nikdy nesledovali, zrazu majú oň záujem.“ Anna Palšová verí, že v&nbsp;nasledujúcich rokoch dostanú finančnú pomoc aj ďalšie súbory.

Roman Malatinec je známy folklorista, spevák, tanečník, inštrumentalista, moderátor a&nbsp;umelecký vedúci folklórneho súboru Podpoľanec. Zdôrazňuje, že folklór tu bol vždy, nikdy nezanikol.

„Prežíval napriek všetkým peripetiám – aj politickým. Teraz sme si ho začali viac všímať a&nbsp;propagovať a&nbsp;zrazu tu máme boom. Keď som začal robiť celoslovenskú prehliadku fujaristov v&nbsp;Korytárkach, médiá to nezaujímalo. A&nbsp;v&nbsp;priebehu pár rokov sa to úplne zmenilo. Súvisí to podľa mňa s&nbsp;globalizáciou Európy, Slováci sa nechcú podvoliť a&nbsp;hľadajú svoju identitu. Veď čo iné nám zostáva okrem kultúrnych pamiatok? No predsa nehmotné dedičstvo. Tradície a&nbsp;zvyky, to je niečo, k&nbsp;čomu sa môžeme prihlásiť,“ vysvetľuje umelecký vedúci súboru Podpoľanec.

Ak sa má folklór robiť poriadne, autenticky, stojí to nemálo peňazí. Roman Malatinec privítal podporu cez grant Folklór – duša Slovenska, v&nbsp;ktorom Podpoľanec patril medzi úspešných žiadateľov. V&nbsp;minulom roku vyhlásilo ministerstvo kultúry projekt, ktorý má za cieľ podporiť aktivity v&nbsp;oblasti tradičnej slovenskej kultúry. Suma, ktorú vyčlenili, bola na začiatku pomerne štedrá – jeden a&nbsp;pol milióna eur. Pre enormný záujem ju ešte zvýšili. Do Fondu na podporu umenia prišlo 970 žiadostí v&nbsp;celkovej výške viac ako dvanásť miliónov eur. Aj to svedčí o&nbsp;tom, že na Slovensku folklór žije a&nbsp;chce sa rozvíjať.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

„Keď sa vrátim do totality, môj otec tancoval dlhé roky v&nbsp;súbore. Istotne sa folklór zneužíval na politické účely, ale súbory za to aj niečo dostali. Pre nás sú to dnes iba voľnočasové aktivity, za ktoré nemáme žiadny plat. V&nbsp;súbore Podpoľanec máme sedemdesiat mladých ľudí, ktorých vzdelávame. V&nbsp;minulosti sa súbory združovali do závodných klubov pod hlavičkou ROH, a&nbsp;keď išli niekam na vystúpenie, dostali za to odmenu. Dnes si musia brať dovolenky. Veľmi by sme uvítali podporu a&nbsp;legislatívne úpravy v&nbsp;tomto smere.

Robíme to vo voľnom čase, na úkor rodiny, vychovávame celé generácie nových folkloristov. V&nbsp;mestách si to vlastne nikto nevšíma. Vychováme mladých, vštepujeme im lásku k&nbsp;tradícii a&nbsp;oni nám potom hotoví odídu do vysokoškolských súborov,“ hovorí R.&nbsp;Malatinec. „Pán profesor Nosáľ hovorieval, že súbory v&nbsp;regiónoch sú veľmi dôležité. Bez nich by Lúčnica neexistovala. Máme vôľu zostať v&nbsp;regiónoch a&nbsp;vypiplať tanečníkov od a&nbsp;do z, aj keď po piatich rokoch tvrdej práce mnohí skončia niekde inde. Už sme si zvykli,“ dodáva známy folklorista.

Veľký balík peňazí zhltne nákup hudobných nástrojov a&nbsp;obnova a&nbsp;údržba krojov. Každý súbor si zakladá na tom, že má autentické, správne ustrojené kroje. „Keď si povieme, že chceme honorár za vystúpenie, čudujú sa, že je vysoký. Lenže napríklad jeden detviansky kožuštek stojí päťsto eur a&nbsp;v&nbsp;súbore mám desať párov. Tak pochopia, kam tie peniaze idú,“ tvrdí umelecký šéf folklórneho súboru.

Každý tanečník by sa mal vedieť správne starať o&nbsp;kroj. Roman Malatinec hovorí, že ak to nevie, mal by si ho sám vyrobiť, potom by videl jeho pravú hodnotu. Súbor Podpoľanec je v&nbsp;regióne aj vo folkloristickej komunite známy. Aby sa v&nbsp;roku, keď oslávi 45. výročie, viac zviditeľnil, prihlásil sa do šou Zem spieva. Po televíznom vystúpení sa začali hlásiť noví záujemcovia. Roman Malatinec je známy aj tým, že na rôznych festivaloch a&nbsp;súťažiach pracuje individuálne s&nbsp;mladými folkloristami. Konštatuje, že súčasný mediálny boom je aj na niečo dobrý – cíti zvýšený záujem.

„Lenže má to aj druhú stranu. Na folklóre sa začalo priživovať veľa špekulantov. Objavili nový priestor, najmä v&nbsp;oblasti výroby krojov. Začalo vznikať veľa zlých napodobenín. Nikto to nereguluje, neusmerňuje. Keď ste si voľakedy na dedine obliekli niečo, čo tam nepatrilo, ľudia na to hneď upozornili. Dnes takáto prirodzená kontrola dediny neexistuje. Ani zo strany štátu,“ dodáva.

Roman Malatinec si myslí, že by v&nbsp;regiónoch malo byť aktívnejšie Ústredie ľudovej umeleckej výroby. „Mali by pôsobiť metodicky. Aj teraz vzniká veľa nových súborov a&nbsp;zoskupení laikov, ktorí nemajú dostatočné znalosti. Potom si oblečú hocičo, rozmohli sa tu v&nbsp;poslednom čase kvetové čelenky a&nbsp;zvláštne party. Ak takýto kolektív ide na súťaž, tam ho usmernia, ale ak nie, nikto im to nepovie,“ myslí si R.&nbsp;Malatinec.

A&nbsp;nielen súbory by potrebovali pomoc pri zorientovaní. Zišla by sa nám všetkým. S&nbsp;ľudovým motívom si dnes kúpite čokoľvek. Tričko, zásteru, kabelku... Je to vynikajúci predajný artikel. Lenže ste si istí, že ornament na vašom tričku je naozaj slovenský?

Folklór na výslní? Dýcha na nás na každom rohu, niektoré súbory však bojujú o prežitie. Prečo?

Výber pre vás

Folklór na výslní? Dýcha na nás na každom rohu, niektoré súbory však bojujú o prežitie. Prečo?

Súvisiace články

Raj na Slovensku: Občania neplatia za káblovku, majú nové cesty a lacné obedy. Kde na to berú?

Obec plná zaujímavých príbehov a ľudských osudov: V Bzenove ročne vykvasia 3 000 ton kapusty

Inde ľudí ubúda, tu nestačia stavať: Ako sa žije v Žarnovici?

Výber pre vás