Jaroslav Slašťan

Touto úlohou bol na našom území v roku 1920 poverený Inštitút preblahoslavenej Panny Márie (dnešné Congregatio Jesu – CJ). Výrobňa v začiatkoch piekla hostie iba pre potreby Prešova, neskôr žiadosti o hostie pribúdali, a tak sa ich posielanie rozšírilo po celom Slovensku. Hostiáreň – ako sa nazýva prevádzka, v ktorej hostie vyrábajú – patrila od svojho vzniku pod viaceré inštitúcie.

Do roku 1950 patrila sestrám Inštitútu preblahoslavenej Panny Márie. Od 1. augusta 1950 ju štátna moc previedla pod Slovenské chrámové družstvo v Bratislave, neskôr ju prevzalo České chrámové družstvo v Prahe. V roku 1956 ju prevzal Spolok svätého Vojtecha, od roku 1991 Ústredná charita na Slovensku (dnešná Slovenská katolícka charita – SKCH). Dňa 16. marca 1999 Konferencia biskupov Slovenska (KBS) rozhodla, že výrobňa hostií sa vráti sestrám Inštitútu preblahoslavenej Panny Márie.

Pri výrobe takého veľkého množstva hostií sa stroje opotrebovávali a&nbsp;bolo treba kúpiť nové. „Vedenie SKCH však odmietlo podporiť nákup nových strojov. Sestry zamestnané vo výrobni mali minimálne mzdy a&nbsp;rehoľa okrem týchto miezd nemala žiaden príjem z&nbsp;výrobne. Toto bolo podnetom pre vedenie provincie hľadať spôsob, ako sa ekonomicky osamostatniť. Oboznámený so situáciou vo výrobni hostií bol aj otec biskup Rudolf Baláž, v&nbsp;tom čase predseda KBS. Na základe žiadosti o&nbsp;odchod výrobne hostií zo správy SKCH Konferencia biskupov Slovenska na svojom zasadaní rozhodla, že výrobňa hostií bude patriť pod správu rehole, tak ako to bolo pred rokom 1950. Keďže majiteľom budovy výrobne hostií v&nbsp;Báči bola SKCH, bolo treba nájsť priestory na presťahovanie prevádzky. Najprv sa výrobňa presťahovala do provizórnej budovy v&nbsp;Zborove pri Bardejove, kde bola sedem rokov. Medzitým sa rekonštruovali priestory v&nbsp;Prešove. V&nbsp;januári 2007 sa výrobňa konečne mohla opäť presťahovať do Prešova,“ hovorí sestra Anita Paľušková z&nbsp;CJ, vedúca výrobne hostií v&nbsp;Prešove.

Do rehole vstúpila v&nbsp;roku 1989, takže je to už 33 rokov. Niekoľko rokov učila v&nbsp;škole ako katechétka, ako vedúca výrobne hostií pracuje devätnásť rokov. Hovorí, že mala rada prácu s&nbsp;deťmi a&nbsp;má na ňu veľmi pekné spomienky, ale súčasná práca jej dáva duchovnú náplň. „Je sprevádzaná modlitbami za kňazov, ktorí premieňajú hostiu na telo Pána Ježiša, za ľudí, ktorí prijímajú eucharistiu a&nbsp;ktorých ani nepoznáme, ale duchovne cez modlitbu sa s&nbsp;nimi spájame. A&nbsp;tak sa vlastne spájame s&nbsp;celou cirkvou.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dnes vo výrobni hostií pracuje deväť civilných zamestnancov a&nbsp;sedem rehoľných sestier. Hostie sa vyrábajú z&nbsp;pšeničnej hladkej múky a&nbsp;z&nbsp;vody, žiadne iné ingrediencie sa nepridávajú. Pri výrobe hostií postupujú podľa CIC, kán. 924 a&nbsp;podľa noriem, ktoré vydala Kongregácia pre Boží kult a&nbsp;disciplínu sviatosti a&nbsp;ktoré hovoria: „Chlieb, ktorý sa používa na slávenie najsvätejšej eucharistickej obety, musí byť nekvasený, iba pšeničný a&nbsp;čerstvo pripravený, aby nehrozilo nijaké nebezpečenstvo pokazenia. Z&nbsp;toho vyplýva, že chlieb zhotovený z&nbsp;inej matérie, hoc z&nbsp;obilnej, alebo taký, do ktorého boli primiešané iné látky než pšenica v&nbsp;takom množstve, že sa podľa spoločného hodnotenia nemôže nazvať pšeničným, nie je platnou matériou na slávenie obety a&nbsp;eucharistickej sviatosti. Je vážnou svojvoľnosťou pri príprave chleba na slávenie eucharistie pridávať iné substancie, než je ovocie, cukor alebo med. Je zjavné, že hostie majú vyrábať tí, ktorí vynikajú nielen čestnosťou, ale sú aj skúsení v&nbsp;ich výrobe a&nbsp;majú vhodné nástroje“.

Sestra Anita prezrádza, že keď sa niekomu pri prijímaní zdá, že hostia je sladká, je to tým, že je pripálenejšia. Väčší podiel vyrobených hostií je určený pre slovenské farnosti, ale posielajú ich aj do zahraničia, hlavne do krajín, kde funguje slovenská misia, ako je Česko, Spojené kráľovstvo či Rakúsko. „Na jednu dávku cesta potrebujeme dvadsať litrov vody a&nbsp;približne osemnásť kilogramov múky. Závisí to od múky – aké množstvo lepku obsahuje. To sa vymieša mixérom a&nbsp;následne rozdeľuje k&nbsp;strojom. Iné cesto potrebujú automatické stroje a&nbsp;iné cesto zas ručné, na ktorých sa pečie iba po jednej oblátke. Cesto sa naleje na rozpálenú spodnú platňu stroja a&nbsp;vrchnou platňou sa uzavrie. Tlak, ktorý vznikne, vytlačí prebytočné cesto. O&nbsp;chvíľu sa upečený plát vyberie a&nbsp;naleje sa nové cesto. Iné je pečenie pri automatických strojoch. Stroj má dvanásť platní, na ktoré si sám dávkuje cesto. Za pár minút stroj dokáže upiecť tucet podlhovastých plátov.“

Výrobňa hostií je zasvätená svätému pápežovi Piovi X., ktorý bol počas procesu blahorečenia v roku 1951 deklarovaný ako „pápež eucharistie“. Z týchto dôvodov si ho výrobňa hostií zvolila za patróna pri svojom eucharistickom apoštoláte. Pápež Pius X., vlastným menom Jozef Melichar Sarto, sa narodil 2. júna 1835 v dedinke Riese na severovýchode Talianska. Pochádzal z početnej rodiny. Jeho otec bol obecný poštár a mama krajčírka. Po skončení štúdia v seminári v Padove Jozefa 18. augusta 1858 vysvätili za kňaza. Jeho prvým pôsobiskom bolo Tombolo, neskôr Salzana. V roku 1875 ho biskup vymenoval za kanonika a spirituála v kňazskom seminári v Trevise. O deväť rokov neskôr ho pápež Lev XIII. vymenoval za biskupa v Mantove. V roku 1893 bol vymenovaný za kardinála a benátskeho patriarchu. Na Petrov stolec ho kardináli zvolili 1. augusta 1903. Zaviedol možnosť častého svätého prijímania a prijímanie eucharistie u detí. Zomrel 20. augusta 1914, beatifikačný proces sa začal v roku 1923. V roku 1951 bol vyhlásený za blahoslaveného a o tri roky neskôr za svätého.

Patrón výrobne

Hostie sú po upečení veľmi krehké, a preto ich pred krájaním dávajú do miestnosti, kde sa vlhčia drobnou rosou a parou v nastavených intervaloch. Na druhý deň sa pozberajú do drevených vozíkov, v ktorých sa udrží vlhkosť, a odtiaľ putujú na krájanie, ktoré je dnes výlučne prácou strojov. Hostie vykrajujú podľa objednávok z jednotlivých farských úradov. Niektoré z nich sa po nakrájaní ešte triedia. Veľké hostie, ktoré premieňajú kňazi pri svätej omši, majú priemer 6,8 centimetra, malé hostie, ktoré prijímajú veriaci, majú priemer 3,2 centimetra.&nbsp; Vykrajujú ešte takzvané primičné hostie s&nbsp;priemerom 12,5 centimetra.

„Svätý Otec pri návšteve Slovenska mal na niektorých miestach hostiu upečenú u&nbsp;nás, ale na iných hostiu z&nbsp;Poľska. Ľudia sa nás občas pýtajú, že prijali hostiu, ktorá je iná – hrubšia a&nbsp;väčšia. Je to tým, že niektorí kňazi si zabezpečujú hostie z&nbsp;Poľska a&nbsp;tie sú iné. Na upečené a&nbsp;suché hostie dávame záruku pol roka. Je to vlastne iba upečená múka, nemá sa na tom čo pokaziť. Dôležité je, aby sa skladovali v&nbsp;suchých a&nbsp;dobre vetraných miestnostiach,“ spresňuje podmienky skladovania sestra.

Pandémia mala dosah aj na túto jedinečnú prevádzku. Keďže kostoly boli pozatvárané, klesol počet prijatých hostií. Navyše bol vydaný dišpenz od svätých omší, takže to bolo citeľné. Výrobňa hostií ako cirkevná organizácia však nebola zriadená s&nbsp;cieľom podnikať a&nbsp;nie je pre rehoľu ani zdrojom obohacovania.

„Je to pomoc katolíckej cirkvi na Slovensku a&nbsp;pre nás česť, že ako jediné na Slovensku môžeme vyrábať matériu pre eucharistiu. Financie, ktoré získavame pri predaji hostií, sa používajú výlučne na chod výrobne. Táto pandemická situácia nás priviedla k&nbsp;momentu, keď bojujeme s&nbsp;pokrytím toho podstatného, a&nbsp;to sú mzdy zamestnancov, ktorí vo výrobni pracujú. Popri eucharistickom apoštoláte je našou snahou podporiť sociálny apoštolát. Už niekoľko rokov je pomer zamestnaných rehoľných sestier nižší oproti zamestnaným laikom. Ponúkame prácu ženám z&nbsp;kresťanských rodín. Aj keď mzdové podmienky sa pohybujú v&nbsp;rozhraní minimálnych miezd, mnohé naše kolegyne sú rady, že majú nejakú prácu, keďže žijeme v&nbsp;oblasti, kde je vysoká nezamestnanosť. Počas celej pandémie nám finančne pomáhajú dobrodinci, ktorých ani osobne nepoznáme. V&nbsp;neposlednom rade využívame pomoc národného projektu Prvá pomoc – pomáhame ľuďom cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a&nbsp;rodiny. Financie z&nbsp;projektu pokrývajú mzdové náklady, aby sme nemuseli prepúšťať ľudí,“ hovorí sestra Anita.

Obdobie pandémie sa odzrkadlilo aj na spotrebe múky. Kým v&nbsp;roku 2019 ročne spotrebovali aj 24 ton, v&nbsp;predchádzajúcom roku spotreba klesla o&nbsp;polovicu. V&nbsp;týchto pandemických časoch nakrájajú okolo 120-tisíc hostií. Za plnej prevádzky však dokážu vykrojiť aj dvestotisíc hostií. Niekomu by sa mohlo zdať, že je to vysoké číslo a&nbsp;prevádzka predsa nemôže byť v&nbsp;núdzi. „Keď si však uvedomíte, že tisíc kusov malých hostií stojí šesť eur plus DPH a&nbsp;poštovné, nie je to tak veľa a&nbsp;len veľmi-veľmi ťažko pokryjeme výrobné náklady.“ Sestra spomína, že pred pandémiou to vo výrobni skutočne žilo.

Ročne sa v&nbsp;nej vystriedalo vyše dvetisíc detí, žiakov, študentov, prichádzali aj rodiny. Hovorí, že najpočetnejšiu skupinu tvorili prvoprijímajúce deti, ktoré mali ozajstný záujem a&nbsp;otvorené srdce pre všetko, čo sa povedalo a&nbsp;čo videli. Zároveň je presvedčená, že aj pre učiteľov to bol silný zážitok. O&nbsp;exkurzie bol najväčší záujem zo strany ľudí z&nbsp;východného Slovenska, ale prešovskú prevádzku navštívili aj študenti z&nbsp;Bratislavy, Banskej Bystrice, Považskej Bystrice, Lučenca a&nbsp;z&nbsp;iných slovenských miest. Nateraz sú však exkurzie pre pandémiu pozastavené.

Chlieb života: Výrobňa hostií so storočnou históriou je jediná svojho druhu na Slovensku

Výber pre vás

Chlieb života: Výrobňa hostií so storočnou históriou je jediná svojho druhu na Slovensku

Súvisiace články

Umelec EGON SCHIELE svojou tvorbou poburoval meštiakov, jeho kresbu demonštratívne spálili

Nebojácna novinárka: Kvôli reportáži sa NELLIE BLY dala zavrieť do blázinca

Neľútostný osud: ISADORA DUNCANOVÁ prišla o svoje deti fatálnou chybou, jej bol osudným šál

Výber pre vás