<p><em>„Stáročiami prvotný zdroj života,“</em> jasne a&nbsp;hlasne dáva odpoveď Jelena, nevesta v&nbsp;dome Djordjevičovcov na otázku o&nbsp;význame pestovania papriky v&nbsp;ich Dolnej Lokošnici. Od Segedínu vzdialená trochu viac a&nbsp;od Horgoša o&nbsp;kúsok menej ako päť hodín cesty, dedina v&nbsp;Jablanickom okruhu je im bližšia než ktorákoľvek obec na juhu Maďarska či severe Srbska. Aj na juhovýchode Srbska totiž pestujú, zberajú, sušia, melú a&nbsp;predávajú vitamínové, dokrvava zafarbené bomby. Obyvatelia Dolnej Lokošnice navyše vzdávajú hold odrodám červenej zeleniny, ktoré nazývajú „nizača“ a&nbsp;„ljutača“, alebo aj domáca odroda „kozí roh“, originálnym spôsobom. Od polovice augusta až po prvé mrazy sa osada v&nbsp;okrese Leskovac doslova a&nbsp;do písmena červenie. V&nbsp;tomto sídle Jablanického obvodu pestujú papriku rôznych druhov celkovo na 1 500 hektároch.</p>

Ajvar je balkánska značka, neodmysliteľné predjedlo pôvodom vraj z južného Srbska, obľúbená príloha k pečenému mäsu. Na prípravu tohto pokrmu je potrebných 7 kg upečenej červenej sladkej papriky (z Dolnej Lokošnice) a 5 kg paradajok, 2 dl oleja, 1 konzervačná prísada, soľ podľa chuti a červená, zelená a žltá štipľavá paprika podľa chuti. Sladké papriky opečieme na platni na sporáku alebo v rúre a ošúpeme, neopečené rozpolíme a zbavíme semien. Opečené a neopečené sladké papriky spolu so štipľavými paprikami a s pokrájanými paradajkami zomelieme na mäsovom mlynčeku a dobre premiešame, pridáme olej, podľa chuti soľ a spolu varíme, kým nevznikne hustá masa. Tesne pred uvarením pridáme ešte konzervačnú prísadu. Čistý zavárací pohár zohrejeme v rúre, naplníme ajvarom a na niekoľko minút opäť vložíme do rúry, aby sa na povrchu zmesi vytvoril povlak. 

Ajvar – balkánska vitamínová bomba

<h3>Tridsať až päťdesiat vencov denne</h3>
<p>Asi tristo domácností v&nbsp;tisícovom mestečku hrdo vešia na steny do vencov reťazovito zapletenú papriku, sladkú i&nbsp;štipľavú odrodu. Na veľkom polkruhu je neraz viac ako dvesto sviežich, na povrázky navlečených plodín. Tridsať až päťdesiat vencov dokážu vytvoriť cez deň najšikovnejšie ruky. Veniec môže vážiť až do pätnásť kilogramov. Dokopy je zôkol-vôkol Lokošnice počas sezóny stopäťdesiattisíc vencov ozdobených červenou paprikou. Robia to roky, desaťročia, veky. Potom plody sušia v&nbsp;domácich sušiarňach a&nbsp;melú takisto vo vlastných mlynoch...</p>
<p>Deväťdesiat percent obyvateľov zaoberajúcich sa pestovaním papriky dokáže vypestovať za jeden rok šesťdesiat až osemdesiat vagónov červeného zlata, suchej alebo mletej papriky. Ako zeleninu, koreninu, liek.</p>

<h3>Vzostup po paprikiáde</h3>
<p><em>„Dedina ožila až po prvej paprikiáde. Tohto roku sme organizovali pätnástu v&nbsp;poradí. Vlani pre pandémiu nebola zorganizovaná. Termín jednodňovej akcie a&nbsp;atrakcie určí lokálna samospráva. Raz je to druhý, inokedy tretí víkend v&nbsp;septembri, možno v&nbsp;pracovný deň, aj to sa stáva, ako tento piatok,“</em> dáva na vedomie štyridsaťtriročný Nenad Djordjevič, Jelenin manžel. Na Dni papriky nechýbajú súťaže v&nbsp;rýchlom reťazení sto paprík, o&nbsp;najlepšieho výrobcu, najkrajší stánok, najkvalitnejšiu papriku. <em>„Zo začiatku sme mali i&nbsp;rôzne súťaže vo varení špecialít z&nbsp;papriky, v&nbsp;posledných rokoch je menej gastronómie, ubudlo aj varenie ajvaru, obľúbenej balkánskej pochúťky. Prichádzajú v&nbsp;ten deň tak obchodníci, ako i&nbsp;turisti. Je tu veľa televíznych kamier a&nbsp;nevyhnutných sponzorov, nechýbajú ani potrební okresní politici,“</em> dopĺňa staršia gazdiná v&nbsp;domácnosti Slavica.</p>
<p>Do Dolnej Lokošnice sa môžete dostať niekoľkými spôsobmi. Smerom zo severu vás cesta zavedie z&nbsp;Nišu až po mestečko Pečenjevce. Po vystúpení na poslednej autobusovej zastávke sa pešo dostanete do dediny Čifluk Razgojnski. Tam buď stopujete, alebo sa do „Paprikova“ dostanete „pešibusom“.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Zaslúžený zárobok</h3>
<p>Z&nbsp;Leskovca, čo do počtu obyvateľov piateho srbského mesta, premávajú taxíky. Za pätnásť kilometrov cesty zaplatíte 900 dinárov (menej ako osem eur). Autobusom sa do obce dostanete z&nbsp;Leskovca pred pol jedenástou a&nbsp;pred pol štvrtou. Starší školáci od piatej až po ôsmu triedu sa prepravujú do mestečka Razgojno ráno o&nbsp;siedmej, autobus ich privezie počas školského roka späť o&nbsp;pol jednej.</p>
<p>Žiaci nižších ročníkov ZŠ Vuka Karadžiča vystupujú v&nbsp;ľudovom kroji z&nbsp;okolia Leskovca každý rok na paprikiáde vo folklórnej skupine. V&nbsp;dedine vychýrenej kvalitnou paprikou sa len málokto nezaoberá zeleninárstvom. Na paprike zarobia trikrát viac ako na pšenici, ale sa aj poriadne nahrdlačia. <em>„Od začiatku marca až po koniec novembra je s&nbsp;paprikou, so zemiakmi a&nbsp;s&nbsp;inými plodinami veľa práce. Každý rok si však s&nbsp;celou rodinou nájdeme čas na týždňový pobyt pri mori. Doteraz sme cestovali v&nbsp;auguste do Grécka. Tohto roku sme sa rozhodli pobrať do Albánska. Obanovali sme. Nie pre more, sú tam čisté a&nbsp;pekné pláže. Cesty, ktorými sme sa k&nbsp;moru dostali, sú v&nbsp;zlom stave, cestovali sme dvojnásobok plánovaného času,“</em> dáva na vedomie Jelena Djordjevičová.</p>

<h3>Tri obchody s&nbsp;krčmami, žiadna tlač</h3>
<p>Dedina má tri menšie odchody priam s&nbsp;neodmysliteľným upíjaním štamgastov pred nimi. Z&nbsp;jedinej krčmy zostala už len ornamentika pred vchodom. Do obce a&nbsp;obchodov neprichádza tlač, ani denná, ani týždenná. <em>„Načo sú nám noviny. Dnes sa všetko dozvieme z&nbsp;mobilov aj počítačov,“</em> vykladá šikovnica z&nbsp;predajne v&nbsp;strede Dolnej Lokošnice, kde je nalepený azda jediný harmonogram podujatia Dni papriky. Smerom na dva obchody na hornom a&nbsp;dolnom konci dediny je okrem množstva vystavených červených paprík aj veľa smútočných oznamov. Na elektrických stĺpoch, pred domami, pred predajňami. Miestni nestrhnú staré smútočné oznamy, oblepujú ich čerstvými. Tak je to takmer v&nbsp;každej pravoslávnej dedine v&nbsp;Srbsku. Pandémia koronavírusu zasiahla aj Lokošnicu. Tohto roku za necelý týždeň z&nbsp;jednej domácnosti zomrel najprv gazda domu a&nbsp;potom i&nbsp;jeho manželka. Obyvatelia sú zväčša zaočkovaní a&nbsp;uvedomujú si význam vakcinácie.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Z&nbsp;generácie na generáciu</h3>
<p>Súťaž v&nbsp;rýchlom reťazení papriky je vrcholom podujatia Dni papriky. Prebieha na ihrisku pred školou, v&nbsp;strede dediny. Osem žien z&nbsp;Lokošnice má päť minút na to, aby sto paprík napichlo na veľké ihly. Najrýchlejšia na 15. paprikiáde bola Radmila Nikoličová. Cenami odmenená víťazka novinárom vyhlásila, že denne dokáže vyrobiť tridsať až štyridsať vencov papriky. Najlepšie sa podľa nej nastokáva paprika jedeň deň po zbere. Podujatie a&nbsp;samotnú súťaž sledovalo veľa srbských a&nbsp;bulharských médií.<em> „Leskovac a&nbsp;okolie sú známe nielen povestným a&nbsp;skvelým grilovaním, ale aj výrobou veľmi kvalitnej červenej mletej pikantnej alebo sladkej papriky a&nbsp;iných druhov červenej pochúťky. Mletá sa najčastejšie používa ako korenie pri príprave rôznych varených jedál, zatiaľ čo drvená, korenistá alebo sladká sa viac používa ako príloha a&nbsp;korenie na grilovanie. Samozrejme, dá sa použiť aj na prípravu varených jedál a&nbsp;dodá im špeciálnu chuť a&nbsp;príjemnú arómu,“</em> rozpráva Milan Stojanovič, dedinský richtár a&nbsp;jeden z&nbsp;organizátorov 15. Dňa papriky.</p>
<p><em>„Odroda ‚kozí roh‘ je stará asi dve-tri storočia. Naši predkovia ju tiež sadili, zbierali, lemovali a&nbsp;spracúvali spôsobom, ktorý sa v&nbsp;priebehu storočí málo zmenil. Semená sa jednoducho otriasli zo suchých, zrelých paprík a&nbsp;nasledujúci rok sa znova zasiali. Bola teda zachovaná a&nbsp;odovzdávaná z&nbsp;generácie na generáciu. Paprika je skôr sovou ako škovránkom. Rastie v&nbsp;nočných hodinách. Aj poľnohospodárske družstvo sme nazvali, ako inak, Kozí roh,“</em> vraví Jovica Marjanovič, spoluorganizátor hlavnej dedinskej akcie a&nbsp;turistickej atrakcie.</p>

<h3>Bez práce nie sú koláče</h3>
<p>Kvinteto členov rodiny Djordjevičovej hrdlačí na roli alebo v&nbsp;dome. Čo majú urobiť dnes, nenechávajú na zajtra. Rodina pestuje aj kapustu, zemiaky... Najmladší a&nbsp;v&nbsp;škole výborný Luka sa tento rok stal prvákom na strednej škole v&nbsp;Leskovci a&nbsp;už tri roky riadi traktor. Vie, že bez práce nie sú koláče. <em>„Na základnej škole sme sa učili aj to, že paprika obsahuje trikrát viac vitamínu C ako citrón,“</em> hovorí o&nbsp;svojej obľúbenej potravine Luka.</p>
<p>Jeho sestra Katarína popri rovnako skvelých známkach na Ekonomickej strednej škole v&nbsp;Leskovci pokračuje v&nbsp;ďalšom štúdiu. Na Filozofickej fakulte v&nbsp;Niši od tohto školského roku začala študovať sociálnu prácu. Popri tom nielen v&nbsp;lete a&nbsp;zime cez prázdniny si vysúka rukávy a&nbsp;po boku rodičov robí plnou parou.<em> „S&nbsp;paprikou u&nbsp;nás štartujeme na Deň žien, vysádzame na voľné záhony na pravoslávny sviatok Djurdjevdan. Alebo po spomínaných dňoch, po 8. marci a&nbsp;tesne po 6. máji, zber je po dvanástom až pätnástom týždni. Semená sa najprv vysejú do lievikov a&nbsp;potom sa sadenice vysadia vonku po Djurdjevdane, dni svätého Juraja, začiatkom mája. V&nbsp;auguste začína zber papriky a&nbsp;trvá do prvého mrazu,“</em> pripája sa Katarína.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Takmer každý deň v&nbsp;roku</h3>
<p>Djordjevičovci jednoznačne mienia, že sa im úsilie oplatí. <em>„Z&nbsp;desiatich kíl čerstvej je kilogram mletej papriky. Zväzok desiatich suchých paprík sa dobre predáva, som spokojný s&nbsp;cenou, od 50 do 100 dinárov. Mletá sladká či pálivá od 400, 500 dinárov. Štipľavá čerstvá sa inak v&nbsp;súčasnosti predáva v&nbsp;Niši od 150 do 160 dinárov za kilogram, iná je po 80... Napriek tomu najťažší je práve predaj,“</em> oboznamuje gazda domu Zoran, ktorý predáva papriku a&nbsp;inú zeleninu na tržnici neďaleko Nišskej pevnosti. Nemá piatku, iba sviatku: <em>„V&nbsp;Niši som na trhovisku od roku 2002. Nepretržite. Od pondelka do nedele. Sedem dní v&nbsp;týždni, takmer každý deň v&nbsp;roku, okrem štátnych a&nbsp;dôležitejších cirkevných sviatkov. A&nbsp;poľnohospodárskeho veľtrhu v&nbsp;Novom Sade. Za úsvitu naložíme so synom debny so zeleninou do nákladného auta, viac ako hodinu šoférujem z&nbsp;Lokošnice do Nišu. Môj nebohý svokor Vojislav Kostič bol takisto veľa rokov predajcom v&nbsp;Niši, len čo sa pamätám od roku 1978.“</em></p>

<h3>Radšej tržnica ako supermarket</h3>
<p>Pred ôsmou hodinou tragačom prevezie na predajný pult rínku tovar a&nbsp;začína s&nbsp;predajom. <em>„Menej kupcov je okolo 14. hodiny, vtedy ešte využívam príležitosť prepraviť nepredanú zeleninu, poprípade poklebetiť s&nbsp;kolegami predajcami. O&nbsp;15. hodine nepredanú zeleninu kladiem naspäť a&nbsp;cestujem spiatky do Lokošnice. Zeleninu predávame aj vo veľkom, na kvantaši (mestský trh, pozn. red.) v&nbsp;Leskovci, takže po príchode do Lokošnice tovar v&nbsp;predvečerných alebo vo večerných hodinách naložíme predajcom do Leskovca vzdialeného dvanásť kilometrov.“</em></p>
<p>Mnohí skúšali predaj cez supermarkety a&nbsp;iné veľké predajne potravín. <em>„Neistý a&nbsp;oneskorený zárobok a&nbsp;k&nbsp;tomu množstvo občas aj zbytočných papierov odradilo spoluobčanov predávať cez supermarkety. Čerstvejší príliv peňazí je cez tržnice a&nbsp;jarmoky. Osobne moju papriku predávam v&nbsp;tržniciach v&nbsp;Kragujevci a&nbsp;vo Svilajnci,“</em> vysvetľuje Aco Trajković, ktorého stretávam, ako počas páľavy neúnavne okopáva papriku blízko dediny. <em>„Iné sú ceny papriky v&nbsp;Lokošnici a&nbsp;na trhoch po Srbsku. Kilogram mletej sladkej papriky v&nbsp;obci je za 500 dinárov, na trhoch aj do 1 000 dinárov, rovnako tak štipľavej drvenej. My ju na dedine voláme ‚cunata‘ paprika. Desať kusov suchej je po 80 až po 250 dinárov, od najmenšej po najväčšiu. Čerstvú papriku predávame po 100 dinárov za kilogram. Papriky na pečenie a&nbsp;konzumovanie v&nbsp;oleji a&nbsp;s&nbsp;cesnakom predávame po 80 až 100 dinárov za kilogram. Čistý paprikový ajvar alebo ajvar s&nbsp;paprikou a&nbsp;paradajkami predávame za 500 až 700 dinárov,“</em> doplňuje študentka Katarína.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Zdravie, pokoj a&nbsp;chlieb</h3>
<p>Najmladšia po praslici v&nbsp;rodine Djordjevičovej poučuje, že na trhy každý obyvateľ cestuje vlastnou prepravou, najčastejšie pickupom alebo inou dodávkou. Kto predáva v&nbsp;Belehrade, ten má v&nbsp;metropole Srbska zabezpečené ubytovanie. Každý utorok a&nbsp;každý štvrtok mu z&nbsp;mestského poľnohospodárskeho družstva alebo z&nbsp;domácností naložia kamión plný produktov Made in Lokošnica do sídelného srbského mesta vzdialeného ani nie 300 kilometrov. <em>„Pestovanie papriky si vyžaduje dostatok slnka. Vodu potrebuje táto zelenina najviac pred zberom – v&nbsp;auguste. Je citlivá na nízke teploty a&nbsp;každý rok treba dbať aj na striedanie plodín, už v&nbsp;druhom roku sú výnosy menšie. V&nbsp;Lokošnici sa nepraktizuje zber zelenej, ale iba sčervenenej papriky,“</em> vykladá predajca v&nbsp;Niši, 66-ročný Zoran Djordjevič.</p>
<p>Šesťčlenná rodina z&nbsp;Lokošnice má počas roku ešte jedného stáleho plateného pomocníka, počas sezónnych prác ich je viac. Djordjevičovci patria medzi vzorné srbské rodiny. Majú ich v&nbsp;mestečku v&nbsp;úcte. Oni sami vedia, že česť a&nbsp;dobré meno si nekúpia na trhu. Idú s&nbsp;duchom času: pred (pol)storočím mali koňa, dnes traktory so silným príslušenstvom. Vraj nešporia ani nerozhadzujú peniaze. Majú srdce na mieste:<em> „Kto má zdravie, pokoj, chleba, ten má všetko, čo mu treba,“</em> podotkol záverom Zoran, hlava rodiny.</p>

Červená rozkošnica. Keď sa srbská Dolná Lokošnica mení na ozajstné Paprikovo

Výber pre vás

Červená rozkošnica. Keď sa srbská Dolná Lokošnica mení na ozajstné Paprikovo

Súvisiace články

Najmenej navštevovaná krajina sveta je rajom, ktorý ponúka až neuveriteľné paradoxy

Brunejský sultanát: Miništát na Borneu sa radí k najbohatším krajinám sveta

Pod vrcholkami Ánd: Odkaz mocnej Inkskej ríše stále fascinuje

Výber pre vás