Marcela Fuknová

Areál poľovníckeho zámku Kunerad z&nbsp;roku 1914 je dnes oploteným staveniskom. V&nbsp;auguste minulého roka stavbu zdevastovanú dvomi požiarmi kúpili manželia Škottovci. Slováci, ktorí žijú a&nbsp;podnikajú vo Švajčiarsku, sa rozhodli zrekonštruovať národnú kultúrnu pamiatku, ktorá dlhé roky pustla. „Nechceli sme kúpiť hocijaký zámok, chceli sme kúpiť Kunerad,“ povedala nám Jana Škottová o&nbsp;odhodlaní zachrániť najkrajší secesný zámok na našom území. „Obaja pochádzame z&nbsp;toho regiónu, v&nbsp;Kunerade som dokonca dvakrát bola v&nbsp;letnom tábore. Keď som zistila, že zámok je na predaj a&nbsp;predostrela som to manželovi, povedal mi: ‚Toto nie je niečo malé pri mori, čo sme chceli, však nie? Nechceš radšej niečo iné?‘ Pozrel na internete asi osemdesiat zámkov vo Francúzsku a&nbsp;ukazoval mi ich – pozri, toto je za rovnakú cenu a&nbsp;má to aj strechu,“ spomína Jana Škottová s&nbsp;úsmevom na situáciu spred roka.

Cítime veľkú zodpovednosť. Chceme rekonštrukciu urobiť poctivo, s úctou k histórii zámku.

Napokon sa rozhodli pre Kunerad – napriek tomu, že po poslednom požiari zostali zo zámku iba ruiny a&nbsp;v&nbsp;minulosti ho počas socializmu dvakrát prestavali. Zámok dal pred prvou svetovou vojnou postaviť gróf Valentín Ballestrém, ktorý sa inšpiroval architektúrou krásnych secesných zámkov na francúzskej rieke Loire. „Najbližšie dva roky by sme sa chceli zaoberať iba projektom. Netlačí nás čas, nemáme zatiaľ úvery, hoci rekonštrukcia je finančne veľmi náročná a&nbsp;už v&nbsp;úvodných fázach sme minuli dvakrát viac peňazí, než sme plánovali. Dobudovali sa však stropy prízemia a&nbsp;prvého poschodia, ktoré stavbu chránia a&nbsp;zostanú tam natrvalo. Možno otvoríme o&nbsp;päť rokov, možno o&nbsp;šesť. Cítime veľkú zodpovednosť. Chceme rekonštrukciu urobiť poctivo, s&nbsp;úctou k&nbsp;histórii zámku. Všetko pôvodné, čo pri nej nájdeme, plánujeme zachovať,“ rozpráva Jana Škottová. Na svojej internetovej stránke Škottovci podrobne mapujú každý krok rekonštrukcie a&nbsp;návratu zámku Kunerad k&nbsp;pôvodnej nádhere. Ako motto majú na nej uvedený citát z&nbsp;knihy Malý princ: „Dobre vidíme len srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“

Zámer Škottovcov je o&nbsp;to odvážnejší, že s&nbsp;rekonštrukciou historických budov doteraz nemali skúsenosti. V&nbsp;zahraničí pracujú v&nbsp;ekonomike a&nbsp;v&nbsp;informačných technológiách. Vo svojej snahe však nezostali sami. „Keď Škottovci kúpili Kunerad, nezáväzne sme spolu sedeli nad ich zámermi a&nbsp;projektom. Napokon sa rozhodli, že sanačné práce v&nbsp;Kunerade bude robiť žilinská firma RBR ing, tá istá, ktorá ich robila u&nbsp;nás. Poradili sme im aj rovnakého statika, Ing. Halvoňa. Na Slovensku nie je veľa odborníkov, ktorí ovládajú statiku historických stavieb. Viem, že im pomohli aj architekti z&nbsp;AOCR, ktorí robili na rozsiahlej rekonštrukcii hotela Carlton,“ hovorí majiteľ Château Gbeľany Peter Janíček, ktorý je vyštudovaný stavbár a&nbsp;celý život podnikal v&nbsp;stavebníctve.

K&nbsp;poradenstvu prizvali ďalšieho stavebného odborníka a&nbsp;podnikateľa Pavla Kozáčika, ktorý spolu s&nbsp;rodinou vlastní Kaštieľ Kubínyi vo Vyšnom Kubíne. Pri rekonštrukcii týchto vzácnych historických stavieb obaja stavitelia spolupracovali s&nbsp;Krajským pamiatkovým úradom v&nbsp;Žiline. Úrad zastupoval pamiatkar Vladimír Majtán, ktorý mal dozor nad obomi stavbami. „Pamiatkový úrad je pri obnove národných kultúrnych pamiatok veľmi opatrný. Ostražitosť je namieste, pretože nie všetci záujemcovia o&nbsp;kúpu pamiatky ju chcú zachrániť. Keď však úrad zistí, že úmysel stavebníka je dobrý a&nbsp;rekonštrukcia sa vyvíja správnym smerom, komunikácia je oveľa lepšia. Aj preto sa pamiatkari snažia navzájom skontaktovať tých majiteľov, s&nbsp;ktorými mali pri rekonštrukcii dobrú spoluprácu. Škottovci, rovnako ako my, nepostavili svoju rekonštrukciu ako podnikateľský plán.

Chcú však, aby bola prevádzka zámku v&nbsp;budúcnosti finančne udržateľná. Naše skúsenosti im môžu pomôcť znížiť náklady na rekonštrukciu, vyhnúť sa zbytočným chybám a&nbsp;neskôr im môžu zjednodušiť prevádzku objektu. Chceme odovzdávať skúsenosti jeden druhému, pretože treba konať čo najskôr. Keby Škottovci zámok Kunerad nezachránili teraz, o&nbsp;desať rokov by bol v&nbsp;oveľa horšom stave,“ tvrdí Peter Janíček.

Článok pokračuje na ďalej strane.

Janíčkovci zrekonštruovali barokový historický kaštieľ z&nbsp;18.&nbsp;storočia v&nbsp;Gbeľanoch v&nbsp;roku 2015. Dnes funguje ako dizajnový hotel, miesto svadieb, konferencií a&nbsp;spoločenských udalostí. Château Gbeľany je aj jedným z&nbsp;kultúrnych centier žilinského regiónu. Konajú sa tam koncerty, vystúpenia umelcov, rezbárske a&nbsp;sochárske sympóziá či stretnutia majiteľov historických vozidiel. Za svoje dielo Janíčkovci dostali v&nbsp;roku 2016 prestížnu cenu Stavba roka za celospoločenský prínos. Získali tiež cenu Fénix – Pamiatka roka. „Vždy som sa zaujímal o&nbsp;históriu, skúmal som minulosť svojej i&nbsp;manželkinej rodiny. O&nbsp;tej našej som zistil, že aj moji predkovia pochádzali z&nbsp;Gbelian, žili tam zrejme už v&nbsp;čase, keď pôvodní majitelia postavili kaštieľ. Ako dieťa som sa okolo neho často bicykloval. Bola tam základná škola, neskôr tam sídlili ochranári prírody. Po ich odchode začala budova chátrať,“ hovorí Peter Janíček. Do rekonštrukcie gbelianskeho kaštieľa sa pustil po predaji známej stavebnej firmy SkyBau, v&nbsp;ktorej bol spolumajiteľom.

Jeho rodina kúpila kaštieľ v&nbsp;Gbeľanoch z&nbsp;polovice 18. storočia v&nbsp;roku 2011. „Od začiatku sme vedeli, že rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky z&nbsp;vlastných prostriedkov nezvládneme. Rozhodli sme sa, že by sme ju chceli financovať okrem vlastných zdrojov aj z&nbsp;eurofondov a&nbsp;z&nbsp;úveru,“ rozpráva o&nbsp;začiatku projektu v&nbsp;roku 2011 Peter Janíček. Odborných problémov pri rekonštrukcii sa neobávali. „Obaja s manželkou sme vyštudovaní stavbári, ja som sa pred rekonštrukciou kaštieľa venoval stavebníctvu vyše dvadsať rokov. S firmou sme stavali aj náročné výškové budovy v zahraničí i na Slovensku. Okrem toho som už predtým v minulosti rekonštruoval pamiatkovo chránený historický objekt v Mníchove s podobnou rozlohou aj náročnosťou stavby.“ Pri preberaní ocenenia za rekonštrukciu kaštieľa v&nbsp;Gbeľanoch Peter Janíček vyhlásil, že do podobných projektov by sa mali púšťať len tri typy ľudí. „Povedal som vtedy, že to dokážu iba veľmi odhodlaní ľudia, vizionári alebo blázni. Ja asi patrím do všetkých troch kategórií,“ usmieva sa.

Hodnota rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky sa nedá vyčísliť iba v&nbsp;peniazoch. Vyžaduje si obrovskú dávku trpezlivosti, profesionality a&nbsp;odvahy. Pri pohľade na ohromujúcu premenu kaštieľa sa dnes zdá, že trvala dlhé roky. Je to však inak: Janíčkovci ju museli zrealizovať v&nbsp;priebehu roka a&nbsp;pol. „Prísľub na prostriedky a&nbsp;zmluvu z&nbsp;eurofondov sme dostali až v&nbsp;roku 2013. V&nbsp;januári 2014 sa začali práce a&nbsp;30. októbra 2015 sme stavbu skolaudovali. V&nbsp;niektorých fázach bolo na stavbe naraz 120 až 140 robotníkov. Ďalší v&nbsp;tom čase vyrábali alebo projektovali interiér. Odhadujem, že v&nbsp;niektorých fázach rekonštrukcie na obnove kaštieľa denne pracovalo až dvesto ľudí,“ vyratúva Peter Janíček.

Rekonštrukcii predchádzal archeologický výskum. Majitelia pri ňom objavili napríklad pôvodný erb Majlátovcov, ktorí v&nbsp;minulosti kaštieľ vlastnili, a&nbsp;kamenný portál, ktorý má zrejme viac než štyristo rokov. Oba nálezy sú dnes vystavené vo vstupnej hale hotela. Na históriu natrafíte v&nbsp;kaštieli na každom kroku. Na nádvorí osvetlenie vyznačuje cestu, kadiaľ jazdili páni na kočoch, vnútri sa týči nádherné pôvodné vyrezávané zábradlie z&nbsp;lipy, na hornom poschodí je priznaná pôvodná baroková smreková konštrukcia krovu s&nbsp;viditeľnými drevenými klincami, ktorá dnes pôsobí ako dekorácia. V&nbsp;interiéri i&nbsp;exteriéri použili starostlivo vybrané prírodné materiály. Pri rekonštrukcii uplatnili mnohé technické inovácie, ktoré dnes umožňujú moderné a&nbsp;ekologické fungovanie hotela. Napríklad kúrenie drevnou štiepkou či stropné a&nbsp;stenové chladenie izieb vodou z&nbsp;pôvodnej studne na nádvorí. Dnes pôsobí kaštieľ súčasne, elegantne, no zároveň nestratil barokový vzhľad.

Takéto projekty majú veľmi dlhú návratnosť a&nbsp;nedá sa očakávať, že svoje investície dostanete späť. Všetko, čo sme do týchto pamiatok vložili, však teraz zostane zachované. Pre naše rodiny, ale aj pre všetkých ostatných. Dôležité je, aby ďalej žili.

Historický ráz hotela ocenila aj medzinárodná organizácia Historic Hotels of Europe, ktorá majiteľom udelila cenu za novootvorený hotel v&nbsp;konkurencii šesťsto hotelov z&nbsp;rôznych európskych krajín. Organizácia Heritage Hotels of Europe zase udelila hotelu Château Gbeľany cenu za aplikovaný dizajn. Podľa Petra Janíčka sa prevádzka hotela v&nbsp;historických priestoroch dá zvládnuť vtedy, keď sa na nej podieľa celá rodina. Dnes zariadenie vedie jeho manželka Eva Janíčková, o&nbsp;marketing sa stará dcéra Adriana, syn študuje v&nbsp;zahraničí stavebníctvo. „Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky je iba prvá fáza celého projektu. My už päť rokov prevádzkujeme v&nbsp;kaštieli hotel, Kozáčikovci práve dokončili rekonštrukciu a&nbsp;svoj Kaštieľ Kubínyi otvorili kompletne pre hostí len nedávno a&nbsp;Škottovci sú na začiatku celého projektu.

Teší ma, že sme boli prvé ohnivko reťaze a&nbsp;že ďalšie pamiatky sa rekonštruujú podobným spôsobom. Myslím, že všetci cítime zodpovednosť a&nbsp;povinnosť dať ich do dobrého stavu. Takéto projekty majú veľmi dlhú návratnosť a&nbsp;nedá sa očakávať, že svoje investície dostanete späť. Všetko, čo sme do týchto pamiatok vložili, však teraz zostane zachované. Pre naše rodiny, ale aj pre všetkých ostatných. Dôležité je, aby ďalej žili,“ hovorí Peter Janíček.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Pri spomienke na zoznámenie s&nbsp;Pavlom Kozáčikom sa Peter Janíček zasmeje: „Po predaji našej firmy som často chodieval do Košíc do závodu nového majiteľa a&nbsp;cestou cez Vyšný Kubín som videl rozostavanú pamiatku. Samozrejme, že som sa musel ísť pozrieť. Stavbyvedúci ma, pochopiteľne, nechcel vpustiť dnu, ale keď zistil, že rekonštrukcii pamiatok rozumiem, dokonca mi všetko poukazoval. Zohnal som si potom telefónne číslo majiteľa a&nbsp;Kozáčikovci prišli aj na otvorenie nášho kaštieľa. Dobre si rozumieme a&nbsp;máme rovnaký vzťah k&nbsp;histórii.“ Pavol Kozáčik a&nbsp;jeho rodina rekonštruovali krásny renesančný kaštieľ zo 17.&nbsp;storočia s&nbsp;barokovou prestavbou z&nbsp;rokov 1750 – 1780 pomerne dlhé obdobie, takmer desať rokov. Kúpili ho v&nbsp;roku 2010 a&nbsp;práce financovali zo zisku svojej fungujúcej stavebnej firmy.

„Bolo to moje najkrajšie stavbárske obdobie. Dlho som chodil okolo Kaštieľa Kubínyi s&nbsp;túžbou zachrániť ho. Keď sme ho v&nbsp;roku 2010 kúpili a&nbsp;pustili sme sa do rekonštrukcie, rozmýšľal som nad prácami aj vtedy, keď som zaspával,“ usmieva sa Pavol Kozáčik. Rekonštrukcia kaštieľa bola veľmi náročná. „Po znárodnení tu bola inseminačná stanica, v&nbsp;časti nádherného anglického parku postavili budovu družstva a&nbsp;kaštieľ chátral. V&nbsp;sedemdesiatych rokoch ho zrekonštruovali bez predchádzajúceho prieskumu a&nbsp;dočasne sem umiestnili Oravskú galériu. Steny bývalých stajní a&nbsp;kuchyne kaštieľa boli natreté asfaltom zvnútra i&nbsp;zvonka a&nbsp;dalo sa to odstrániť iba pieskovaním. Keď sme dávali asfalt dole, tak sa z&nbsp;nich kúdolilo, že si ľudia mysleli, že tu horí,“ spomína. Renesančný kaštieľ miestny zeman Jozef Kubínyi prestaval v&nbsp;barokovom štýle pre svoju manželku Amáliu de Adda.

Jej predkovia pochádzali z&nbsp;Talianska z&nbsp;okolia Milána a&nbsp;kaštieľ bol na oravské pomery mimoriadne vyzdobený a&nbsp;elegantný. „Urobili sme archeologický, architektonický a&nbsp;reštaurátorský prieskum. S&nbsp;potešením sme zistili, že na stenách budú pod viacerými vrstvami zrejme vzácne historické maľby. Mojím cieľom bolo zachovať každý kúsok histórie a&nbsp;pôvodného stavu kaštieľa. Keď niekto chce kúpiť pamiatku, pýtam sa ho na dôvod. Chceš sa prezentovať? Uplatniť svoje predstavy? Alebo ju chceš zachrániť? Predstavte si, že by ste mali veľmi poškodený obraz Mony Lisy. Domaľovali by ste jej klobúk a&nbsp;nové vlasy? Čo má hodnotu? Precízne zrekonštruovaný pôvodný portrét alebo obraz domaľovaný podľa niečej predstavy? Kaštieľ Kubínyi je moja Mona Lisa. A&nbsp;toho som sa celý čas držal,“ hovorí Pavol Kozáčik.

Kozáčikovci postupovali tak, aby sa kaštieľ ďalej nepoškodzoval. „Dovnútra tiekla voda, strecha bola pokrytá len papierovou lepenkou. Na jeseň 2010 sme sa pustili do rekonštrukcie strechy, staticky sme zabezpečili základy, kaštieľ bolo treba obkopať, sčasti zaizolovať, doplniť murivá a&nbsp;odvetrať. Z&nbsp;vnútornej strany sme kaštieľ odvetrali systémom Iglú, ktorý funguje na komínovom efekte,“ vysvetľuje Pavol Kozáčik. Pri rekonštrukcii museli zabudnúť na moderné technologické postupy. „Používali sa staré technológie, vápno, piesok, voda a&nbsp;kameň,“ vyratúva staviteľ. „Museli sme odkryť pôvodný stav kaštieľa a&nbsp;odstrániť nánosy minulých rekonštrukcií, čo trvalo dva roky. Odstrániť nepatričné priečky, podlahy a&nbsp;cementové omietky. To bolo najťažšie, pretože ak sme chceli zachovať pôvodné  omietky a&nbsp;maľby, museli sme postupovať veľmi opatrne, aby sa nepoškodili,“ hovorí Pavol Kozáčik.

Genius loci je to najvzácnejšie, čo historické pamiatky ponúkajú. No dá sa ľahko zničiť, a&nbsp;preto k&nbsp;nim treba pristupovať veľmi opatrne.

Nie všetko z&nbsp;pôvodného stavu sa podarilo zachrániť. „Napríklad dva rovné stropy v&nbsp;hlavných miestnostiach, ktoré boli pravdepodobne nádherne vymaľované, zničil zrejme požiar, ktorý tu vypukol v&nbsp;19.&nbsp;storočí. Pri čistení sme našli obhorené hranoly a&nbsp;na klenbách a&nbsp;vo veži sme videli čierne fľaky. Po požiari už maľby zrejme len zatreli.“ Všetky stropné maľby, ktoré sa dali zreštaurovať, sú však dnes zachované, dokonca aj ich fragmenty. „Reštaurátori dávali omietku zo stropov dole skalpelom. Bola to neuveriteľná mravčia práca,“ spomína. Zachované zostali všetky renesančné i&nbsp;barokové prvky stavby, ktoré objavili.

Pri prácach vykopali napríklad nádherný kamenný renesančný portál dverí, ktoré dnes slúžia ako lavica. „Snažili sme sa využiť všetko, čo sme našli. Napríklad krov z&nbsp;maštale postavenej na sklonku 19.&nbsp;storočia sme rozložili na hranoly, vyniesli na lúku, hranoly sme ošetrili a&nbsp;opäť ich použili. Keďže sme chceli ukázať pôvodný krov, zvolili sme systém obrátenej strechy. Bol tu aj malý dom bez historického významu. Ten sme zbúrali a&nbsp;murivo sme použili pri konštrukcii bývalých stajní,“ ukazuje Pavol Kozáčik.

Aby sa neporušil žiaden historický priestor, technické zázemie zrealizovali v&nbsp;podzemí za bývalými stajňami. Aj materiál vyberali veľmi starostlivo. „Nové steny, ktoré bolo treba domurovať, sú z&nbsp;pieskovca z&nbsp;Oravy, ktorý bol v&nbsp;týchto končinách pôvodným stavebným materiálom. Aj dovnútra klenieb, ktoré bolo treba dorobiť, sme vkladali pieskovcové kocky. Dlažby, obklady a&nbsp;schodište sú zo slovenského materiálu – zo spišského travertínu. Keramická dlažba a&nbsp;stropné dosky sú z&nbsp;ručne vyrobeného páleného materiálu dovezeného z&nbsp;Talianska. Na streche kaštieľa je drevený šindeľ z&nbsp;červeného smreka,“ hovorí Pavol Kozáčik.

Rekonštrukciu robili s&nbsp;veľkým dôrazom na historické detaily, ktoré dnes vytvárajú krásnu harmóniu. Napríklad dvere v&nbsp;priechode medzi renesančnou a&nbsp;barokovou časťou kaštieľa sú z&nbsp;každej strany urobené inak – aby zodpovedali danému obdobiu. Aj logo Kaštieľa Kubínyi – štvorlístok, ktorého motív sa na stavbe opakuje – pochádza z&nbsp;výzdoby pôvodných malieb. Kozáčikovci sa na prevádzke svojho novootvoreného hotela podieľajú spolu s&nbsp;dcérou Petrou, ktorá vyštudovala záhradnú architektúru. „Keď som jej pred desiatimi rokmi oznámil, že chcem kúpiť kaštieľ Kubínyiovcov, opýtala sa ma, či som sa zbláznil. Keď sem však prvý raz prišla, povedala, že tu má veľmi dobrý pocit. Genius loci je to najvzácnejšie, čo historické pamiatky ponúkajú. No dá sa ľahko zničiť, a&nbsp;preto k&nbsp;nim treba pristupovať veľmi opatrne,“ hovorí Pavol Kozáčik.

Na rekonštrukciu zámku Kunerad sa s&nbsp;povolením Škottovcov prichádzajú pozrieť Peter Janíček i&nbsp;Pavol Kozáčik. Majitelia zámku chodia na Slovensko pravidelne každý mesiac a&nbsp;po najbližšom príchode sa zrejme stretnú pri projekte rekonštrukcie všetci. „Peter, pozri, tu bol fabiónový strop. Táto priečka tu nebola, to pôjde zrejme preč. Používali klenbu aj preklad, tu to vidieť, pozri. Tie kachličky, čo tu boli, to je trestuhodné. Pôvodná hmota je však krásna a&nbsp;veľmi zaujímavá,“ hovorí Pavol Kozáčik. Obaja pri obhliadke používajú odborné stavbárske výrazy a&nbsp;živo diskutujú.

Akoby sa v&nbsp;duchu znovu ocitli uprostred rekonštrukcie svojho kaštieľa. Zhodujú sa, že pred majiteľmi zámku Kunerad je veľká výzva. „Je to ako déjà vu, ale dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Budeme sa snažiť poradiť im a&nbsp;pomôcť, aby to zvládli čo najlepšie,“ hovoria. V&nbsp;Kunerade sa tak spojili príbehy troch rodín z&nbsp;jedného regiónu. Ľudí, ktorí neváhali investovať všetky peniaze, čas a&nbsp;energiu, aby schátraným pamiatkam vrátili niekdajšiu krásu. Pri pohľade na spustnuté stavby nevideli iba ruiny, ale to podstatné. Dokázali sa na ne pozrieť srdcom.

Stavitelia zachránili schátrané kaštiele. Pozrite, aké sú dnes nádherné!

Výber pre vás

Stavitelia zachránili schátrané kaštiele. Pozrite, aké sú dnes nádherné!

Súvisiace články

Chorí išli bokom: Čo bude s pacientmi, ktorým pre koronavírus odložili liečbu?

Nič nie je nemožné: Veronika po ťažkej autonehode úplne ochrnula, no nevzdala sa

Ohrození tridsiatnici! Skoršie očkovanie chráni školákov, na osýpky môžu ochorieť aj dospelí

Na seniorov myslelo celé Slovensko: Umelci im pripravili počas karantény virtuálne vystúpenia

Alekšince preslávili nálezy mincí, za socializmu tam fungoval tajný vojenský kryt

Výber pre vás