Lucia Lukušová

Pred vyše dvestopäťdesiatimi rokmi opustili niektoré rodiny Rakúsko-Uhorsko. Šesť z&nbsp;nich sa vybralo i&nbsp;na Dolnú zem. Usadili sa na srbskom území v&nbsp;Báčskom Petrovci neďaleko chorvátskych hraníc. Tam sa začal písať aj príbeh rodiny Darka Ďuricu o&nbsp;tom, prečo je jeho domovom chorvátska Slavónia.

Hoci žije za slovenskými hranicami, na to, že je Slovák, nikdy nezabudol. Odjakživa bola u&nbsp;nich doma prvoradá slovenčina. Aj keď len taká kuchynská. „Keď v&nbsp;deväťdesiatom štvrtom zúrila vojna v&nbsp;Chorvátsku, dostal som štipendium na štúdium vysokej školy do Nitry. Ak by Slováci nepodporovali svojich krajanov v&nbsp;cudzine, naša šesťčlenná rodina by si školu pre mňa nemohla dovoliť.

Bola to moja prvá skúsenosť s&nbsp;takzvaným veľkým svetom. Tým, že telefonovanie bolo vtedy veľmi drahé, s&nbsp;našimi som bol v&nbsp;spojení maximálne dvakrát mesačne a&nbsp;dva razy do roka som cestoval domov. Bola to náročná, ale perfektná škola do života,“ hovorí absolvent záhradníctva a&nbsp;ovocinárstva na Poľnohospodárskej univerzite v&nbsp;Nitre, ktorý prvé týždne v&nbsp;posluchárňach na prednáškach pedagógom nerozumel takmer nič. Spisovná slovenčina bola preňho odrazu úplne cudzia ako tá, ktorou sa rozprávali doma. A&nbsp;preto, kým sa mu dostala do ucha, po večeroch nevenoval zábave, ale doháňaniu gramatiky a&nbsp;prepisovaniu poznámok.

Priznáva, že noví kamaráti ho museli aj tak trošku prevychovať. „Dovtedy som len veľmi málo používal čarovné slovíčka ďakujem a&nbsp;prosím. V&nbsp;Chorvátsku s&nbsp;nimi ľudia nie sú takí zžití ako u&nbsp;vás. A&nbsp;tak ma zakaždým upozorňovali. Dokonca mi nepomohli alebo neurobili dané veci, až kým som ich nepoprosil a&nbsp;nepoďakoval. Dnes som im za to vďačný a&nbsp;takúto výchovu teraz prenášam aj na svoje dieťa, hoci vyrastá v&nbsp;chorvátskom Iloku.“

Darko Ďurica vraví, že najmä pre kultivovanejšie správanie mu je slovenská nátura oveľa bližšia. „Slováci sa podľa mňa vždy vedeli lepšie správať. I&nbsp;preto sú ako turisti veľmi obľúbení pri Jadranskom mori. Chorváti sú trošku tvrdší v&nbsp;správaní. No na Slovensku sa vedie uponáhľanejší život, všetci sa stresujú, obyvatelia Jadranu zas nie sú takí draví, uprednostňujú väčšiu pohodu.“

Napriek tomu nemal problém ostať žiť v&nbsp;Nitre aj po absolvovaní vysokoškolského štúdia. S&nbsp;mestom sa zžil natoľko, že sa doň pravidelne vracia. Teoretické i&nbsp;praktické záhradkárčenie, ktorému sa v&nbsp;škole naučil, Slovákovi za hranicami učarovalo natoľko, že mu je verný od skončenia štúdia. Učí na Združenej strednej poľnohospodárskej škole v&nbsp;chorvátskom Iloku.

Mieša slovenčinu s&nbsp;balkánskym jazykom podľa toho, akí žiaci sedia na jeho hodinách. Práca za katedrou ho baví, no len veľmi ťažko by z&nbsp;nej dobre uživil svoju trojčlennú rodinu. Hlava rodiny sa preto poriadne obracia. Letné prázdniny využíva tiež na to, že je delegátom pre slovenských návštevníkov. Preto celé leto trávi na pobreží Dalmácie, v&nbsp;Splite. Odkiaľ, mimochodom, pochádza jeho manželka.

Okrem toho je z neho už zopár rokov poľnohospodár. Telom i dušou. Zamiloval si sladké zemiaky. O plodoch, ktorých domovom je stredná Amerika, počul prvýkrát pred deviatimi rokmi. Dovtedy nevedel ani ako vyzerajú, ani ako chutia a už vôbec nemal poňatia o tom, ako sa o ne starať. Dnes je z neho profesionál, ktorého znalosti prekračujú slovenské, chorvátske či srbské hranice.

„Bataty mi prvý raz spomenula kolegyňa v škole, keď s deťmi v rámci vyučovania vykopávala prvú úrodu. Tešila sa, ako sa im vydarila i napriek tomu, že ich to nestálo veľa úsilia. Začal som sa teda o tieto hľuzy viac zaujímať. Posunul som informácie aj svojmu kamarátovi a zároveň obchodnému partnerovi Samuelovi Michálekovi a pustili sme sa do klíčenia prvých priesad,“ hovorí o začiatkoch v roku 2012.

Páni do biznisu vstupovali s tým, že budú mať aspoň na pivo. Preto si nestanovili vysoké ciele – predať tisíc sadeníc. Len čo dali prvý inzerát na internet, po sadeniciach sa len tak zaprášilo a aj na vlastné počudovanie ich Darko so Samuelom predali omnoho viac. „Každým rokom sa záujem o naše eko sadenice zvyšuje. Rok 2019 bol zatiaľ rekordný. Dokopy sme predali dvestotisíc na Slovensko, do Česka, Chorvátska, Slovinska, Talianska i do Srbska. Najviac odberateľov máme na slovenskom trhu. Tam smeruje tretina z celkového množstva,“ teší sa podnikateľ z dobre naštartovaného biznisu.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

O&nbsp;priesady sa mu starajú tri Slovenky žijúce v&nbsp;Chorvátsku. Skúsené pracovníčky presne vedia, ako s&nbsp;nimi zaobchádzať, aby vyzerali ako maľované. Vyštudovaný poľnohospodár zas vie podľa listov presne určiť, či pôjde o&nbsp;bielu, fialovú alebo oranžovú odrodu.

„S&nbsp;mladými rastlinami začíname koncom januára. Vonku je ešte obyčajne tuhý mráz, ale zamestnankyne pracujú v&nbsp;skleníkoch pri teplote 25 °C. Mojím cieľom je i&nbsp;naďalej sa zameriavať na predaj priesad. V&nbsp;najbližšom období by som chcel ich počet zvýšiť na tristotisíc až pol milióna. Preferujem internetový biznis tak ako doteraz.

Najvyspelejší je v&nbsp;tomto český a&nbsp;slovenský trh. Odberatelia sú schopní vybaviť všetky objednávky online, bez akéhokoľvek telefonického spojenia. Zato v&nbsp;Chorvátsku, Slovinsku i&nbsp;v&nbsp;Srbsku málokto komunikuje mailom. Preferujú hovory, a&nbsp;to v&nbsp;ktorúkoľvek hodinu bez ohľadu na deň,“ vraví s&nbsp;úsmevom.

Koreňové hľuzy obsahujúce cukor a&nbsp;škrob jedia v&nbsp;mnohých tropických krajinách namiesto klasických zemiakov. Aj Darko Ďurica ich hotové ponúka na predaj. Pestuje ich aj v&nbsp;srbskej Vojvodine. Mimoriadne výživná pôda i&nbsp;klimatické podmienky prajú, aby mal niekoľkotonové úrody a&nbsp;navyše v&nbsp;ekologickej kvalite. Poľnohospodárstvo má v&nbsp;tejto balkánskej krajine dlhoročnú tradíciu, takže Srbi sa tešia, že majú zamestnanie.

Bataty však Slovákovi žijúcemu v&nbsp;Chorvátsku neučarovali len preto, že ide o&nbsp;nenáročnú plodinu, ale aj pre zdraviu prospešné látky, ktoré obsahujú. „Sú to napríklad antioxidanty, ktorých najvyššia koncentrácia je vo fialových odrodách. Môžu ich konzumovať tiež cukrovkári, keďže sú výborným zdrojom karbohydrátov. Vďaka draslíku sú účinné pri liečbe srdcovocievnych ochorení, ich pravidelná konzumácia pomáha predchádzať infarktom či mŕtvici,“ vymenúva priaznivý vplyv zeleniny na ľudský organizmus.

Sladké zemiaky si dokonca podľa Center for Science in the Public Interest nesú prvenstvo vo svetovom rebríčku, keďže sú bohatým zdrojom už spomínaného draslíka, ale tiež vlákniny, železa, vitamínu C, vápnika a&nbsp;ďalších dôležitých látok.

Spočiatku si chcel zarobiť aspoň na pivo, dnes patrí medzi najväčších pestovateľov v Európe

Výber pre vás