Peter Ličák

Aj po poslednom, práve skončenom vyšetrovaní visí nad smrťou syna prvého československého prezidenta T. G. Masaryka veľký otáznik. Český Úrad dokumentácie a&nbsp;vyšetrovania zločinov komunizmu priznal, že ani jeho vyšetrovanie neprinieslo jednoznačnú a&nbsp;definitívnu odpoveď na otázku, či v&nbsp;tomto prípade išlo o&nbsp;vraždu, samovraždu alebo nešťastnú náhodu.

Prvý povojnový minister zahraničných vecí zomrel v&nbsp;noci z&nbsp;9. na 10. marca po páde z&nbsp;okna služobného bytu v&nbsp;Černínskom paláci na Loretánskom námestí hore na Hradčanoch, kde sídlilo ministerstvo, ktoré viedol. Podľa oficiálnej verzie čerstvého komunistického režimu spáchal Jan Masaryk samovraždu. Aj najmenšie pochybnosti o&nbsp;výsledku vyšetrovania vedeného pod dohľadom Štátnej bezpečnosti, komunistického ministerstva vnútra a&nbsp;sovietskych poradcov boli nemožné. Téma smrti Jana Masaryka bola pre československú verejnosť tabu.

Novému vyšetrovaniu pootvorila dvere až Pražská jar. Správa vyšetrovacej komisie prokuratúry zverejnená v&nbsp;roku 1969 konštatovala, že minister zahraničných vecí vypadol z&nbsp;okna na druhom poschodí nešťastnou náhodou. Prvé porevolučné vyšetrovanie v&nbsp;roku 1995 prinieslo na svet novú hypotézu: smrť Jana Masaryka bola výsledkom vynútenej samovraždy, ku ktorej došlo počas nezákonnej domovej prehliadky. Tá vraj hlavu československej diplomacie tak vystresovala, že sám vyskočil z&nbsp;okna ministerského bytu. K&nbsp;inému výsledku dospelo vyšetrovanie v&nbsp;rokoch 2001 až 2003, podľa jeho záverov bol Jan Masaryk zavraždený. Ale kto bol jeho vrahom, to už vyšetrovatelia nezistili.

Pred piatimi rokmi sa kriminalisti pokúsili dať odpoveď aj na túto zásadnú otázku. No aj štvrté vyšetrovanie diplomatovej smrti sa skončilo fiaskom. Meno vraha ani objednávateľov vraždy nezistili, dokázali sa iba prikloniť k&nbsp;verzii, že Jan Masaryk bol zavraždený. Ale tri vyšetrovania sa zhodli na tom, že prvé bolo zmanipulované, vedené komunistickými vyšetrovateľmi tak, aby dospelo k&nbsp;záveru, že Jan Masaryk dva týždne po februárovom komunistickom puči si sám a&nbsp;dobrovoľne, bez cudzej „pomoci“ siahol na život.

Úrad dokumentácie a&nbsp;vyšetrovania zločinov komunizmu obnovil vyšetrovanie smrti Jana Masaryka v&nbsp;jeseni 2019. Uľahčiť kriminalistom a&nbsp;historikom vyšetrovanie mala unikátna nahrávka s&nbsp;výpoveďou policajta Vilibalda Hofmanna, ktorý bol medzi prvými na mieste činu. Okrem iného vypovedal, že s&nbsp;telom nebohého ministra zahraničných veci oblečenom v&nbsp;pyžame sa ešte pred fotografovaním a&nbsp;zdokumentovaním hýbalo. Nahrávka s&nbsp;prekvapujúcim svedectvom vznikla v&nbsp;roku 1968 ako reakcia na výsluch Vilibalda Hofmanna na generálnej prokuratúre, kde mu predložili fotografie Masarykovho tela ležiaceho na druhom nádvorí Černínskeho paláca. Na nahrávku upozornila vyšetrovateľov prípadu česká spisovateľka Václava Jandečková.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Predchádzajúce trojročné vyšetrovanie na začiatku tohto milénia sa skončilo jednoznačným výsledkom: Jana Masaryka zavraždil neznámy páchateľ. Hlavný dôkaz poskytol znalec z&nbsp;odboru forenznej biomechaniky Jiří Straus, ktorý vo svojom posudku uviedol, že k&nbsp;pádu Jana Masaryka z&nbsp;okna kúpeľne jeho služobného bytu došlo za pôsobenia vonkajšej, teda cudzej sily. Znalec zároveň kategoricky vylúčil spontánny náhodný pád.

Podnet na piate vyšetrovanie smrti Jana Masaryka, ktoré sa skončilo bez konkrétneho záveru, vyšiel od spisovateľky, bádateľky a&nbsp;členky Českého centra Medzinárodného PEN klubu Václavy Jandečkovej (47). Ako autorka sa prioritne venuje historickým výskumom mapujúcim nezákonné praktiky komunistického režimu. Nie je žiadnym prekvapením, že ju nenechala ľahostajnou ani jedna z&nbsp;najväčších záhad československých dejín – neobjasnená smrť Jana Masaryka. Vo svojej knihe venovanej tejto tragickej udalosti priznáva, ako jej prekáža, že okolnosti smrti Jana Masaryka neboli nikdy riadne vyšetrené.

Nahrávku policajta Vilibalda Hofmanna objavila v&nbsp;rodine 69-ročného nevidomého bádateľa Jindřicha Grulicha z&nbsp;Karvinej. „Nemôžeme veriť zmanipulovaným časovým údajom, ale dnes už ani fotografiám, na ktorých leží Masaryk upravený na fotografovanie. Okolo žiadna krv, ani na tele, ako si vysvetliť, že otvorené rany nekrvácali? Prečo na snímkach nevidíme úlomky kostí, ktoré tam boli? Vraj padal živý, ale celkom určite bolo všetko inak,“ konštatuje Václava Jandečková.

Vilibald Hofmann na sfalšované fotografie upozornil prokurátorov pri vyšetrovaní prípadu už v&nbsp;roku 1968, ale jeho svedectvo zapadlo prachom. „Súčasťou úkladnej vraždy Jana Masaryka bola nadprodukcia falošných stôp a&nbsp;zmanipulovaných dôkazov,“ tvrdí iniciátorka posledného vyšetrovania tohto prípadu. Stále však nestráca nádej, že raz vyšetrovatelia vykonajú komplexnú rekonštrukciu udalosti z onej tragickej marcovej noci, a&nbsp;ak zoberú do úvahy všetky nové poznatky, odhalia nielen vraha, ale aj motív vraždy, pretože ani ten nie je dodnes známy.

Smrť s veľkým otáznikom: Tragédia na Hradčanoch je stále opradená tajomstvom

Výber pre vás

Smrť s veľkým otáznikom: Tragédia na Hradčanoch je stále opradená tajomstvom

Súvisiace články

Publikum ju milovalo: Dalida si na sklonku života zahrala pozoruhodnú filmovú rolu

Kráľovná krivky: Zaha Hadid bola už v jedenástich rokoch rozhodnutá, že chce byť architektka

Skončila v náručí cára: Príbeh slovenskej ošetrovateľky Alžbety, vydala sa za monarchu

Výber pre vás