Vladimír Kampf

Bez pochýb bol doteraz najbohatším Slovákom. Prezident Kanadsko-Slovenskej obchodnej komory Joseph Mark Burza o ňom napísal a zostavil knihu Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ. Jeho odhodlaný a mimoriadne úspešný príbeh je hodný sfilmovania. Romanova spoločnosť Denison Mines vlastnila najväčšie uránové bane na svete a najväčšie uhoľné bane v Kanade. Štefan B. Roman bol zároveň majiteľom druhej najväčšej siete pekární v USA General Baki. Jedným z jeho právnych poradcov bol neskorší americký prezident Richard Nixon. Hodnotu Romanových spoločností v polovici 60. rokov minulého storočia odhadovali na 60 až 70 miliárd dolárov.

S bratom Jurajom vlastnili spoločnosť Romandale Farms Ltd. špecializovanú na chov a šľachtenie holštajnského dobytka. Medzi husárske kúsky, ktoré sa im podarili, bola dražba plemennej kravy takmer za jeden a pol milióna dolárov. Vyslúžil si za to zápis do svetovej Guinnessovej knihy rekordov. V&nbsp;Markhame pri Toronte dal Štefan B. Roman postaviť monumentálnu Katedrálu premenenia Pána s&nbsp;najväčšími zvonmi v&nbsp;celej Kanade. V&nbsp;podzemí je veľká sieň, jej skvelú akustiku vy­užíva aj kanadská filharmónia. Postavili ju podľa vzoru cerkvi v&nbsp;jeho rodnej dedine Veľký Ruskov. V&nbsp;roku 1984 kanadskú katedrálu vysvätil pápež Ján Pavol&nbsp;II.

Štefan B. Roman sa narodil 7. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove (dnes Nový Ruskov, pozn. red.) východne od Košíc. Zomrel 23. marca 1988 v kanadskom Toronte. Za veľkú mláku do Kanady odišiel ako 16-ročný v roku 1937 so starším bratom, s jeho manželkou a ich štvormesačným synom. V druhej svetovej vojne bojoval ako kanadský vojak. V čase, keď u nás komunisti znárodňovali, Štefan B. Roman v Kanade založil Denison Mines Limited. Spoločnosť časom vlastnila najväčšie uránové bane na svete. Bol to zbožný človek, verný a&nbsp;hrdý gréckokatolík. Pápež Pavol&nbsp;VI. ho vymenoval za laického delegáta na Druhom vatikánskom koncile. Vďaka jeho úsiliu vznikla v&nbsp;roku 1980 Eparchia svätých Cyrila a&nbsp;Metoda pre slovenských gréckokatolíkov v&nbsp;Kanade. Pápež Ján&nbsp;XXIII. mu udelil Rad veliteľa rytierov svätého Gregora Veľkého, čo je vo Vatikáne najvyššie možné vyznamenanie pre laikov. Významnou mierou sa zaslúžil o&nbsp;vytvorenie Slovenského ústavu svätého Cyrila a&nbsp;Metoda v&nbsp;Ríme.

Romanov podnikateľský príbeh sa začal, keď kúpil pozemok pri Elliot Lake. Netrvalo dlho a stal sa uránovým kráľom. Nebol iba najbohatším Slovákom, ale aj jedným z najúspešnejším podnikateľov v histórii Kanady. Okrem Kanady vlastnil spoločnosti v USA, Španielsku, Taliansku, Grécku a Egypte zamerané na urán, ropu, plyn, potaš, cement, výrobu papiera, uhlie a ďalšie vzácne komodity. Svetový kongres Slovákov bol najvýznamnejšou organizáciou Slovákov v&nbsp;zahraničí v&nbsp;histórii. Zastrešoval viac ako 160&nbsp;organizácií a&nbsp;spolkov. Štefan B.&nbsp;Roman bol jeho predsedom až do smrti. Po ňom prevzal žezlo legendárny hokejista Marián Šťastný. V&nbsp;roku 1986 sa Svetovému kongresu Slovákov podarilo dostať slovenskú otázku na fórum Európskeho parlamentu v&nbsp;Štrasburgu. Zástupcovia organizácie sa zúčastňovali ako zástupcovia Slovenska na zasadnutiach Helsinskej mierovej konferencie. Slovenskú delegáciu uviedol do parlamentu najstarší syn posledného cisára Rakúsko-Uhorska arcivojvoda Otto von Habsburg.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Pôvodný Svetový kongres Slovákov už dnes neexistuje. Jeho hlavný cieľ –&nbsp;demokracia a&nbsp;samostatnosť Slovenska, je naplnený. Podstatu kongresu zavŕšil vznik Slovenskej republiky. Je to s&nbsp;ním podobné ako s&nbsp;Paneurópskou úniou, ktorá má pravdepodobne takisto najväčšiu slávu za sebou. „Už sám zakladateľ Štefan B.&nbsp;Roman povedal, že keď bude Slovensko samostatné, skončí. Jeho poslední nasledovníci životnosť kongresu trochu natiahli. Ďalší predsedovia boli z&nbsp;USA,“ vysvetľuje prezident Kanadsko-Slovenskej obchodnej komory Joseph M.&nbsp;Burza.

Podľa autora knihy Štefan Boleslav Roman –&nbsp;Uránový kráľ začali Slováci v&nbsp;30.&nbsp;rokoch minulého storočia odchádzať aj do Kanady, lebo zákony v&nbsp;USA obmedzovali počet prisťahovalcov. „Roman odišiel s&nbsp;bratom, jeho manželkou a&nbsp;ich niekoľkomesačným synom Tonkom. Otec povedal, že ak chce ísť, má zobrať aj mladšieho brata. Mimochodom, Jurajov syn Tony sa stal poslancom kanadského parlamentu a&nbsp;bol aj primátorom kanadského mesta Markham. Štefan Roman sa hneď zapojil do slovenskej ligy a&nbsp;folklórnych aktivít, kde si našiel manželku Betty, pôvodom zo Záriečia pri Púchove. V&nbsp;Kanadskej slovenskej lige bol aj podpredsedom.“

Mladík, neskôr superúspešný podnikateľ, prišiel do Kanady takmer bez peňazí a&nbsp;nevedel takmer nič po anglicky. „Človek musí veľmi chcieť, nevzdávať sa a&nbsp;mať šťastie na ľudí okolo seba,“ zamýšľa sa Joseph M.&nbsp;Burza nad Romanovým úspechom. „Slováci dostávali pozemky okolo jazera Elliot, čo je asi tisíc kilometrov od Toronta. Skupoval ich, lebo tušil, že pod nimi niečo bude. A&nbsp;bolo tam najväčšie nálezisko uránu, čo nie je len taká hocijaká komodita. V&nbsp;50.&nbsp;rokoch počas studenej vojny bol o&nbsp;uránovú rudu enormný záujem. USA vo veľkom vykupovali všetok dostupný urán –&nbsp;aj od súkromných firiem. Vykupovali ho za vysoké fixné ceny až do konca októbra 1959. Keď mali Američania dostatok uránu, na svetových trhoch sa hlásili ďalší záujemcovia. Kanada po intervencii USA zastavila Romanove dohodnuté obchody s&nbsp;Francúzskom. Vtedy sa Štefan B.&nbsp;Roman pohádal s&nbsp;premiérom a&nbsp;Kanada kúpila celú produkciu, aby nemusel prepúšťať. Neskôr rudu vyvážal do Japonska na mierové účely pre jadrové elektrárne.“

Zaujímavý je aj príbeh autora knihy Josepha M. Burzu. „Rodičov mám zmiešaných zo Slovenska a z Kanady. Vyrastal som v Kanade, neskôr v Španielsku a potom som prišiel na Slovensko. Študoval som na kráľovskej diplomatickej škole v Madride diplomaciu a obchod a marketing na súkromnej škole CEAC v Barcelone. Potom sme začali pracovať na obchodných vzťahoch s Kanadou a zastrešovať trvalé pobyty v Kanade a vysťahovanie do Kanady. Zabezpečovali sme dovoz a vývoz tovaru a služieb. Aktivity nám postupne pribúdali. Vydávame vlastné časopisy Canada Exclusive a Life Exclusive, ako aj knihy. Spravujeme oficiálny portál kanada.sk. Stali sme sa partnermi kultúrnych projektov, divadiel, výstav či koncertu Bryana Adamsa alebo džezovej speváčky so slovenskými koreňmi Diany Krall, sme mediálnym partnerom vystúpení slávneho Cirque du Soleil. Vydali sme knihy Ako sa stať Kanaďanom, Chcem žiť v Kanade, ako aj reprezentačnú publikáciu Úspešní Slováci v Kanade. V tejto knihe nepredstavujeme len významné historické osobnosti. Práve naopak, väčšina z nich ešte žije,“ vysvetľuje.

„Keď sa blížilo sté výročie narodenia Štefana B. Romana, bolo jasné, že si určite zaslúži samostatnú reprezentatívnu knihu.“ Vydanie knihy Štefan Boleslav Roman –&nbsp;Uránový kráľ pre pandémiu meškalo. „V&nbsp;súčasnosti chystáme vydanie autobiografickej knihy Dušanovi Tóthovi, bývalému dlhoročnému generálnemu tajomníkovi Svetového kongresu Slovákov. Tento rok sme ho navrhli na najvyššie slovenské štátne vyznamenanie Slovenskej republiky –&nbsp;Rad Ľudovíta Štúra 1.&nbsp;triedy.“

V&nbsp;90.&nbsp;rokoch minulého storočia sa začal veľký boom vysťahovania do Kanady. Väčšina Slovákov sa vysťahuje do Kanady na základe svojej profesie. „Vybavenie formalít trvá približne rok. Ľudia do 36&nbsp;rokov majú možnosť využiť nový kanadský vládny program International Experience Canada. Môžu prísť na rok a&nbsp;dostanú otvorené pracovné víza (open work permit). Neskôr môžu požiadať o&nbsp;ďalší rok pobytu a&nbsp;potom o&nbsp;trvalý pobyt. Šancu majú aj starší záujemcovia podľa profesie. Umelci, športovci či podnikatelia a&nbsp;rodinní príslušníci kanadských občanov to majú ľahšie. Kategória farmárov je v&nbsp;súčasnosti pozastavená,“ vysvetľuje prezident Kanadsko-Slovenskej obchodnej komory.

Koľko Slovákov ročne vycestuje do Kanady za šťastím, ako to kedysi urobil Štefan B. Roman, nie je presne zrátané. Podľa odhadu Josepha M.&nbsp;Burzu ich môže byť okolo 500 až 700&nbsp;ročne. „Niektorí odchádzajú na niekoľko rokov s&nbsp;cieľom získať kanadské občianstvo, iní nastálo. Kanada stále potrebuje kvalifikovaných ľudí. Krajina má enormné nerastné bohatstvo, veľa zlata, plynu, bridlicovej ropy, uránu, medi... Okrem federálneho imigračného programu majú niektoré kanadské provincie ako Alberta, Manitoba alebo New Brunswick vlastné provinčné programy. Ľudia, ktorí prichádzajú cez ne, nemusia spĺňať prísnejšie federálne kritériá. Trebárs jazykové. Frankofónna provincia Quebec má vlastný imigračný program. Je to akoby štát v&nbsp;štáte. Vysťahovanie do Quebecu nikdy nebolo na Slovensku také populárne, pretože francúzština u&nbsp;nás nie je veľmi rozšírený jazyk.“

Slováci sú na Kanadu zaťažení najmä vďaka hokejistom, bratom Šťastným, nádhernej prírode, vyspelej demokracii a&nbsp;ochrane životného prostredia. Slávny Green­peace vznikol v&nbsp;roku 1971 vo Vancouvri. Podľa hodnotení OSN je Kanada krajina s&nbsp;najlepšími životnými podmienkami. Mestá Vancouver, Toronto a&nbsp;Calgary sa pravidelne držia na svetovej špičke. Kanada má oveľa zrozumiteľnejšie imigračné kritériá ako USA. Niektorí ľudia chcú mať dvojaké občianstvo. Kanada iným štátom neposkytuje informácie o&nbsp;počte ľudí, ktorí získali občianstvo či trvalý pobyt. Priestor na ďalší mimoriadne úspešný podnikateľský príbeh, akým bol ten Romanov, je pre Slovákov stále otvorený.

Príbeh snov: Uránový kráľ bol slovenský emigrant v Kanade: Ako sa zrodil jeho úspech?

Výber pre vás

Príbeh snov: Uránový kráľ bol slovenský emigrant v Kanade: Ako sa zrodil jeho úspech?

Súvisiace články

Dediny bez starostov: Príbehy obcí, ktorým nechce nikto šéfovať

Z veľkolepého začiatku bol veľký funus: Vypustené Vodné dielo Kráľová sklamalo

Nemocničná masakra: Zbabelci čistili mesto od pacientov

Zábery, ktoré naháňajú strach! SERIÓZNE DÁMY z Trnavy sa menia na HALLOWEENSKE PRÍŠERY

Obec pomenovaná po dejateľovi Jánovi Palárikovi: Ako sa dnes žije jej obyvateľom?

Výber pre vás