Vladimír Kampf

Ateliér v kultúrnom dome pri stanici v Považskej Bystrici je jedna z dvoch ešte funkčných miestností. Pomaly sa rozbieha rekonštrukcia celého socialistického objektu. „V ateliéri som s kolegyňou Veronikou Mikulášovou, s ktorou sme spojené viac než desať rokov na Základnej umeleckej škole hneď vedľa. Obe sme boli dlho zástupkyne. Zvykli sme si na seba, preto sme tu,“ hovorí Zuzana Pekarová, riaditeľka Základnej umeleckej školy v Považskej Bystrici, ktorá si zamilovala krosná a textílie. Okrem ateliéru v kulturáku má Zuzka časť svojej tvorivej dielne aj doma v Jasenici, kam sa vydala.

Z Vranova nad Topľou prišla na Považie cez textilnú školu v Ružomberku, kde prišla do kontaktu s textíliami a tkaninami a cez Vysokú školu výtvarných umení v odbore textilný dizajn. Škola mala v tom čase v Ružomberku detašované pracovisko. „Stretala som samých skvelých ľudí. Ružomberok bol pre mňa dôležitý, pretože tam sa to všetko začalo. Textil so mnou kráča od stredoškolských čias, kde som ho objavila. Základ lásky k nemu som však zdedila po mame, ktorá mala odevnú školu v českom Liberci. Už dvanásťročná som šila, štrikovala, háčkovala... U nás to bolo normálne a zostalo to vo mne. Moja rodina to má podobne. Dcéra tiež háčkuje a neberie to ako niečo výnimočné. Textil je pre nás osudový.“

Tkať na krosnách a tvoriť s&nbsp;látkami nie je žiadna zlatá baňa. „Nikdy som sa tkaním neskúšala uživiť a nikdy som si z neho nechcela urobiť biznis. To je dôležité. Stále sa pohybujem na hranici medzi remeslom a úžitkovým umením.“

Okrem tkanín ju očarila aj pedagogika výtvarnej výchovy. „Je to dôležitá súčasť môjho života. Bolo mi jasné, že chcem mať deti. Mám ich tri. Pre mňa je detský výtvarný prejav životná cesta. Textil je moja láska, ale nie je až taká veľká, aby som bola verná iba jemu. Stále som v sebe cítila aj niečo iné. Možno to súvisí so ženstvom a materstvom.“

Základná umelecká škola v Považskej Bystrici má skvelé meno a dobrú povesť výtvarnej školy. „Špecifické pre nás je rozšírené vyučovanie. Každý odbor vedie učiteľ, ktorý sa venuje iba jednému odboru. Všeobecne deti prejdú všetkým a môžu sa pri tom na niečo zamerať, napríklad na fotografiu, počítačovú grafiku či moderné médiá. Ponúkame aj klasiku ako textilný dizajn, šperkárstvo a ďalšie remeselné činnosti. Dlho som učila textilný dizajn a krosná máme aj v&nbsp;škole. Niektorí moji žiaci sú už na vysokých školách výtvarného zamerania. Toto je pre mňa veľmi silný moment. Znamená viac, ako keby som rozvíjala len svoju vlastnú tvorbu.“

Bakalársku prácu robila o spracovaní ľanu. „V tom čase končila fabrika Tatraľan. Ako študentka som si šla vlakom s ruksakom pre cievky, ktoré mali na vyhodenie. Veľa vecí zo zrušených fabrík vtedy končilo na smetiskách. Som rada, že dnes po týchto veciach ľudia pátrajú a že vzniklo múzeum textilného dizajnu. Z ľanu z fabriky som vyrobila autorskú tkaninu na krosnách. Boli to závesy z jemnučkých priadzí. Moja záverečná vysokoškolská práca na vysokej škole bola zasa o vlne. To som sa vybrala do Klenovca k rodine, ktorá ešte mala malú manufaktúru. Ručne hrubo spracovaná vlna ma inšpirovala. Na krosnách som si vyrobila základ, z ktorého vznikla malá kolekcia.“

V roku 2022 si Zuzka povedala, že potrebuje vzpruhu. Bol to čas, keď sa blížila k vyhoreniu. „Našla som si malé textilné centrum v Čadci. Pracovali s vlnou, ktorá bola odpadovým materiálom z vedľajšieho podniku. Zosúkali ju, spracovali a tkali ručne na niekoľkých druhoch krosien. Našla som si tkáčku, ktorá bola schopná vyrobiť väčšie množstvo metráže. Mne to trvá dlhšie a nechcem sa tomu venovať celý deň. Povedala som si, že vyrobím kolekciu kabátikov pre ÚĽUV. Potrebovala som minimálne tridsať metrov látky. Sama by som to dokázala možno za rok. Oslovilo ma najmä to, že budem textilný dizajnér.“

Zuzka urobila návrhy, vymyslela si vzor a tkáčku naučila, ako na to, aby to bolo podľa jej predstáv. „Tímová práca je skvelá vec. Som rada, keď nemusím robiť všetko sama. Najviac by sa mi páčilo, keby som ja vytvorila látku a odevná dizajnérka odev.“

Práca na krosnách vyžaduje čas. „Aby som mala niečo rýchlejšie, vymyslela som si techniku, v ktorej zasahujem textilom do obrazu. Na plátne si vytváram osnovu, do ktorej štopkám ďalšie nite ako na krosnách. Je to pre mňa relax, ktorý vychádza z tkania, aj keď som na ňu krosná nepoužila. Mám rada bytový textil. Prestieranie, prikrývky, vankúše, obrusy…“

Výsledok jej práce nenesie ľudové motívy, ale jej vlastné. Tvorí s&nbsp;tradičnými materiál­mi, starou technológiou. „Ľudové motívy nechávam ľuďom, ktorí sa im radi venujú. Spievam v speváckej skupine Dúbrava, kroje nám rieši človek, ktorý sa im rozumie, má k nim vzťah a ide do hĺbky.“

Jej kabátiky pre ÚĽUV aspoň vychádzali z ľudového odevu. „Keď mi utkali látku, dala som ju do práčky a splstila som ju. Podľa niektorých som ju tým akoby sprznila. Aby toho nebolo málo, zobrala som kovovú kefu a rozčesávala som vlákna. To už je úplné barbarstvo,“ smeje sa. Vznikli plochy akoby z iných materiálov. „Baví ma kombinovať splstené sprznené, niekde niečo česať, inde nechať tak.“

Osudový textil: Zuzana PEKAROVÁ tká na krosnách, jej tvorba vás očarí

Výber pre vás

Osudový textil: Zuzana PEKAROVÁ tká na krosnách, jej tvorba vás očarí

Súvisiace články

Zmena rytmu: Treba žiť spolu, nie vedľa seba, znie zo Slovenskej Novej Vsi

S naškrobenými sukňami: Vymódené dievčatá v krojoch si nemôžu ani sadnúť

Kapitán Noemovej archy: Moderné zoologické záhrady nie sú ťažké väznice pre zvieratá

Výber pre vás