Vladimír Kampf

Volá sa Anton, ale už ho asi nikto nevolá inak ako Tony. Má obdivuhodne vypracovaný systém zbierania vecí od darcov a ich prevážania na miesta, kde ich potrebujú. Zbiera ich cestou krížom po Slovensku, aby nimi obdaroval ľudí v tých najhorších spišských osadách a ľudí v núdzi v mnohých ďalších mestách a dedinách. „Ešte v Afrike som založil občianske združenie Pre človeka. Pôvodne sa volalo Deti Turkany. Istý čas sme sa chceli do Afriky presťahovať, ale manželka sa toho zľakla. Dnes robíme pre všetkých, ktor í to potrebujú,“ spomína. „Nerobíme len s Rómami, ale aj so starými ľuďmi a s kýmkoľvek v núdzi. Najhoršie sú na tom osamelé matky s deťmi. Zvyčajne sa na spolupráci dohodneme so starostami.“

Kus práce urobia v osadách. „Rómovia vyžadujú citlivejší prístup. Keď sa napríklad dozvedia, že je problém s nejakou očkovacou látkou, odmietajú sa ňou dať zaočkovať. Snažíme sa im vysvetliť, že je to pre ich dobro. To je naša osveta. Vďaka podpore môžeme zamestnať niekoľkých terénnych pracovníkov nielen tu na Spiši. K tomu pridávame praktickú pomoc, ktorá ľudí drží nad vodou.“

Tony je z Oravy. „Prvého Róma som videl naživo počas návštevy u babky v Bratislave, keď som mal štrnásť. S údivom som sledoval, čo je to za Inda. Prvé skúsenosti so zakladaním občianskych združení mám z čias vzniku Slovenskej republiky. Spočiatku sme pomáhali ženám v núdzi a robili sme rôzne osvetové aktivity. Potom dlho nič. Znova som sa nakopol, až keď som začal robiť pre Slovenskú katolícku charitu. Žiaľ, je veľa grantových výziev, z ktorých akoby automaticky vyraďovali cirkevné organizácie. Napriek tomu, že pracujú s ľuďmi bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci.“

Slovenská katolícka charita je pritom vážna organizácia, ktorá ľuďom v núdzi pomáha účinne. „Keď ju biskup Ján Vojtaššák zakladal, robil to s rozumom. Rôznym sociálnym strediskám prideľoval polia a lesy, aby mali z čoho žiť. Komunity zlikvidovali komunisti. Charita dnes takmer žiadne majetky nemá. Napriek tomu je jej starostlivosť nepostrádateľná.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Tony Frič vyštudoval angličtinu. Potom žurnalistiku. V súčasnosti študuje sociálnu prácu. Po škole robil všeličo, trebárs fotografický časopis, bol pri tom, keď vznikol časopis Týždeň, robil vo vzdelávacej akadémii a chvíľu aj riaditeľa jednej diecéznej Slovenskej katolíckej charity. „Pomoc ľuďom ma zaujíma odmala. Jedna moja vážna chyba je, že mám priveľa nápadov a ideí. Našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí moju ideu dokážu usporiadať a dotiahnuť.“

Jeho posledným vážnym nápadom je vybudovať centrum pomoci pri Lučenci. „Kúpili sme dva dvory so šiestimi domčekmi. Je to cez ďalšiu našu organizáciu Vaša charita. Momentálne mám tri občianske združenia. Prečo? Lebo to má výhody. Na jednu výzvu môžeme napísať tri projekty. Máme väčšiu šancu uspieť,“ smeje sa.

Dvor v Lučenci bude poskytovať ubytovanie tým biedou najpostihnutejším. „Nájdu u nás kompletné poradenstvo a budeme ich môcť zamestnať v stolárskej dielni. Vybudujeme aj malé hospodárstvo, vysadíme stromy, postavíme chatky a vybudujeme tábor. Starať sa oň budú ľudia zo sociálneho podniku. V stavebnom podniku dokážeme zamestnať Rómov, ktorí vedia skvele robiť, ale sami sa nedokážu zorientovať a treba ich viesť. To je zasa ich vážna chyba, ktorú za nich dotiahneme,“ vysvetľuje.

Fričovci majú päť detí. „Manželka má dole v našom rodinnom dome kanceláriu. Je advokátka a je hlavná živiteľka rodiny,“ priznáva. „Ľudia si myslia, že na neziskovkách sa dá bohatnúť, ale ja na nich skôr strácam. Napríklad na kúpu nehnuteľností pri Lučenci som dal všetky úspory, aj tie na dôchodok. Neviem, či je to rozumné, ale keď som tam prišiel, bolo mi jasné, že nič lepšie si nedokážem ani predstaviť. Na rekonštrukciu už hľadáme projekty a oslovujeme veľkých sponzorov. Niekedy nám aj prispejú.“

Ľudí v núdzi je veľa. Ťažko vybrať, komu pomôcť. „Spoliehame sa na terénnych pracovníkov, rádové sestry a farské úrady. Vyberáme a hlavne kontrolujeme, či je to ozaj tak. Niekedy nám ľudia sami volajú, že potrebujú pomoc, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí ju až tak nepotrebujú. Ani nemusím cestovať, aby som si to overil. Často stačí zavolať starostovi, farárovi alebo policajtom.“

Veci od darcov zbiera do dodávky, na ktorej brázdi Slovensko. Hlásia sa jednotlivci, celé rodiny aj rôzne komunity darcov. „Prídem, naložím, odídem, rozdeľujem. Cez koronu bol obrovský dopyt po oblečení. Obchody boli zatvorené a Rómovia si on line nič nekúpia. Deti pritom stále rastú.“

Svetobežník spod Vysokých Tatier bol aj pri presídlení 149 irackých kresťanov na Slovensko k Nitre. „Všetkým, ktorí u nás zostali, sa darí dobre. Pobrali si hypotéky, postavili domy, majú prácu, frajerku… Už sme mali aj prvú svadbu,“ hovorí Tony so širokým úsmevom.

Naloží, prevezie, rozdeľuje: Keď sa Tony objaví uprostred osady, pre mnohých je ako Mikuláš

Výber pre vás

Naloží, prevezie, rozdeľuje: Keď sa Tony objaví uprostred osady, pre mnohých je ako Mikuláš

Súvisiace články

Dramatická jazda a boj život: Autobusár Vlado nám odvážnym činom robí dobré meno vo svete

V BOŠÁCKEJ DOLINE oslavujú slivky všetkými možnými produktmi: Slivovica však už v kurze nie je

Keď mrázik nie je rozprávkový dobrák: Takto vyzerá urputný boj ovocinárov o záchranu úrody

Výber pre vás