Jonáš sa nakazil pravdepodobne v&nbsp;Brazílii. Do Južnej Ameriky odcestoval ako dobrovoľník organizácie YMCA a&nbsp;pôvodne sa chcel v&nbsp;Peru venovať chudobným deťom z&nbsp;ulice. Pre zavreté hranice však z&nbsp;Brazílie musel komplikovane odletieť späť do Česka.

Hneď druhý deň po návrate sa u&nbsp;neho prejavili príznaky nákazy koronavírusom. Infekciu mu vzápätí diagnostikovali testom. Hoci Jonáš je mladý a&nbsp;zdravý človek, choroba u&nbsp;neho nemala ľahký priebeh. „Vysoké horúčky, silná bolesť rúk a&nbsp;chrbta, slabosť a&nbsp;kašeľ,“ opisoval nám vtedy príznaky, trvajúce takmer desať dní.

Hoci Jonáš sa po návrate domov aj so sestrou Ráchel okamžite izoloval od zvyšku rodiny v&nbsp;inom byte a&nbsp;nikoho po ceste z&nbsp;letiska nestretli, musel čeliť vlne obáv a&nbsp;nenávisti okolia. „Nemohli sme sa ani priblížiť k&nbsp;oknám bytu. Jedlo, ktoré kúpili rodičia, nám vozili hasiči a&nbsp;brata takmer zbili v&nbsp;potravinách, lebo si mysleli, že bývame spolu,“ opisuje Jonáš ťažké chvíle.

Ani raz však prísnu karanténu neporušil, o&nbsp;svojom stave a&nbsp;príznakoch nakrútil niekoľko videí a&nbsp;nebál sa vyjsť so svojím menom a&nbsp;identitou na verejnosť. „Chcel som zabrániť šíreniu strachu. Nikto sa predsa nenakazí naschvál, aby vedome ohrozil iných. Stále som presvedčený, že koronavírus porazíme iba spoločnými silami. Keď som vystúpil verejne a&nbsp;otvorene som o&nbsp;ochorení hovoril, reakcie ľudí voči mne i&nbsp;mojej rodine sa zlepšili,“ konštatuje sympatický mladík.

Po dvoch negatívnych testoch Jonáš mohol karanténu opustiť a&nbsp;vrátil sa k&nbsp;svojej práci v&nbsp;kaviarni v&nbsp;Prahe. „Pri prekonávaní choroby som mal šťastie a&nbsp;chcel som pomáhať iným. Vedel som však, že nemôžem pracovať v&nbsp;nemocnici s&nbsp;pacientmi s&nbsp;koronavírusom ani so staršími ľuďmi. Ponúkal som sa ako dobrovoľník, no hygienici povedali, že by to bolo rizikové,“ hovorí Jonáš, ktorý pochádza z&nbsp;kresťanskej rodiny.

Minulý týždeň mu však zavolali z&nbsp;libereckej nemocnice. „Povedali mi, že tam majú pacienta na pľúcnej ventilácii a&nbsp;na mimotelovom krvnom obehu vo veľmi vážnom stave. Spýtali sa ma, či by som bol ochotný darovať mu moju krvnú plazmu. Keďže ochorenie malo u&nbsp;mňa pomerne ťažký priebeh, mám v&nbsp;krvnej plazme dosť protilátok proti koronavírusu, ktoré by tomu človeku mohli zachrániť život. Pravdupovediac, neznášam injekcie a&nbsp;ihly, no neváhal som ani chvíľu.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Jonáš teda pricestoval z Prahy do Liberca, aby mu odobrali krv. „Pôvodne mi mali vziať až 700 mililitrov. Krv prechádzala cez separátor, ktorý oddelil krvnú plazmu, a vracali mi ju späť do tela. Bohužiaľ, praskla mi pri tom žila, takže mi neodobrali toľko, koľko plánovali, ale stačilo to,“ teší sa Jonáš.

Na odbere bol pred niekoľkými dňami, pacientovi dali jeho plazmu hneď v sobotu. „Samozrejme, nič bližšie o tom človeku neviem. Pýtal som sa lekárov, kedy zistia, či mu moja plazma pomohla. Povedali mi, že účinky protilátok by sa mohli prejaviť zhruba po týždni a spomaliť či zastaviť šírenie vírusu v jeho tele,“ hovorí Jonáš, ktorý dúfal v dobré správy.

O pár dní sa mu z libereckej nemocnice ozvali, že pacient sa začal vďaka darovanej plazme uzdravovať. Jonáš mu zachránil život. Jeho rodičia, ktorí ho pôvodne nabádali, aby napriek nákaze zostal v Južnej Amerike a pomáhal ľuďom tam, jeho rozhodnutie darovať plazmu bez výhrad schvaľujú. „Mama mi volala a povedala mi, že sa teší z toho, ako ma vychovala. Ale pre mňa to bolo samozrejmé. Ak to tomu človeku pomôže a aj on úplne vyzdravie, budem šťastný.“

Jonáš vyhral nad koronavírusom, jeho krvná plazma zachránila život

Výber pre vás

Jonáš vyhral nad koronavírusom, jeho krvná plazma zachránila život

Súvisiace články

Skrytí hrdinovia: Hrozba koronavírusu Slovákov spojila. Pomáha kto môže

Musel si požičať na výplaty: Koronavírus ovplyvnil aj život JOŽA PROČKA

Vyhráme boj s koronavírusom: Kráľovná Alžbeta II. na bilborde povzbudzuje národ

Výber pre vás