Marcela Fuknová

Vo Francúzsku nedávno zistili spätnými testami výterov pacientov testovaných pôvodne na chrípku, že prvého chorého na Covid-19 nemali 24. januára, ako sa pôvodne domnievali, ale už 27. decembra. Rovnako Taliani pred pár dňami oznámili, že posúvajú dátum prvého zisteného ochorenia z 20. februára na 31. januára a zrejme objavia ešte skoršie prípady. Niečo podobné sa možno udeje aj na Slovensku.

Augustín Mrázik, podnikateľ a majiteľ známej značky ríbezľových vín z Devína, si myslí, že on ochorel na koronavírus už 15. februára, hoci prvý oficiálne zaznamenaný prípad na Slovensku bol až 6. marca. Nakazil sa od kolegu, ktorý ochorel od svojej 18-ročnej dcéry. Tá mala príznaky už koncom januára. Dievča si zrejme prinieslo vírus zo školy od spolužiaka, ktorý bol na lyžovačke v zahraničí. Ak je presvedčenie pána Mrázika pravdivé a zdroje nákazy by sa preukázali, na Slovensku bol koronavírus už v januári!

<h3>Doc. MUDr. Rastislav Maďar, epidemiológ pôsobiaci v Česku</h3>
&nbsp;
&nbsp;
Viaceré krajiny v&nbsp;týchto dňoch spätne hodnotia, kedy sa u&nbsp;nich objavil prvý pacient nakazený koronavírusom, a&nbsp;posúvajú prvé prípady na skoršie dátumy. Je možné, že títo ľudia skutočne mali koronavírus ako jedni z&nbsp;prvých na Slovensku. Protilátky nemusia vzniknúť v dostatočnej miere, ak bol priebeh ochorenia ľahký, preto sa skutočne môže stať, že človek, ktorý prekonal koronavírovú infekciu, nemá po čase zistiteľné IgG protilátky. V&nbsp;Českej republike plošne testovali desaťtisíce ľudí, mnohí sa domnievali, že prekonali koronavírus. Ukázalo sa však, že protilátky malo len málo z&nbsp;nich.

Čo si myslí odborník?

Augustín Mrázik mal už počas svojho ochorenia podozrenie, že ide o&nbsp;nový koronavírus. „Korona mi už vtedy napadla, lebo deň pred ochorením mi prišiel balíček z&nbsp;Číny, ktorý mal prísť už na Vianoce. Nejaké správy o&nbsp;korone už vtedy boli. Ešte sme s&nbsp;manželkou o&nbsp;tom žartovali. Samozrejme, z&nbsp;neho som sa nemohol nakaziť, nemal by som príznaky hneď na druhý deň. Vtedy som to však ešte nevedel. Ak by som Covid-19 mal k&nbsp;niečomu prirovnať, bola by to veľmi hnusná chrípka. Zle som sa začal cítiť presne 15. februára, bola to sobota,“ spomína pán Mrázik. Príznaky nákazy koronavírusom síce vtedy ešte nepoznal, no sila a&nbsp;rýchlosť ochorenia ho prekvapili. „Na obed mi začalo byť zle a&nbsp;do 20&nbsp;minút som ležal s&nbsp;horúčkou 39,6. Potil som sa, kašľal, soplil, bolela ma hlava a&nbsp;celé telo. Bol som strašne slabý, nevládal som prejsť ani na toaletu a&nbsp;viackrát mi bolo na vracanie, mal som pripravený lavór. Tri dni mi bolo príšerne.

Už od začiatku mi to sadlo na pľúca, cítil som, ako mi schádza infekcia tam dole. Mal som aj obavu, či to nie je zápal pľúc, preto som o&nbsp;pár dní šiel k&nbsp;lekárke. Pýtal sa som sa aj, či to náhodou nemôže byť koronavírus, odpovedala mi, že kdeže, a&nbsp;mávla rukou. Asi o&nbsp;desať dní mi však iná lekárka na vstupnej prehliadke počúvala pľúca a&nbsp;povedala, že to treba preliečiť, a&nbsp;dala mi antibiotiká,“ rozpráva pán Mrázik. O&nbsp;dva dni po ňom ochorela aj jeho manželka. „Ona mala ľahší priebeh. Ja som už vtedy mohol aspoň chodiť a&nbsp;trochu sa o&nbsp;ňu starať. Prvý víkend však bol taký strašný, že som vravel, že mi je na zomretie,“ konštatuje.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

O&nbsp;mesiac už bolo informácií o&nbsp;koronavíruse oveľa viac a&nbsp;jeho presvedčenie, že ochorenie spolu s&nbsp;manželkou prekonali, ešte zosilnelo. „Všetky príznaky sedeli, okrem straty čuchu a&nbsp;chuti. Mal som však ku všetkému takú nechuť, že mi ani nenapadlo ovoniavať víno či niečo ochutnávať, takže ani neviem, či som čuch a&nbsp;chuť stratil,“ hovorí. Od prekonania ochorenia ho až dodnes pobolieva hrdlo, iné následky nepociťuje. „Trápilo ma však vtedy, že ak to naozaj bol koronavírus, možno som ešte pozitívny a&nbsp;môžem niekoho nakaziť. Koncom apríla som videl na Facebooku, že jedna lekárka v&nbsp;Petržalke robí testy na protilátky proti koronavírusu. Prihlásil som sa a&nbsp;test vyšiel pozitívne,“ rozpráva Augustín Mrázik. Bol pozitívny na obidva druhy protilátok – IgG aj IgM. IgG sú dlhodobé protilátky, ktoré sa tvoria po prekonaní infekcie a&nbsp;v&nbsp;tele zostávajú po zvyšok života. IgM protilátky sa však tvoria vtedy, keď je infekcia aktívna, a&nbsp;po jej prekonaní postupne klesajú aj niekoľko mesiacov.

„Keď sestrička uvidela výsledky, zbledla a&nbsp;začala odo mňa podvedome cúvať smerom ku stene do kúta,“ usmieva sa s&nbsp;pochopením sympatický vinár. Lekárka ho hneď zaregistrovala na PCR test na Kramáre. „Potrebovali otestovať, či som ešte pozitívny, alebo už mám infekciu za sebou. Mne však bolo jasné, že infekčný po takom dlhom čase už nebudem, cítil som sa už dávno vyliečený,“ konštatuje. Jeho i manželku otestovali 2. mája, testy boli negatívne. Manželka pána Mrázika nemá ani protilátky. „Možno preto, lebo jej ochorenie prebiehalo ľahšie. Ja som vôbec nebol prekvapený, že môj test na protilátky bol pozitívny. Tušil som to celý čas.“

Augustín Mrázik tvrdí, že pomerne presne vie, od koho sa s&nbsp;manželkou nakazili, a&nbsp;je si istý aj dátumom svojho ochorenia. „Nebol som chorý predtým, ale ani potom. V&nbsp;zahraničí som síce bol, ale mesiac pred ochorením. Infekciu pravdepodobne priniesol kolega, ktorý pracuje u&nbsp;mňa vo firme. Sme rodinná firma, stretávali sme sa s&nbsp;ním teda obaja, ja aj moja manželka. Zrejme preto sme aj ochoreli takmer naraz,“ rozpráva. Kolega tiež prekonal niečo, čo opisoval ako strašnú chrípku.&nbsp;

„Hovoril, že mu bolo tak zle, že prvýkrát v živote musel ležať. Dostala to celá jeho rodina. Najmladšia dcéra im nákazu priniesla zo školy od spolužiaka, ktorý bol po Novom roku v zahraničí na lyžovačke. Ona bola prvá nakazená z celej rodiny.“ Pán Mrázik nám ukazuje lekársku správu dievčaťa z 3. 2. 2020. Poslal mu ju kolega po tom, ako mu povedal o svojich protilátkach. „To už bola jeho dcéra pár dní chorá, ochorela teda už v januári,“ hovorí. V správe sa spomínajú vysoké horúčky, nechutenstvo, slabosť, zvýšené pečeňové testy a tiež silný kašeľ s tým, že mladá žena „nemôže nič vykašľať“. Členovia rodiny kolegu tiež uvažujú, že si dajú urobiť testy na protilátky. „Myslím si však, že by sa im potvrdilo to, čo vyšlo aj mne. Som si takmer istý, že som mal koronavírus v polovici februára a oni ešte skôr.“&nbsp;

Zo žartu hovorí, že stretnutie s&nbsp;ním je jedno z&nbsp;mála bezpečných stretnutí v&nbsp;tomto čase. „Vôbec netreba rúška, ja sa nemôžem nakaziť od vás, lebo mám protilátky a&nbsp;ani vy odo mňa, lebo už nie som infekčný,“ konštatuje. S&nbsp;odstupom času je však rád, že počas ochorenia boli s&nbsp;manželkou bez kontaktu s&nbsp;inými ľuďmi. „Vtedy práve prišiel syn s&nbsp;nevestou a&nbsp;vnúčatami z&nbsp;Anglicka, kde žijú. Prišli na týždeň, ale nemohli sme sa s&nbsp;nimi vôbec stretnúť a&nbsp;potešiť sa z&nbsp;vnúčeniec. Báli sme sa, aby od nás nechytili tú hroznú ,chrípku‘, ktorú sme práve prekonávali. Úmyselne sme sa sami izolovali, hoci sme to považovali len za silnú chrípku.

Bol som potom však aj u&nbsp;lekárky a&nbsp;autom som zašiel aj do drive výdajne e-shopu kúpiť veľké termosky na čaj, pretože sme doma žiadne nemali. Dával som si pozor, aby som nikoho nenakazil. Dokonca som si v&nbsp;lekárni v&nbsp;Karlovej Vsi kúpil dvadsať kusov rúšok, vtedy ešte po dvanásť centov, ešte ich nikto nenosil. Mohol som ich vtedy kúpiť aj stovky,“ usmieva sa pán Mrázik. „Ani na kolegu sa, samozrejme, nehnevám. Netušil, že to nie je len chrípka. Len ma trochu prekvapuje, aký veľmi infekčný ten vírus je, keď sa dokáže preniesť pri bežných stretnutiach.“

Augustín Mrázik dnes hovorí, že mal šťastie, že svoju skúsenosť s&nbsp;Covidom-19 vôbec prežil. „Mám 62 rokov, som aj obézny a&nbsp;mám vysoký tlak. Zrejme patrím do ohrozenej skupiny a&nbsp;vôbec to so mnou nemuselo dopadnúť dobre. Viem, že už som mohol byť tam. Nepamätám si, že by som bol niekedy taký chorý ako vtedy. Naozaj mi bolo doslova na umretie,“ hovorí.

Počas celej karantény sa nestretával s&nbsp;rodinou. „Môj druhý syn, ktorý žije v&nbsp;Bratislave, samozrejme, nakúpil rúška a&nbsp;dezinfekciu a&nbsp;všetci v&nbsp;rodine sme museli dodržiavať pravidlá. Mladí chceli chrániť najmä nás. Mali to naštudované a potešili sa, keď zistili, že mám protilátky, že mám infekciu za sebou. Keď sa však iní ľudia dozvedia, že som mal koronavírus, sú spočiatku zdesení. Až potom si uvedomia, že pre mňa i&nbsp;pre nich je to v&nbsp;tejto situácii to najlepšie a&nbsp;že so mnou sú v&nbsp;bezpečí,“ hovorí pán Mrázik, ktorý prekonanú infekciu vôbec netají.

V&nbsp;Devíne je pán Mrázik známy ako vinár, ktorého ríbezľové vína už roky získavajú medaily aj na svetových súťažiach a&nbsp;v&nbsp;obci oživil tradíciu výroby chýrneho devínskeho „ríbezláku“. „Možno som koronavírus zvládol aj vďaka tomu, že víno z&nbsp;čiernych ríbezlí je plné antioxidantov,“ usmieva sa. „Je zaujímavé, že hoci sú nesmierne zdravé, v&nbsp;Amerike bolo ich pestovanie takmer sto rokov zakázané. Rozšírila sa tam fáma, že sa z&nbsp;nich prenáša akési ochorenie na pínie. Vo francúzskom Burgundsku, naopak, čierne ríbezle milujú, robia z&nbsp;nich všetko možné – od sirupov a&nbsp;likérov cez pivo až po kozmetiku, ale, paradoxne, víno nie,“ hovorí o&nbsp;svojej vášni, ktorá mu priniesla celosvetový úspech.

Tesne pred koronou ešte jeho vína stihli dostať zlatú medailu na výstavách v&nbsp;Lyone a&nbsp;Frankfurte. Je rád, že ho vírus nezložil a&nbsp;že sa môže aj naďalej venovať svojej práci a&nbsp;ríbezľovému vínu. „Možno moja skúsenosť s&nbsp;koronavírusom dá nádej aj ľuďom, ktorí nie sú najmladší, majú viac kíl aj nejaké iné choroby. Chcel by som, aby vedeli, že táto choroba sa dá zvládnuť a&nbsp;napriek všetkému prežiť bez vážnejších následkov. Na druhej strane by som rád vyzval ľudí, ktorí koronavírus podceňujú, aby to nerobili a&nbsp;aby sa naďalej chránili. Mali sme len šťastie, že sa nám nestalo to, čo v&nbsp;Taliansku či v&nbsp;Španielsku. Podľa mňa treba, aby sme o&nbsp;koronavíruse v&nbsp;našej krajine mali čo najviac overených a&nbsp;správnych informácií. Aj preto si myslím, že „pacienta nula“ na Slovensku stále nepoznáme a&nbsp;treba ho hľadať ďalej. Koronavírus tu medzi nami totiž očividne bol skôr, než si myslíme.“

Bol u nás koronavírus skôr? Muž sa zrejme nakazil už tri týždne pred prvým potvrdeným prípadom!

Výber pre vás

Bol u nás koronavírus skôr? Muž sa zrejme nakazil už tri týždne pred prvým potvrdeným prípadom!

Súvisiace články

Kontroverzné testovanie v čase pandémie: Ako zvieratá pomáhajú pri hľadaní lieku na COVID 19?

Psychoterapeutka radí: Čo pomôže proti strachu a úzkosti kvôli koronavírusu?

Bez diagnózy: Tisíce ľudí na Slovensku pátrajú po tom, čo im môže byť

Upchaté potrubie: Pri väčšine zápalov nosovej dutiny antibiotiká nie sú nutné

Výber pre vás