Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lexove žartíky: Máme lepšieho trampského karikaturistu než Kanada

10.09.2011 (37/2011) Ing. arch. Eduardovi Alexymu (77) celé roky kamaráti nepovedia inak ako Lexo, je to jeho trampská prezývka. Ku karikatúram ho totiž priviedol práve tramping.
Lexove žartíky: Máme lepšieho trampského karikaturistu než Kanada
5 fotografií v galérii
Kresbičky sa rodia u nich doma v kuchyni. Od kanadských trampov dostal cenu Johna...
Autor fotografie: Miro Miklas

Jeho karikatúry pozná vďaka internetu nejeden slovenský či český tramp. Máloktorý z nich však vie, že okrem veselých obrázkov nakreslil aj viac než dvesto trampských zrubov.

Stretnutie so skautmi

Úplným začiatkom bol december 1947, keď sa trinásťročný Lexo skamarátil s chlapcami z bratislavského 9. skautského oddielu E. T. Setona. Netrvalo dlho a už 18. januára 1948 úspešne zložil nováčikovskú skúšku. „Klubovňu sme mali na Bernolákovej ulici, v miestach, kde dnes stojí vysokoškolský internát Jura Hronca. Voľakedy tam bol obrovský dvor, ktorý patril pivovaru. Okolo celého dvora boli stajne pre kone a uprostred stála chalúpka, kde bol kedysi zrejme strážnik,“ spomína Lexo. Keď v roku 1952 skauting v Československu zrušili, museli domček opustiť a oddiel sa tak ocitol na ulici. „Začali sme chodievať do lesa na divoko, najprv s ďalšími chlapcami, potom som chodieval väčšinou sám. Objavovali sme Malé Karpaty, ďaleko sme sa však neodvážili, veď vtedy taký koniec Rače bol pre nás už ďaleký svet. Až neskôr sme sa odvážili hlbšie do Karpát,“ smeje sa.

Lexovi vyšla nedávno aj knižka plná jeho kreslených vtipov. 5 fotografií v galérii Lexovi vyšla nedávno aj knižka plná jeho kreslených vtipov. Zdroj: Miro Miklas

Zlepšené cancáky

Vraví, že s tzv. pravými trampmi sa občas stretol počas štúdia na bratislavskej architektúre. „Nejako mi to však nebolo po srsti, pretože boli dosť hluční. Začínali v Rači s pivom u Meszároša a potom hurá do lesa. Takže opäť som radšej chodil sám. A keď som takto navštevoval trampské búdy, boli tam cancáky a v nich také primitívne odkazy, ako napríklad, boli sme tu, je tu fasa, dobre sme sa zabavili a ten a ten sa ožral... Približne v sedemdesiatych rokoch som začal do nich kresliť,“ pokračuje. V osemdesiatych rokoch sa zoznámil s chlapcami, čo vtedy v Ostrave vydávali časopis Tramp a časopis Semtam, a začal pre nich kresliť vtipy.

Mnohé vtipy sa stali naozaj, niekedy som sa inšpiroval, niektoré mi napadli. 5 fotografií v galérii Mnohé vtipy sa stali naozaj, niekedy som sa inšpiroval, niektoré mi napadli. Zdroj: ARCHÍV TRAMPNET

Po škole pracoval v Chemoprojekte, neskôr bol v pamiatkovom ústave, kde robili projekty na rekonštrukciu Spišského hradu. „Za rok sme boli aj štyridsaťkrát na Spišskom hrade. Vždy tam totiž vykopali nejaké nové priestory či hradby, takže sme museli prísť, zamerať ich a zakresliť do projektov. Tak to šlo stále dokola,“ vysvetľuje. K svojim charakteristickým karikatúram sa takisto dostal až po vysokej škole. „Po osemdesiatom deviatom, keď bol založený Tramp club, prišiel Brčko, ktorý tomu všetkému šéfoval, s nápadom, že budú vydávať Trampský spravodaj. Vravel som si, že to vydrží tak pár rokov. No a na budúci rok to už bude dvadsať, čo pre nich kreslím,“ hovorí Lexo. Do každého čísla pripravuje titulku, kde je nejaký trampský zrub, a poslednú stranu, kde sú jeho povestné vtipy.

Zrub neďaleko Košariska stavala celá rodina. 5 fotografií v galérii Zrub neďaleko Košariska stavala celá rodina. Zdroj: ARCHÍV E. A.

A odkiaľ berie nápady? „Mnohé vtipy sa stali naozaj, niekedy som sa inšpiroval, niektoré mi napadli,“ zamýšľa sa. Jeho karikatúry sú čierno-biele, farebné robí iba pre Trampnet – trampskú internetovú stránku, ktorú tvorí Pekelník. Čo sa týka trampských zrubov, ide o skutočné zruby slovenských trampských osád. Najprv začal bratislavskými, neskôr sa zameral na celé Slovensko. Dodnes ich nakreslil viac než dvesto, niektoré z nich dokonca už ani nestoja. Lexovi za jeho výtvarnú tvorbu udelili v roku 2004 kanadskí trampi cenu Johna Hawkinsa. Uznali, že Slovensko má lepšieho trampského karikaturistu než Kanada.

Samotárom naveky

Lexo až dodnes zostal trampom samotárom, vraví, že celé tie roky ho nelákalo stať sa členom nejakej osady. „Tramping je slobodnejší. Skauting je výborný pre mladších, najmä pre deti, ktoré sa v ňom naučia základy táborenia a ďalšie užitočné veci a vybudujú si vzťah k prírode,“ zdôrazňuje. Neraz stiahol do lesa aj manželku a často mu spoločníkov robili deti.

Strávili tam veľa pekných chvíľ, až kým v jeden deň roku 2002 nenašli tlejúce zhorenisko. 5 fotografií v galérii Strávili tam veľa pekných chvíľ, až kým v jeden deň roku 2002 nenašli tlejúce zhorenisko. Zdroj: ARCHÍV E. A.

„Dcéra nemala ani rok, keď sme ju začali brávať do lesa. Videl som jej v očiach odraz stromov,“ usmieva sa. V roku 1997 spolu so synom postavili búdu na Okopanci, je to kopec pred Košariskom. Bol to jeho flek Grossventre. Robili na nej celé víkendy a strávili tam veľa príjemných chvíľ. Po piatich rokoch im ju podpálili a odvtedy Lexo nemá v lesoch pevný bod. Neraz sa objaví na potlachu alebo na chate niektorých kamarátov. „Aj teraz nedávno som bol na stareckom mecheche na Utahu. Na noc som nezostal, nechal som si doma mobil a manželka by určite zalarmovala políciu,“ podotýka. Hoci chodí do lesov už oveľa menej ako kedysi, jeho kresbičky vytrvalo plnia Trampský spravodaj a Pekelníkov Trampnet.

 


Známe tváre investovali do nového zovňajšku peniaze aj čas: Takto sa zmenili!
Obávam sa, aby manžel nemal zlý vplyv na syna, pi rozvode chcem upraviť styk. Aké mám možnosti?
Kapitánka z relácie Milujem Slovensko priznala vzťah so známym hercom: Napísal jej 54 listov!

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×