Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ekonóm Peter Staněk: Život nad pomery sa už skončil

07.09.2011 (37/2011) Pre jedných je len šíriteľom katastrofických scenárov, pre druhých niekým, koho treba pozorne počúvať. Hosťujúci profesor ekonómie Peter Staněk(62).
Ekonóm Peter Staněk: Život nad pomery sa už skončil
2 fotografie v galérii
\\\"Netvrdím, že jediné správne názory sú moje, ale chcem, aby provokovali...
Autor fotografie: Miro Miklas

Jeho kancelária v Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied je malá ako dlaň, ale vystriedali sa v nej významné mená. Menovať ich nebudeme, lebo nechce. Výborne sa tu darí kvetom, čo podčiarkuje jeho lásku k prírode, ktorú korunoval vlastnou japonskou záhradou. Vraj dokonalou, hovoria Japonci. Na stole zopár papierov iste nie malého významu, žiadny počítač, iba kufrík. Mobil buď nemá, alebo ho používa minimálne. Zakaždým, keď zazvoní pevná linka, odbehne k malému konferenčnému stolíku a cestou zvolá: Čo sa to dnes deje? Vzápätí záležitosť vecne vybaví a vráti sa na pôvodné miesto.

Nepamätám si, že by sa u nás niekedy ľudia výrazne zaujímali o ekonomiku. Vás však vyhľadávajú na internete a odporúčajú ďalším. Stal sa z vás fenomén. Pripisujete to tomu, že ľudí ekonomika čoraz viac omína, alebo svojej schopnosti hovoriť veci na rovinu?

Pozrite sa, ja som hovoril pravdu aj za bývalého režimu, hoci to mnohým pripadá prekvapujúce. Vždy som sa vyjadroval otvorene, aj keď z toho boli problémy. Myslím si, že veda, ak má mať zmysel, musí hľadať pravdu, a keď ju nájde, má ju hovoriť nahlas, ale nenanucovať ju. Má povedať, aké sú možnosti, riziká, riešenia. Netvrdím, že jediné správne názory sú moje, ale chcem, aby provokovali myslenie. Nič viac. Prednášam 34 rokov a od roku 2000 sa všetko zmenilo. Študenti chcú korektné informácie, systémové súvislosti a scenáre do budúcnosti. Mnohí tvrdia, že mám dar zaujať aj ľudí, ktorí sa ekonomikou nezaoberajú. Tiež chcú vedieť, aké sú riziká a východiská z tohto marazmu. A to je jediné, čo robím, a že to má taký ohlas, za to nemôžem.

Po tom, čo viem o vývoji ekonomiky doteraz, mám depresiu, ale obávam sa, že po rozhovore s vami si hodím mašľu :-).

Nie, prečo? Veď je to úplne super, takáto kríza sa vyskytne raz za zlomový historický moment a pre mňa ako výskumníka je to priam manna nebeská.

Aj vtedy, keď nemá riešenie?

Nie, ona má riešenie, skôr ide o ochotu ľudí prijať ho. Pokiaľ ho prijať nechcú, je to len hlúposť, ktorá im bráni v pochopení, že to takto ďalej nepôjde.

Hovoríme o Slovensku, alebo aj o svete?

Všeobecne. Aj, aj.

Všimli ste si, že vaše posledné prednášky si vzal za svoje Ján Slota?

Pán Slota nepochopil, že v hre sú krátkodobý faktor – nedávajme tým Grékom nič, a dlhodobý – ak chceme zostať v okresanej menovej únii, musíme byť čitateľným partnerom najmä pre Nemecko. Je to náš hlavný obchodný partner, bez neho by žiadny hospodársky rast nebol. Musíme zvažovať širšie súvislosti, a preto hovorím, že to pán Slota nepochopil. Z dlhodobejšieho hľadiska musíme podporovať kroky Nemecka v rámci záchrany eurozóny. Pragmaticky povedané, ak to neurobíme, spočíta nám to pri konštrukcii európskeho rozpočtu na roky 2014 – 2021. Naozaj si niekto myslí, že po vyjadreniach pánov Slotu a Sulíka nás niekto bude považovať za čitateľných a rozumných partnerov? Čo zaplatíme na pomoci eurovalu, je podstatne menej ako to, čo by nás stálo, keby od nás dalo Nemecko ruky preč. Ak k okresaniu eurozóny dôjde, trikrát hádajte, kto bude hovoriť, kto v nej zostane a kto nie?

Nemci predsa. Takže ak povieme nie, uškodíme si.

Presne tak. Diplomati chápu naše doterajšie postoje ako nesmierne rizikové. Hoci totiž neschválime euroval, nič sa nedeje, on prejde aj bez nás, ale my si urobíme z dlhodobého hľadiska zle a z hľadiska spomínaného rozpočtu je to nesmierne hlúpe a nekompetentné.

Boli ste poradcom Fica, prezident má o vaše služby stále záujem, ale súčasná vláda na čele s Miklošom nie.

Nemajú záujem, naopak. V rade prípadov, keď som sa mal zúčastniť na rokovaniach, ma požiadali, aby som sa na nich nezúčastnil. Prednášam veľa vonku a pokiaľ Slovensko nemá záujem, môj problém to nie je.

1026600:gallery:true:true:true

Teraz síce mohutne riešime Grécko, hlásia sa však aj ďalšie krajiny eurozóny. To sú na tom naozaj všetci tak zle? A prečo vlastne?

Vysvetlenie je veľmi jednoduché. Posledných 15 až 20 rokov sa žilo absolútne na dlh. Udržiavali sa sociálne benefi ty, na ktoré už peniaze dávno neboli, nikto neriešil korupciu, daňové úniky, pranie špinavých peňazí. Keby ste z toho mali len tretinu, nemáte problém. Ďalšia vec: My tu teraz riešime euroval, pričom európske banky požičali v rokoch 2006 a 2007 americkým hypotekárnym bankám 1,6 bilióna dolárov! Keby sa vrátili, nepotrebovali by sme euroval, lenže my sme takí veľkorysí, že netrváme na ich vrátení. Veď nech to zaplatia naši voliči, naši daňovníci.

Hodiť dlhy na krk ľuďom vie každý, s prepáčením, hlupák, lebo je to najjednoduchšie. Otázka znie, z čoho?

Tretia, najzávažnejšia vec – všetko, čo čítate o zadlženosti krajín, je zadlženosť štátnych rozpočtov. Nie sú v ňom zahrnuté dlhy obyvateľstva, podnikov, samospráv...

Čiže ten dlh je neporovnateľne väčší.

A čo je najhoršie? Prečo to všetko vlastne je? Predstavte si pyramídu, kde sú ľudia rozložení podľa výšky príjmov od najchudobnejších po najbohatších. Normálna pyramída je rovnostranný trojuholník, a tak vyzeral v 70. a 80. rokoch minulého storočia v západných krajinách. Dnešná pyramída je takáto (prstami kreslí niečo ako fľašu s dlhým krkom a so širokými bokmi), teda 5 % populácie zhrabne 90 % vyrobeného bohatstva. A aby tí ostatní nemali pocit, že schudobneli, sú im povolené úvery: spotrebné, hypotekárne, kreditné... Až ich jedného dňa máte toľko, že ich nesplácate, čo je rok 2008. A teraz si treba povedať na rovinu – aké sú skutočné dlhy, či ich vôbec niekedy splatíme, či ich možno vymazať z hyperinflácie, lebo to je najjednoduchší spôsob, ktorý vám však, pozor, vymaže nielen dlhy, ale aj vaše úspory.

Tie tu už aj tak skoro nikto nemá.

Jadrom problému je príjmová polarizácia, ktorá obrovsky posilnila majetok úzkej, bohatej skupiny, ktorá však nemôže vytvárať spotrebu. Masa ľudí, ktorá by mohla, stratila príjmy, takže domácu spotrebu nevytvára. Najväčším inovátorom posledných ôsmich rokov bol finančný sektor, nie technici. Vymysleli neskutočné množstvo finančných produktov, nad ktorými ostáva rozum stáť. Jednoduchý príklad: Nemáte majetok, ale chcete hypotéku. Ja ako manažér som odmeňovaný za počet uzavretých zmlúv, a preto sa s vami dohodnem, že zabudnem, že ste nesolventná, a hypotéku dostanete. Potom ju vezmem, zabalím, predám inej fi rme, ktorá má rating AAA, čiže vaša hypotéka je zrazu superbonitná a obchoduje sa s ňou ďalej, lebo má rating AAA.

Čiže reálne nemá žiadnu hodnotu, ale zarába sa na nej ďalej?

To, že vy nemáte peniaze, že ju nesplatíte, nie je podstatné. Každý sa tvári, že to nevie.

Prečo?

Lebo by museli priznať, že hrajú pyramídovú hru.

A sme pri tom, čo vy nazývate bublinami, táto je konkrétne hypotekárna, a ja laicky bluf.

Žijeme v čase bublín, preto sa tomu hovorí bublinová ekonomika. Ďalším z mýtov je predstava o znalostnej spoločnosti, v ktorej sedia všetci za počítačom a všetko vybavia cez terminál. To je absolútna fi kcia, ako ďalší z mýtov, ktorý sa buduje podobne ako globálne otepľovanie.

1026599:gallery:true:true:true

Globálne otepľovanie je mýtus?

Je. Globálne otepľovanie je normálny jav, ktorý sa opakuje v pravidelných cykloch. Bol tu bez človeka a zostane tu aj po ňom. Posledná ľadová doba bola pred 11 500 rokmi, oceány boli o 120 metrov nižšie a stačilo pár mesiacov, aby sa radikálne zmenila klíma. A vy dnes chcete hovoriť o vplyve človeka na globálne otepľovanie, keď explózia jednej stredne veľkej sopky vychrlí do ovzdušia viac CO2 ako 200 rokov ľudskej existencie?

A čo zdravotníctvo? Z ministerstva vám odkázali, že máte dokázať, že rezort nie je zadlžený 800 miliónmi eur, ale len 350 miliónmi.

Pán Uhliarik to povedal pánu prezidentovi. Takže 500 miliónov nám chýba. Preto vymyslím zákon o ochrane nemocníc pred exekučným konaním, len nepoviem, za ako dlho bude platiť. Urobí sa transformácia, po pol roku zákon na ochranu pred bankrotom zruším, nemocnice nebudú mať peniaze, vstúpi súkromný investor a sprivatizuje koncové nemocnice. Nekorektné je, že pán Uhliarik neprizná, že vy už potom nemáte kam ísť, lebo je to koncová nemocnica, teda posledná inštancia.

Čo majú spoločné a čo rozdielne naše a svetové ekonomické problémy?

Svetový problém je to, že sa žilo všeobecne na dlh. Slovenský problém je ten, že sme nežili na dlh, lenže náš úspech nebol úspechom slovenských fi riem, ale 26 transnacionálov, ktorí tu majú výrobne. Aj oni sú však zasiahnutí krízou, a keďže naše podniky sú ich subkontraktormi, v momente, keď stratia odbyt, naše podniky skončia. Druhý identický problém: Firmy zistili, že môžu predkrízové obdobie dosiahnuť s krízovým stavom zamestnancov, čiže zamestnanosť nerastie; tretí: Ak predsa len stavy rozširujú, zamestnávajú agentúrnych zamestnancov a ľudí so živnosťou, teda nie kmeňových ľudí. Štvrtá zhoda: Kto zaplatí všetky dlhy, ktoré vznikli? Všetci povedia – zaplatí to stredná trieda. Keďže však tá bude musieť dať všetko na zvýšenie DPH, nebudú mať na spotrebu okrem tzv. základného modelu a všetky malé a stredné fi rmy v regiónoch pôjdu do problémov.

Čo sa v našom regióne dá urobiť preto, aby sme všetci nepadli na nos?

Čo môžete urobiť? Zišli by sa nám napríklad peniaze 3 000 efektívnych fi riem u nás, ktoré preniesli zdaňovacie miesta do daňových rajov, čím prichádzame ročne o 30 až 40 miliárd Sk, ale nik s tým nič nerobí. Dnes sme závislí od vývoja nemeckej ekonomiky a úspešnosti jej exportu do Číny. A závislí sme aj od toho, či sa Juhokórejčanom podarí vtesnať na európsky trh automobilov. Treba len dúfať, že im to vyjde. Sú tu však veci, v ktorých si môžeme pomôcť sami. Dochádza totiž k presunu logistických centier zo západnej do strednej Európy. Jedna nemecká štúdia analyzovala 465 regiónov z hľadiska perspektívy, a hoci vznikali rôzne triangle, Bratislava sa vyskytovala v každom z nich s tým, že má priestor na rast, Viedeň už nie. Proste by sa u nás všetko križovalo: letecká, diaľničná, železničná aj lodná doprava. K tomu patrí projekt širokorozchodnej železnice. Majú o ňu záujem Rakúšania i Maďari, tí ju dokonca chceli spolufi nancovať, ale Rusi povedali nie. Trvajú na tom, aby išla cez Slovensko, lenže slovenská strana sa už rok nevyjadruje.

To by boli stovky pracovných príležitostí.

Desaťtisíce pracovných príležitostí. To isté sa týka podunajskej stratégie, kde Rakúšania ponúkali postavenie novej priehrady nad Mostom Lafranconi, aby sa vzdula hladina, čím by sa Morava zvýšila z hľadiska priechodnosti. To by sa premietlo do kanála Rýn-Dunaj a vznikla by kľúčová cesta EÚ pre osobnú i nákladnú dopravu. Zatiaľ jediným, kto sa k tomu nevyjadril, je Slovensko.

Viete prečo?

To sa mňa nepýtajte, nie som politik. Ja sa len zaoberám možnými riešeniami, ktoré sa nám tu ponúkajú. Tieto nové cesty a logistické centrá musia vzniknúť, pretože sa počíta s tým, že do roku 2020 sa dovoz čínskeho tovaru do EÚ zvýši trojnásobne.

Takže cez nás neprejde denne tisíc kamiónov ako doteraz, ale tritisíc...

Lenže kamióny a lode to už nebudú zvládať. Počíta sa s tým, že 25 % osobnej a 25 % nákladnej dopravy sa vráti na železnicu. Lietadlá toľko tovaru neuvezú a prístavy to nezvládajú. Dnes kotvia od 48 do 100 hodín pred prístavmi. Sme tu, v centre diania, riešenie je naporúdzi, ale naše vlády mlčia.

Sú to všetky možnosti, ako sa vyhrabať z tohto svrabu?

Nie. Je úplne jasné, že doterajšia klasická spotreba nebude únosná. Bude musieť byť nová, viazaná na starnutie, klimatické dosahy, nové spôsoby v oblasti dopravných a energetických systémov, lebo biomasa nás nespasí. Je tu teda obrovský priestor na podnikanie. Ale všimnite si, že najistejšie podnikanie je obchod so štátom. Lenže objednávky od verejného sektora...

... sú postihnuté korupciou.

Vysokou korupciou. Jej rozsah sa odhaduje na vyše 35 miliárd Sk. Teda ak by sme zobrali sivú ekonomiku, korupciu, niektoré odhady hovoria až o 100 miliardách Sk, čiernu ekonomiku (40 – 50 miliárd Sk), a keby ste z toho len tretinu aktivovali, máte dosť peňazí na riešenie všetkých problémov. Korupcia je však aj v Nemecku, najnižšia je v Škandinávii, len 3 %. U nás 20 %. Keby mali Gréci korupciu ako vo Fínsku, nepotrebovali by euroval. Je veľmi veľa aspektov, ktoré ovplyvňujú chod sveta závislý od ekonomiky, ale po tom, čo sme povedali, sa len potvrdzuje, že svet riadi úzka skupina ľudí. Na to vám odpoviem takto. Dôsledkom globalizácie riadi zhruba 7 000 transnacionálnych korporácií 90 % svetového obchodu, čo si môžu dovoliť vďaka liberalizácii, ktorá znamená len jedno – že nehorázne drancujete všetko, čo sa dá. Je to len krásna bublina, jeden z ďalších spôsobov prerozdelenia globálneho kapitálu v rámci planéty. Keď si pozriete známu Davisovu monografi u Supertrieda, zistíte, že asi 5 000 ľudí sveta na postoch šéfov vlád či vojensko-priemyselného komplexu určuje celý vývoj sveta. Ich vplyv je taký silný, že keď títo ľudia požiadali, aby Bush išiel do Iraku o rok neskôr, aby mohli poupratovať, počkal. Chcete ešte väčší dôkaz sily? Čiže bežný človek sa stáva len smietkou na pobreží pred cunami s výškou sto metrov...

A čo sa stane, keď cunami príde, najmä s malými vládami, ktoré im potichu všetko dovolili?

EÚ ich bude nútiť prijať zákon o rozpočtových stropoch. Ale keďže neurobili reformy v zdravotníctve, v penziách atď., prijmú rozpočtové stropy a všetko hodia na ľudí. Lenže ľudia už nemajú z čoho, a ak narastie vlna nezamestnanosti, začne sa vlna búrok a populisti budú mať zelenú. Začnú ponúkať jednoduché a rýchle riešenia, ktoré vedú do pekla.

Dúfam, že v ich spoločnosti :-).

To bude zúrivá nenávisť. Zatiaľ je nesmerovaná, ľudia sú len naštvaní na neustále zvyšovanie cien a poplatkov, a jedného dňa prekročí istú hranicu a premení sa na nenávisť k politickým elitám. Pokiaľ budú všetci dúfať, že ešte jeden volebný cyklus to vydrží, tak potom ten desivý koniec bude naozaj desivý.

Čo má teda obyčajný Slovák teraz robiť?

Čakať. Nech sedí, nech nevyberá úspory, neinvestuje do zlata, aj táto bublina už spľasla, a nech čaká na ďalší vývoj. Stojte! To je to jediné, čo každému odporúčam.

Prečo nehľadajú politici iné riešenia?

Pretože by museli priznať, že život nad pomery sa už skončil a že všetci do jedného budeme mať už len pot a slzy, presne ako povedal Churchill v štyridsiatom prvom. Jemu to prešlo len preto, lebo bola vojna. Dnes by to však neprešlo ani Merkelovej, ani Sarkozymu. Jednotlivé krízy by sa možno dali prekonať, keby každý z tých problémov – demografické starnutie, finančné bubliny, hypotekárna kríza, ekologické náklady – prišiel samostatne a nie naraz. S odretými ušami by sme ich nejako vyriešili. Hoci ani to by nebolo jednoduché, pretože aká je chybovosť národného HDP, keďže neviete nič o transferoch nadnárodných korporácií? Tridsať percent? Akú dnes máme u nás infl áciu? Tri percentá, ako hovorí štatistický úrad? Sedem percent podľa bankových analytikov, alebo deväť?

Netuším. Čaká nás vôbec ešte niečo dobré?

Dobre už bolo. Všetko, čo ste videli za posledných dvadsať rokov, bol život na dlh, zakrývanie pravdy, bubliny. Toto nie je obyčajná ekonomická kríza. Toto je kríza spoločnosti, ktorá sa bude musieť zásadným spôsobom reformovať. Je to kríza etiky a morálky v spoločnosti.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×