Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Takto sa plnia sny: Slovák dobyl svet doskami na vodu

02.08.2011 (31/2011) Začínal bez auta s požičanými peniazmi. Dnes predáva výrobky v šesťdesiatich krajinách, patrí k najkvalitnejším značkám na svete a má svoju profi „stajňu“.
Takto sa plnia sny: Slovák dobyl svet doskami na vodu
5 fotografií v galérii
Trenčianska značka Crazy Fly je dnes v kiteboardingu to najlepšie, čo sa dá zohnať.
Autor fotografie: Miro Miklas, Archív J.B.

Jozef Bukovčák (48) z Novej Dubnice je pôvodom elektroinžinier, ale svet dobyl kiteboardami. Sú to dosky na vodu, na ktorých jazdca ťahá kite (šarkan) pripomínajúci padák. Doň sa oprie vietor a jazdec šantí na vode. V Trenčíne vo svojej firme Crazy Fly vyrába to najlepšie, čo sa na tento šport dá zohnať. Hoci Slovensko nemá more a pre kiteboarding je takmer nepoužiteľné, všetci svetoví kiteboardisti dnes vďaka Bukovčákovi vedia, kde krajina leží.

Nebojte sa!

„Po revolúcii vznikla v Novom Meste nad Váhom jedna slovensko- americká firma na výrobu windsurfingov. V nej som sa zamestnal a vyrábali sme surfy americkej značky pre európsky trh, aby nemuseli voziť produkty zo zámoria,“ spomína. Firma sa však po čase nevyvíjala dobre a Jozef Bukovčák z nej odišiel. Po niekoľkých rokoch nakoniec skrachovala. „Lenže zákazníci zostali a chceli windsurfingy. Kontaktovali ma, či by som ich nevyrábal ja. Mal som štyroch malých synov, manželku na materskej – ideálny prípad na to, aby som mal stabilné zamestnanie a snažil sa živiť rodinu. Rozhodne nie na to, aby som experimentoval so založením firmy.

Keď som manželke povedal, že by som sa na tie windsurfingy predsa len dal, ťukala si na hlavu, či mi šibe, že chcem ísť do neistoty. Pýtala sa: Uvedom si, že nemáš nič, ako chceš začať?“ Vtedy Bukovčákovci nemali ani auto, nehovoriac o peniazoch na založenie firmy. „Vedel som, že na spustenie výroby by som potreboval najmenej desať ľudí, priestory, stroje. Mal som všetko v hlave, ale peniaze neboli. Napriek tomu som sa do toho pustil, ale cítil som veľkú zodpovednosť voči najbližším. Lenže moje heslo je – nebojte sa!“

971486:gallery:true:true:true

Prenajal si bývalý sklad civilnej ochrany v trenčianskom podniku Merina. Od banky peniaze na rozbehnutie podnikania nedostal, museli pomôcť kamaráti. „Nakoniec som si potreboval požičať oveľa viac, ako som predpokladal. Začal som si kresliť výkresy a rozdával ich po firmách, aby mi vyrobili komponenty na špeciálne jednoúčelové stroje, ktoré som potom sám poskladal. Nakúpil som materiály – epoxid, polystyrén. O tri-štyri týždne som prijal prvého zamestnanca, potom ďalšieho, boli to kamaráti. Začali sme vyrábať prvých tridsať dosiek do Francúzska.

Na začiatku som robil a oni sa pozerali, priúčali. Pomáhala manželka, najstarší šestnásťročný syn mi chodil pomáhať baliť. Prvý vývoz bol komplikovaný. Kamarát mi robil colné služby a povedal som mu, že večer budú windsurfi ngy pripravené, môže prísť s autom. Prišiel, ale hotové sme ich nemali. Dokončil som ich o piatej ráno, celú noc sme všetci pracovali a až ráno sme ich naložili a išli na colnicu,“ hovorí o prvých výrobkoch svojej firmy.

Prvé auto

Mal plán, čo postaví, koľko čoho kúpi, koľko výrobkov predá. Lenže objednávky sa hrnuli a nemal peniaze na zakúpenie takého množstva materiálu a prijatie nových zamestnancov. Tak si požičal znova. Po pol roku sa rozchýrilo, že na Slovensku sa znova vyrábajú windsurfingy, a firma sa rozrastala. „Vtedy som išiel do predajne s autami a hovorím – chcel by som najlacnejšiu felíciu, akú máte. Tak sme si kúpili prvé auto.“ Do dvoch rokov mal Jozef Bukovčák šesťdesiat zamestnancov, pracovali na dve zmeny. Manželka pomáhala s účtovníctvom, najstarší syn zmaturoval a popri vysokej škole začal pracovať vo firme tiež.

971488:gallery:true:true:true

Roky vyrábali pre iné značky. „Na začiatku bolo fajn, ale časom nás začali porovnávať s výrobnými podnikmi v Thajsku, Číne a začali nás s cenou tlačiť dole. U nás ceny energií stúpali, rástli platy, ale naši odberatelia chceli, aby sme cenu za výrobky znížili. Začalo to byť nezaujímavé.“ Vtedy prišla najväčšia kríza a zdalo sa, že Crazy Fly skončí. „Bol rok 2004 a jedna nemecká firma nám nezaplatila dva milióny korún. Poslali papiere, akože zaplatili, ale peniaze nikdy neprišli. Vtedy som si naozaj myslel, že firma končí. Museli sme prepustiť štyridsať percent zamestnancov. Večer som si líhal s tým, že to zabalím, ráno som si hovoril, že musím vydržať, lebo všetci z rodiny, ktorí pracovali, robili vo firme.“

Chodil po obchodoch

Vtedy už Bukovčákovci vyvíjali aj svoje výrobky, nerobili len dodávanie windsurfingov pre iné firmy. „Existoval úplne nový šport kiteboarding. Kiteboard, čiže doska, vyzeral ako menšia windsurfingová doska. Mal podobný tvar, vyrábal sa podobnou technológiou. Tak sme dosky začali vyrábať. Najväčšie šťastie pre nás bolo, že Slovensko vstúpilo do Európskej únie a nám sa otvoril európsky trh. Koniec vyclievania, ktoré nás dovtedy blokovalo.“ Pre trenčiansku firmu to bol nový začiatok. Znamenal, že značka Crazy Fly sa časom dostala do sveta ako jedna z najlepších. Úspechu však predchádzala neuveriteľná drina, pri ktorej Jozef Bukovčák chodil v prímorských oblastiach od obchodu k obchodu a snažil sa predať svoje kiteboardy.

„Šport sa začal prudko vyvíjať, jazdci začali skákať a kiteboardy sa lámali. Napadlo mi, že keď snowboardisti na snehu skáču na tenkých a nelámu ich, boli by tenké dobré aj na vodu. Išiel som do Žarnovice, kúpil som drevo, ktoré dávali do snowboardov. Vyrobil som, bolo fajn, ale ťažké. Tak som vymýšľal, kúpil som lipové, jaseňové drevo a skúšali sme.“ Vyrobil desať kiteboardov, naložil ich do auta, išiel na dovolenku do Talianska a v rámci nej chodil po obchodoch, ponúkal.

971489:gallery:true:true:true

„Niečo sa mi podarilo predať hneď prvému obchodníkovi a do konca dovolenky na rôznych miestach odo mňa kúpili všetkých desať. Vrátil som sa domov, všetko na výrobu windsurfingov som vyhodil a začali sme len s kiteboardami. Vyrobili sme ďalších päťdesiat, naložil som ich do dodávky a znova som išiel do Talianska. Kúpil som si ročenku windsurfingu a kiteboardingu, v ktorej boli obchody s adresami. Podľa máp som ich vyhľadával a ponúkal. Navštívil som asi pätnásť obchodníkov, desiati kúpili. Takmer všetko som predal, hoci bol december. Bol to úžasný úspech a úľava, že ľudia mali záujem o náš kiteboard.“

Na karimatke

Na jar si kúpil nové veľké auto, do ktorého po zložení sedadiel napratal sto kiteboardov. Začal s nimi chodiť na týždňové cesty do Holandska, do Anglicka, Dánska, Francúzska a všade mal úspech. V jeho kancelárii dodnes visí mapa, na ktorú si zapichoval miesta, v ktorých výrobky predal. „Jazdili sme po pobrežiach Európy a snažili sa prezentovať. Manželka so mnou. Často sme spali v aute alebo pri aute na karimatke. Po mesiacoch sme sa takto dostali do povedomia obchodníkov a posielali nám ďalšie objednávky.“ Problém bol iba vo Francúzsku.

Keď Jozef Bukovčák išiel napríklad do Anglicka, v obchode bol mladý chalan, ktorý kvalitný kiteboard okamžite kúpil. Ale prišiel do Francúzska, kde bol majiteľ obchodu starší pán odchovaný na windsurfingu a kiteboarding mu nič nehovoril. „Pozeral sa na mňa a nechápal, čo mu to ponúkam, čo by s tým mal robiť. Značku nepoznal, navyše bola slovenská, povedal mi dovidenia. Z iných krajín som bol zvyknutý, že som navštívil dvoch a aspoň jeden zabral. Vo Francúzsku som navštívil desiatich a nič.“

Prerazil v USA

Vzápätí však prišiel obrovský úspech v USA. Syn Jozefa Bukovčáka telefonoval jednému predajcovi z Texasu, či nechce vyskúšať trenčiansky kiteboard Crazy Fly. „Ten chlapík si hneď klikol na našu internetovú stránku, pozrel, aké to je, opýtal sa na cenu a bol z toho hodinový telefonát. Poslali sme mu na skúšku jednu dosku za symbolickú cenu. Začali chodiť nadšené e-maily, že ľudia z toho padajú na zadok. Odvtedy kupuje a kupuje, je výhradným dovozcom našej značky do USA. Dovtedy mal maličký obchodík, dnes má veľkú firmu, ktorá robí aj servis, poskytuje náhradné diely.

971490:gallery:true:true:true

Povedal nám, že naše veci sú fantastické a treba ísť do seriálu Svetového pohára v kiteboardingu. Tak sme začali sponzorovať niektorých jazdcov, máme svoj tím zložený z borcov z celého sveta,“ hovorí Jozef Bukovčák. Odvtedy sa obchodníci ozývajú sami a firma v Trenčíne sa zmenila na nepoznanie. Kým pred rokmi bolo plno zamestnancov v dielni a dvaja v kancelárii, teraz sa to otáča. „Máme viac ľudí v kancelárii, lebo sú tam grafici, konštruktéri, predajcovia, človek, čo sa stará o počítače a internetový obchod. Kvalitou sme sa dostali do prvej trojky na svete a dnes ponúkame okrem kiteboardov aj kity, čiže šarkany, plus oblečenie.“

Sen? Šiť na Slovensku

Jozef Bukovčák hovorí, že spomedzi top značiek sú najflexibilnejší, lebo ostatní si dávajú vyrábať kiteboardy v Číne a musia robiť obrovské predobjednávky. „To my robiť nemusíme, my si výrobný plán urobíme každý deň. Keď treba, okamžite vieme niečo zmeniť, sme omnoho rýchlejší.“ Jediný problém sú zatiaľ kity. Tie si dáva podobne ako ostatní vyrábať v Číne. V Trenčíne ich navrhnú, ale šijú ich v Ázii. „A s Číňanmi nie je ľahké obchodovať, lebo už zďaleka nie sú takí lacní ako kedysi. Nájsť kvalitnú firmu je zložité. Oni sú schopní sľúbiť všetko, ale nie vždy to vyjde. Oslovili sme päť fabrík, nakoniec sme si vybrali jednu na odporučenie.“

Kiteboarding je ako nový šport len na začiatku, každý rok sa predá viac výstroja. Prímorských krajín a destinácií, do ktorých sa kiteboarding rozširuje, pribúda. Sen Jozefa Bukovčáka je vybudovať maličkú fabriku na šitie kitov na Slovensku. Aby všetky produkty firmy Crazy Fly boli stopercentne Made in Slovakia.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×