Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dominik Hrbatý: Už nie je v strese, teraz ho živia reality

04.07.2011 (27/2011) Roky musel Dominik Hrbatý (33) pre kariéru odolávať túžbe založiť si rodinu. Odchod z kurtov po narodení dcéry preňho preto nebol bolestivý.
Dominik Hrbatý: Už nie je v strese, teraz ho živia reality
6 fotografií v galérii
Slávny športovec sa už nemusí naháňať za kariérou.
Autor fotografie: Ivan Pastor

Tenisom môže však aj dnes veľa zmeniť. Napríklad osudy iných detí.

Hoci ste zápasom na Davis Cupe ukončili profesionálnu kariéru, raketu ste na klinec stále definitívne nezavesili. Nevyčíta vám to vaša polovička?

Ale nie (smiech). Moja manželka si už za tie roky zvykla, vie, čo tento šport vyžaduje. Ale s obdobím, keď som sa tenisu venoval neprestajne 24 hodín, sa to nedá porovnať. Stále síce denne trénujem, no iba pár hodín, potom som doma, venujem sa malej a užívam si to. Tenis je pre mňa už len zábava.

Zrejme sa neodchádza ľahko...

Nerád by som prerušil kontakty, ktoré sa mi za tie roky podarilo nadviazať. Ani doma, ani na turnajoch v zahraničí. Predsa len, môj život sa odvíjal práve v tejto sfére, a preto sa v nej aj najlepšie orientujem. Do budúcna by bolo dobré, ak by som bol pri tom, ak sa okolo tenisu bude niečo diať. Teraz sa napríklad snažím zapojiť do olympijského hnutia.

Iný šport vás neláka? Máte na sebe tričko sa znakom konského póla...

To nehrozí (smiech). Rekreačne sa venujem rôznym športom od lyžovania, cez hokej, futbal, po bicyklovanie, plávanie či potápanie... Som fanúšikom športu, ale toho aktívneho už bolo dosť. Skôr sa hýbem pre zábavu.

V čom ste dobrý?

Ako športovec musím mať nadanie pre každý druh športu. Chcel by som viac behávať maratóny a polmaratóny, zistiť, čo moje telo ešte vydrží a zvládne. Tým, že už mám nejakú športovú činnosť za sebou, mi ale v podstate nič nerobí problém.

Vybehnúť k vám domov na Kolibu si však vyžaduje riadnu kondičku.

Veď preto tu aj často behávam s kondičným trénerom (smiech).

Kariéru profesionálneho hráča ste ukončili v čase, keď ste čakali dcéru. Netúžili ste po rodine už skôr?

Vždy som túžil mať rodinu a deti, ale vedel som, že tenis bude do tridsiatky na prvom mieste. Viac-menej tak ako som si to želal, tak mi to aj vyšlo. Keby som mal rodinu skôr, asi by som na ňu nemal čas. Bolo by mi ľúto, že sa nemôžem s Ellou hrať, učiť ju, vychovávať.

942963:gallery:true:true:true

Otcovstvo vás nadchlo, ako badám...

Som unesený, každý deň sa teším, že môžem byť s malou, pomáham prebaľovať, kúpať aj kŕmiť. Ja som rodinne založený človek. Rodina je u mňa na prvom mieste, brat Juraj je môj najlepší kamarát.

Aj sa na vás veľmi podobá...

Veľa ľudí si nás mýli. Ešte aj hlasy máme podobné.

Ale z neho nie je športovec, alebo sa mýlim?

Otec nás viedol k športu, obaja sme hrali tenis a lyžovali sme. Bolo to lepšie, ako keby sme sa mali niekde fl ákať a robiť zle. Juraj má šport rád, ale na to, aby ho robil profesionálne, mu chýba pevná vôľa a odriekanie. Milšie mu bolo rozmýšľať hlavou, ako fyzicky drieť na kurte. Robil síce medzinárodného rozhodcu, no to sa takmer vôbec nehýbal, zápasy rozhodoval zo stoličky. Dnes však pracuje v oblasti finančníctva a prednedávnom sa mu narodil syn.

Nájdu sa ešte také talenty, ktoré majú rovnako obetavých rodičov, ako boli tí vaši?

Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie – aby chodilo na dobrú školu, aby sa dobre učilo, aby bolo slušné a zdravé. Ťažko to hodnotiť, niektorí tomu dávajú viacej, iní menej. Zaplatiť dobrého trénera nestačí. Ak neobetujú okrem peňazí aj čas, dovolenky či lepšiu prácu, z dieťaťa sa nikdy profesionálny športovec nestane. Moji rodičia si napríklad dovolenku čerpali len vtedy, keď išli so mnou na turnaj. Ak sme oddychovali v zahraničí, museli na to minúť všetky úspory. Keď som mal za sebou prvé úspechy, otec, pôvodne stavebný inžinier, zmenil prácu a zamestnal sa ako sekretár tenisového klubu Slovan, len aby bol ku mne bližšie. Moji rodičia obetovali svoje pohodlie v môj prospech a všetko zabezpečili tak, aby som sa na tenis mohol sústrediť. Ale aj tak som sa zo školy nemohol ulievať.

942962:gallery:true:true:true

Nebola to záťaž?

Aktívnejšie som začal tenis hrávať, keď som mal päť-šesť rokov. Najprv som si len pinkal na stene, až to prešlo k tomu, že som začal chodiť do prípravky a tenis ma začal baviť tak, že ma od neho museli ťahať domov. Z tréningov som si unavený sadol nad knihy, ak som zaspal, otvoril som ich ráno pred tým, ako som išiel do školy. Otec bazíroval na vzdelaní. Bol síce občas prísny, no dnes som rád, že mi daroval prvú raketu, s ktorou som sa tenis učil hrať.

Myslíte, že talent sa bude vo vašej rodine dediť aj ďalej?

Raketu určite dostane aj Ella. Želali by sme si, aby bola všestranne športovo nadaná. Ale možno bude po mojom bratovi :-).

Želali? Teda aj manželka? Aký má ona vzťah k športu?

No, navliekol som ju do množstva vecí – napríklad do potápania. Okrem toho, rada a dobre lyžuje, chodí sa s kamarátmi korčuľovať, hrá golf. Nie je to žiadne športové drevo.

942965:gallery:true:true:true

Po svadbe a narodení dcérky sa sem natrvalo presťahovala. Ako sa v Bratislave zabývala?

To môžem len ťažko hodnotiť, ale myslím, že dobre. Určite nie je jednoduché zvyknúť si na domov v zahraničí, ale Nelly je tiež typ človeka, ktorý drží rodinu. Tým, že na Slovensku mám lepšie zázemie, aké by som mal v Česku, sa to, kde budeme bývať, odvíja odo mňa. Lebo vždy to záleží na tom členovi rodiny, ktorý má lepšie možnosti zárobku.

Vy ste pred pár rokmi investovali do realít. Bolo to šťastné rozhodnutie?

Časť bytov som predal, čo mi pokrylo náklady na výstavbu, a časť som prenajal. Je to teraz jeden zo zdrojov príjmu, ktorý mám.

Prečo reality?

Keď človek zarába veľké peniaze, musí sa o ne postarať, lebo sa dajú ľahko minúť. Veľa ľudí si myslí, že tenista zarobí veľa, ale športová kariéra trvá zhruba do tridsiatky a potom už nikdy také peniaze nebude zarábať a žije ako bežný človek alebo ako lepší štandard. Jednou z možností, aby som sa po skončení kariéry nemusel trápiť, ako zarobiť slušné peniaze, bolo investovať ich do nehnuteľností, keďže ich cena stále rastie. Vďaka tomu nie som v strese, aby som si rýchlo našiel inú prácu, môžem sa venovať tomu, čo mi je blízke a môžem to robiť aj zadarmo.

942964:gallery:true:true:true

Čo by to malo byť?

Určite niečo okolo športu. Tam sa naozaj nezarába, šport je u nás dlhodobo na okraji záujmu. Navyše ma prekvapujú názory, že do športu netreba dávať peniaze, lebo vraj prežije aj bez nich. To je omyl. A pritom práve šport môže vplývať aj na iné odvetia – zdravotníctvo, školstvo, ekonomiku – sú to spojené nádoby. Lebo keby sa dali peniaze do športu, ľudia by nemuseli chodiť k doktorovi, brať nemocenské, boli by zdravší, vitálnejší v práci, stihli by urobiť viac vecí. Vtedy firma prosperuje. Ale tento širší kontext veľa ľudí nevidí.

Viacerí športovci sa po ukončení kariéry mihli aj v politike, lebo si mysleli, že dokážu niektoré veci zmeniť. Vás to nelákalo?

Nikdy. Lebo nech sú vaše zámery akokoľvek dobré, stále ste ovplyvňovaný záujmami iných. Na to, aby som dokázal pritiahnuť viac detí k športu, netreba byť politikom. Deťom, ktoré majú v športovcoch svoje vzory, stačí na to, aby začali športovať, ak svoj idol vidia a dostanú od neho podpis.

Vy ste už niekomu dali taký podpis, ktorý ho priviedol k športu?

To neviem. Ale spomínam si, že som raz robil Mikuláša na detskej onkológii. Bol tam jeden chlapec, ktorého som o rok na to stretol. Povedal mi, že po stretnutí so mnou začal športovať a že sa úplne uzdravil. Dojalo ma, že k tomu, aby niekto zmenil svoj život, stačí aj taký malý impulz.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×