Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Bohdalová: Osemdesiat, no a čo? Paliva mám stále dosť!

14.05.2011 (20/2011) Nerada leňoší. Ak ju aj skláti chrípka, najskôr si uprace, prečíta si scenáre a nakoniec vyšíva obrusy. Jiřina Bohdalová neznáša pocit premárneného dňa.
Bohdalová: Osemdesiat, no a čo? Paliva mám stále dosť!
10 fotografií v galérii
Osemdesiat ruží jej darovali českí novinári.
Autor fotografie: BLESK

Takú oslavu narodenín Česko už dlho nezažilo. Aj médiá zbystrili pozornosť, lebo dožiť sa osemdesiatky v takej kondícii, ako sa to podarilo Jiřine Bohdalovej, je obdivuhodné. Sériu gratulácií odštartovali v Divadle Na Jezerce, kde účinkuje. Na jej významné jubileum nezabudla ani česká televízia a pri príležitosti narodeninových osláv usporiadala v Hudobnom divadle Karlín špeciálny program. Diváci mali možnosť vidieť nový dokument o herečkinom živote s názvom Bohdalka je naša či fi lmy, v ktorých účinkovala, a na pulty sa onedlho dostane aj jej nová autobiografia. „Taký rozruch okolo mňa som naozaj nečakala, zaskočilo ma to,“ priznala sa herečka, keď sme sa telefonicky pridali k zástupu gratulantov. „Viete, mňa v živote najviac potešia maličkosti, radosť z nich je mojím ‚životabudičom‘. Túžby v pokročilom veku sú skôr prozaické: rada by som ešte vstávala s iskrou v oku a vždy ocením, ak ma nebolia kríže, oči alebo zub,“ prezradila svoje narodeninové priania.

Tajomstvo hlasu

O žiadnej úlohe nesníva, všetky profesijné sny si totiž už splnila. To však neznamená, že by nad ponukami ohŕňala nos, skôr si dopriava ten luxus, že si z nich môže vyberať. Prostredie televízie ju stále láka, len nedávno sa vysielal seriál Ach, tie vraždy!, a ako moderátorka vystupuje pravidelne aj v relácii Hobby našej doby. Vďaka tomu je jej herecké umenie stále živé a okrem filmových pamätníkov, ktorí ju registrovali vo viacerých úspešných českých filmoch, jej herecké schopnosti, výrečnosť a dušu komedianta oceňuje i súčasný divák. Svoje prednosti za vyše šesťdesiat rokov profesie predvied la vo filmoch ako Světáci, Čtyři vraždy stačí, drahoušku, Pěnička a paraplíčko či v seriáli Chalupáři. Jej hlas si obľúbili aj najmenší diváci, prepožičala ho Rákosníčkovi či Křemilkovi a Vochomůrkovi. „Dabovala som ich rada, no kvôli nim mám dnes hlas ako chlap,“ vysvetľovala prednedávnom v Show Jana Krausa.

897295:gallery:true:true:true

Majonézu nenávidí

K herectvu mala Bohdalová blízko odmalička, svoj prvý potlesk zažila v ochotníckom divadle, kam ju brávala jej mama, a ako komparzistku ju obsadzovali aj do filmov. Po maturite síce pôsobila ako učiteľka v Ostrave, no túžby stať sa herečkou sa nevzdala. „Mýlila som sa, keď som si myslela, že na mňa na DAMU čakali. Vzali ma až na tretíkrát, asi preto, aby som ich už neotravovala,“ zavtipkovala si. Problém však nebol v tom, že by Bohdalovej chýbal talent. Komunistom, ktorí boli pri moci, sa totiž nepozdávalo, že jej otec bol ako stolár samostatne zarábajúci živnostník. Nakoniec o svoj podnik prišiel a dostal sa do väzenia. Z pôvodného trestu 15 rokov si v ňom odsedel asi polovicu. Aj Jiřina bola komunistom tŕňom v oku, párkrát ju vypočúvali a väznili. V tej dobe sa objavila v záznamoch ŠtB, v roku 2005 však vyhrala súd, očistila svoje meno a záznam musel byť z archívov Ústavu pre štúdium totalitných režimov vymazaný.

897297:gallery:true:true:true

Vysokoškolské štúdium časom prerušila a pracovala ako šatniarka. Odvtedy vraj nenávidí žemľu s majonézou, pretože to bolo často jediné jedlo, ktoré si ako živiteľka rodiny mohla dovoliť. „To, že mama sa musela postarať o celú rodinu, jej predurčilo ďalší spôsob bytia a vnímania sveta. Najväčšia potupa by pre ňu totiž bola, keby ju niekto ľutoval,“ spomína herečkina dcéra Simona Stašová, ktorá už bola v tom čase na svete.

Školu však Bohdalová napokon dokončila, vrátila sa do nej len vďaka solidarite svojich spolužiakov. V ročníku s ňou bola aj dcéra Jana Wericha, ktorý si počas absolventského predstavenia všimol Bohdalovej talent a hneď jej ponúkol angažmán. Aj po rokoch tvrdil, že ak by zakladal nové divadlo, Jiřina by v jeho súbore nemohla chýbať.

897294:gallery:true:true:true

„Stále tvrdím, že som v živote mala šťastie na ľudí. Ak by si ma vtedy Werich nevybral, musela by som ísť robiť na vidiek. On bol síce ako riaditeľ občas náladový a prísny, ale človek to bol výborný.“ V jeho divadle ABC zotrvala niekoľko rokov, neskôr odišla do Divadla na Vinohradoch.

Nevesta pre Gotta

To, že sa Bohdalová venuje herectvu, sa nepozdávalo jej prvému manželovi seizmológovi Břetislavovi Stašovi, s ktorým počala dcéru Simonu. Po troch rokoch sa dvojica rozviedla. Herečke dvoril aj režisér Martin Frič, ktorý bol od nej o dvadsať rokov starší a ktorý jej prorokoval, že Radek Brzobohatý, jej druhý nastávajúci manžel, nie je pre ňu ten pravý. „Ja som si však myslela, že ak sa mám zamilovať, tak len doňho a do nikoho iného. Bol to obľúbený herec a navyše fešný chlap. Domnievala som sa, že Frič to hovorí len preto, že myslí sám na seba,“ vysvetľovala tento vzťah Bohdalová. Priznala, že keď bola zaľúbená, dokázala robiť skutočne bláznivé veci. Aj preto jej známi hovorili Othelka.

897298:gallery:true:true:true

K Fričovi však mala blízko – keď v deň okupácie ruských vojsk spáchal samovraždu, zložilo ju to. Mal pravdu, manželstvo s Brzobohatým vydržalo síce o niečo dlhšie, ale tiež sa skončilo rozvodom. „V živote som hľadala kópiu svojho otca, ktorý stelesňoval ideálneho chlapa, no márne.“ Po jej boku sa odvtedy oficiálne už nikto neobjavoval. „A načo aj? Veď ja som si vždy poradila sama,“ komentovala herečka svoj súkromný život.

Na nedostatok priazne sa však nikdy nemohla sťažovať, občas jej dvorili aj hereckí kolegovia. „Niekedy som to rozoz nala, niekedy nie. Moja vina! Dnes si hovorím, prečo to tí muži nedali viac najavo? Hovoria mi to až dnes – a to majú už skoro sto!“ Takto oneskorene sa napríklad dozvedela, že bola sympatická mame Karla Gotta, ktorá o nej uvažovala ako o potenciálnej neveste. „To by bola pekná predstava, zvlášť preto, že by som konečne mala mladšieho chlapa,“ reagovala. Chlapskú spoločnosť jej dnes vynahradzujú dvaja vnuci Marek a Vojtěch, na ktorých je nesmierne pyšná. Ich narodenie dokonca označuje za najkrajší deň svojho života.

897289:gallery:true:true:true

Šíp nie je šašo

S mužmi sa Jiřine Bohdalovej darilo skôr na pracovnom poli. Mnohí z nich sú však už v hereckom nebi – ako hovorí, po javisku a na plátne behá preto aj za nich. Veľmi blízka si bola napríklad s Vladimírom Dvořákom. Spoznala sa s ním, keď išla robiť garde svojej kamarátke, ktorú Dvořák pozval na rande. Od náhodného stretnutia bol krôčik ku spoločnej práci, dvojicu angažovali do úlohy konferencierov estrádnej šou Televarieté, ktorá dlho patrila k úspešným televíznym formátom. Viac ako 40-ročné priateľstvo sa skončilo hercovou smrťou v roku 1999. „Vladimírov humor bol veľmi slušný, taký sa dnes už nenosí. Myslím si, že odišiel v pravý čas, inak by ho musel znova pretláčať a to by ho veľmi bolelo. Keď sa dnes totiž dívam na súčasný televízny humor, je mi občas smutno. Hovorím si, že kedysi to predsa len bolo lepšie. Chytrejšie, vtipnejšie, slušnejšie, dôstojnejšie. Ale humor nie je iný. Humor buď je, alebo nie je. Ide o mieru vkusu, o ladenie duše, citlivosť, vtip. O uhol pohľadu na život. A ten sa možno zmenil.“ Snáď najbližšie má dnes k zábave, ktorú razí Karel Šíp. Naňho sa vraj na obrazovke môže dívať zakaždým. „Je to práve jeden z tých, ktorí majú cit pre mieru. Lebo ak to človek prešvihne, je z neho už šašo.“

897293:gallery:true:true:true

Bez cenzúry

Hoci Bohdalová tvrdí, že posledným, čím by sa mala chváliť, je jej vek, všetci sa pýtajú, či svoj život pri príležitosti jubilea spätne bilancuje. „Neľutujem nič, čo sa mi prihodilo,“ odpovedá zakaždým. „Zo života by som nič nevymazala, pokojne by som si ten film pustila znova. Bez cenzúry a strihu, taký, aký bol,“ vraví. „Hoci nikdy nebol jednoduchý. Narodila som sa do Masarykovej demokracie, dospievala som počas druhej svetovej vojny, ako študentka v roku 1948 som prežila komunistický puč, v päťdesiatychrokoch mi zavreli otca, potom nasledovalo nadýchnutie pred rokom 1968, vpád vojsk do Československa, dvadsať rokov som prežívala striedavo dávku nádeje a beznádeje. Netrúfnem si vo svojej osemdesiatke tvrdiť, kedy to na svete bolo lepšie a kedy horšie, pretože línie osobného života sa prelínajú v netušenej miere. Napríklad sa môže stať, že najkrajšiu lásku prežijete práve v neuveriteľne stiesnenej dobe. Som preto pokorná vo viere, že všetko je tak, ako malo byť. Neuznávam žiadne všeobecné heslá, tých sme si za boľševika užili dosť. Snažím sa len žiť poctivý život, privátny i tvorivý. Proste ja som svoj život žila a žijem tak, ako viem, teda pestro.“ A to doslovne! O Bohdalovej je totiž známe, že rada šoféruje, občas si ešte kvôli chuti potiahne z cigarety, vrelo komunikuje cez e-mail a obľubuje, ak je vôkol nej tvorivý frmol. „Paliva mám ešte stále dosť,“ tvrdí a dodáva, že ani v osemdesiatke sa nudiť neplánuje.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×