Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Potomkovia slávnych: Štefánikova praneter dostala za generála päťku

13.03.2011 Doma Štefánikovi nehovorili inak ako Milanko. Jeho praneter Tamara Dudášová spomína, ako jej otec rozprával príhody o generálovi, ktorý ovplyvnil históriu.

Tamara Dudášová je vnučkou generálovho brata. Žije v bratislavskom Lamači s manželom Pavlom. Vzali sa pred štyridsiatimi šiestimi rokmi. Keď sa spoznali, volala sa ešte Štefániková, ale jej vyvolený netušil, že je najbližšia príbuzná Milana Rastislava Štefánika. Dnes je na to hrdý. V obývačke majú Štefánikov lodný kufor, jeho bustu, fotografie.

Ako dostala za Štefánika guľu

„Keď som bola malá, doma sa bežne rozprávalo o Štefánikovi, hlavne o vynálezoch, výskumoch. Narodila som sa aj som vyrastala v Čechách. V škole, samozrejme, vedeli, že som jeho príbuzná, veď zaslobodna som bola Štefániková. Ale nebolo to vždy príjemné. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch bol z dejín Československa Štefánik takmer vymazaný. Pamätám sa, že v škole sme mali v učebnici jednu vetu: Masaryk, Beneš, Štefánik – vlastizradcovia československého národa. Dodnes nezabudnem na učiteľa, ktorý ma schválne vyvolal a mala som povedať vetu o vlastizradcoch. No, samozrejme, že som nepovedala a schytala guľu,“ spomína Tamara Dudášová na detstvo.

Jej otec bol majorom v armáde, lenže práve v čase najtvrdšieho komunizmu z nej musel odísť. Nevedel si zohnať prácu, tak jazdil desať rokov so sanitkou. Mama bola zasa učiteľka, ktorá bielila bielizeň za pár korún, učiť nemohla. „Veľmi kruté roky. Ja som nechápala, čo sa dialo. Eštebáci si u nás podávali kľučku a stále hľadali nejaké veci po Štefánikovi. Mali sme doma veľké kreslo – ušiak, v ktorom bolo všetko zašité. Nikdy to nenašli.“

836770:gallery:true:true:true

Tamara Dudášová, praneter Milana Rastislava Štefánika, dodnes pátra v archívoch po informáciách o generálovi.

Základnú školu končila v školskom roku 1958 – 1959. Vtedy musel dávať odporúčanie na strednú školu národný výbor. Tamare Dudášovej ho ako človeku z nepriateľskej rodiny nedali. Ponúkli jej rodičom, aby išla pracovať do bane, kde by nosila desiatu. Alebo mohla ísť do JRD. „Otec ako sanitár mi našťastie cez kamarátov vybavil strednú zdravotnú školu v Šumperku. V roku 1963 sme sa presťahovali na Slovensko a maturovala som už tu. Po skončení školy som pracovala štyridsaťsedem rokov v zdravotníctve. Ale keď sa teraz spätne pozriem dozadu, tak prakticky celý môj život bol v znamení Štefánika.“

Hneď po páde komunizmu začala chodiť po archívoch aj v zahraničí. „Bola som hrdá, že sa o Štefánikovi znova začalo rozprávať, aj keď je fakt, že o ňom popísali strašne veľa hlúpostí. Z archívov v Taliansku aj vo Francúzsku som sa snažila získať protokoly o leteckej nehode a jeho smrti. Dodnes som ich nedostala, takže Štefánikovská rodina stále nevidela o leteckom nešťastí ani jeden oficiálny dokument,“ hovorí Tamara Dudášová.

836776:gallery:true:true:true

Dudášovci majú v obývačke Štefánikov lodný kufor aj jeho sošku a fotografie.

Podľa nej bol Štefánik pre mnohých záhadou. Bol totiž útly, malý, chorľavý, stále mal problémy so žalúdkom, v mladosti na telocviku necvičil, no v dospelosti sa niekoľkokrát vyškriabal na Mount Blanc, bol vo vojne a pre ženy bol príťažlivý. Ako dieťa prekonal pravé kiahne a niekoľkokrát bol vážne chorý. Nebol to žiadny rambo, bol skôr jemného vzrastu, kým jeho brat Ladislav – starý otec Tamary Dudášovej, bol, naopak, poriadny chlap.

Ostali dlhy

Milan Rastislav Štefánik najskôr chodil do školy v Bratislave. Po maďarsky sa naučil v Šamoríne a na gymnázium už nastúpil v Sarvaši. Neskôr študoval v Prahe a na to obdobie sa viažu aj klebety o jeho priateľkách. „Ale podľa mňa nebol zvodca. Bol však určite šarmantný, distingvovaný a pokojný. Zrejme to súviselo s tým, že ako chorľavé dieťa bol stále doma s mamou a od nej získal viac jemnosti,“ myslí si jeho praneter.

836774:gallery:true:true:true

Nebol žiadny rambo, skôr jemnejšieho vzrastu.

Po roku 1904 sa Štefánik presťahoval do Paríža. „Býval v prenajatom byte. Nevedel ani dobre reč, ale bol ambiciózny. Vo hvezdárni v Meudone ho zamestnal slávny astronóm Jules Janssen a platil mu pár frankov. Finančne ho podporoval brat Igor, ale i tak mal vždy hlboko do vrecka. Aj po smrti po ňom zostali dlhy, lebo mal veľa peňazí napožičiavaných na svoje výpravy po svete,“ hovorí Tamara Dudášová, ktorej predkovia nakoniec museli predať časť majetku, aby dlhy vyrovnali.

„Historici písali nezmysly, že naša prababička pozostalosť po Štefánikovi predala preto, že chcela. Nebola to pravda. Predať musela, lebo po jeho smrti k nám prichádzali exekútori. Našla som aj pár listov z Paríža o nevyrovnaných dlhoch, ale dnes už nevieme zistiť, koľko bol dlžný dohromady.“

Snúbenica mu ostala verná

V Paríži sa Štefánik stal váženou osobnosťou, publikoval vedecké práce, získal francúzske občianstvo a pracoval pre francúzsku vládu. V Paríži stretol aj novinárku a neskôr političku Louisse Weissovú, ktorá ho mala rada.

Keď vypukla vojna, venoval sa diplomacii, lietaniu a vtedy už bol špičkový politik. Na to, aby československých vojakov sťahoval zo Sibíri, šiel do Kanady a Ameriky, kde zháňal peniaze. Urobil si kurz vojenského letectva a kvôli diplomacii mu prepožičali hodnosť – desaťročia ho vo Francúzsku evidovali ako generála, na Slovensku dostal túto hodnosť až in memoriam v roku 2004.

836773:gallery:true:true:true

Giuliana Benzoniová, Štefánikova snúbenica. Zostala mu navždy verná.

Dva roky pred smrťou sa Štefánik zasnúbil s talianskou markízou Giulianou Benzoniovou. Tá mu ostala verná do konca svojho života. Zomrela roku 1982 a nikdy sa nevydala. Keď prišla v roku 1968 na Slovensko, stretla sa so Štefánikovou rodinou. „Môj otec vtedy spolu s ňou odovzdal múzeám všetky Štefánikove denníky, písomnosti písomnosti, japonské kimono a množstvo ďalších vecí,“ hovorí Tamara Dudášová.

Ako zomrel?

Milan Rastislav Štefánik zomrel v máji 1919 pri nehode lietadla v Ivanke pri Dunaji, keď letel na Slovensko z Talianska, kde urovnával spory medzi francúzskymi a talianskymi vojskami. „Pre rodinu to bol šok. Môj starý otec cestoval do Bratislavy, aby sa s bratom Milanom stretol hneď, ako priletí. Ešte vo vlaku sa dozvedel, že brat zahynul.“

836771:gallery:true:true:true

Milan Rastislav Štefánik

Tamaru Dudášovú trochu hnevajú špekulácie ohľadom Štefánikovej smrti. „Niekedy mi československí historici pijú krv. Napríklad renomovaný historik napísal, že Štefánik spáchal samovraždu. Ale na to on vôbec nemal dôvod, práve naopak. Nechcel už žiadne funkcie a s Giulianou plánovali budúcnosť tak, že budú pol roka v Taliansku a pol roka na Tahiti. To bol ich sen. Do Bratislavy letel 4. mája a 8. júna mali mať sobáš. Naozaj neviem, prečo by chcel spáchať samovraždu.“

Niektorí tiež tvrdili, že Štefánikovo lietadlo bolo zostrelené. „Doma sme o tejto verzii nikdy nehovorili, a keď sa prvýkrát objavili také špekulácie, otec mi hovoril, že to nemá logiku. Puška by tam nedostrelila. Tiež sa špekulovalo o čestných salvách, ale pri nich nepoužívajú ostré náboje. Navyše, nečakali ho, nemali byť prečo salvy, lebo vtedy sa Masaryk nepohodol s Benešom a Štefánik mal robiť poriadky. Určite by ho takto nevítali,“ hovorí jeho praneter Tamara Dudášová, ktorá by o ňom mohla rozprávať hodiny. Pochodila množstvo miest, ktoré sa viažu na jeho pobyty. Vyšla na Mount Blanc, prešla hvezdárne, v ktorých Štefánik pracoval.

836775:gallery:true:true:true

Štefánik na Mount Blancu. Vyliezol naň niekoľkokrát napriek zdravotným problémom.

Od 1. januára šla do dôchodku po tom, čo desať rokov presluhovala. „Teraz sa prechádzam, chodím po múzeách.“ A ako posledná z rodiny ešte pátra po ďalších dokumentoch o Štefánikovi. „Hlavne by som chcela, aby si každý uvedomil, že Štefánik patril a patrí celému Slovensku, nie jednotlivcom.“

Tamara Dudášová, praneter Milana Rastislava Štefánika, dodnes pátra v archívoch po informáciách o generálovi.
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×