Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Tváril sa ako demokrat s ľudskou tvárou, zostal však komunista

27.02.2011 Počas komunistického puču vo februári 1948 stál vedľa Gottwalda, o 20 rokov neskôr ho ľudia oslavovali ako jedného z hrdinov pražskej jari...

Josef Smrkovský, ktorý sa narodil práve pred sto rokmi, patrí k najrozporuplnejším postavám československej povojnovej histórie. Bol oslavovaný i zatracovaný, a to nielen raz. Dvakrát sa vďaka červenej straníckej legitimácii dostal medzi ľudí, ktorí riadili štát a rovnako dvakrát ho vlastní súdruhovia odkopli a ociachovali ako zradcu. Dvakrát ho národ vnímal ako hrdinu, najprv na sklonku druhej svetovej vojny, potom v roku 1968. V druhom prípade sa však zaradil medzi tých, ktorí nádeje ľudí slamali.

Aj v kritickej situácii rozmýšľal triedne

Josef Smrkovský sa narodil 26. februára 1911 v stredočeskej obci Velenka v okrese Nymburk, v roľníckej rodine. Vyučil sa za pekára, no už v devätnástich rokoch sa stal tajomníkom Červených odborov. V roku 1933 vstúpil do KSČ a pôsobil ako tajomník Komunistického zväzu mládeže, neskôr, po absolvovaní politickej školy v Sovietskom zväze sa stal tajomníkom strany v Brne. Tam ho zastihlo aj rozbitie republiky, nemecká okupácia a zákaz činnosti KSČ. Stal sa členom jej ilegálneho ústredného výboru a potom aj revolučnej Českej národnej rady. Tá sa v máji 1945 postavila na čelo pražského povstania. Smrkovský bol v tom čase jej podpredsedom a jedným z členov delegácie, ktorá vyjednávala s pražským velením wehrmachtu o podmienkach stiahnutia nemeckých vojsk. ČNR k tomuto kroku pristúpila v záujme ochrany životov civilného obyvateľstva i mesta ako takého pred delostreleckým bombardovaním. Zmier sa napokon podarilo dosiahnuť a 8. mája uzavrela s velením wehrmachtu dohodu o kapitulácii, v dôsledku ktorej sa Nemci začali z Prahy sťahovať. Stalo sa tak ešte pred „oslobodením“ mesta Červenou armádou a Sovieti škrípali zubami. Vedenie ČNR za rokovanie s Nemcami a údajne aj s vlasovcami  kritizovali, pretože sami takýto postup a priori odmietali. Práve na ich žiadosť bol potom revolučný orgán rozpustený.

 

824037:gallery:true:true:true

Josef Smrkovský v roku 1945

 

„Uvedomovali sme si, že keby sme do Prahy vpustili americkú armádu, urobili by sme z nej osloboditeľku a dôsledkom by bol politický presun v prospech buržoázie. Vtedy sme nevedeli, že presne to isté si myslí aj Winston Churchill a radí Američanom, aby dorazili do Prahy,“ povedal o dvadsať rokov neskôr Smrkovský, prejavujúc tak vzorné triedne myslenie. S nemeckým generálom Rudolfom Toussaintom, vtedajším pražským veliteľom wehrmachtu, s ktorým ako podpredseda vyjednával prímerie, sa stretol ešte raz. Bolo to v päťdesiatych rokoch. K tomu sa ale ešte dostaneme.

 

824033:gallery:true:true:true

Členovia ČNR Zdeněk Wirth (vľavo), Albert Pražák
a Josef Smrkovský (vpravo) počas pražského povstania.

 

Myslel som si, že ste vtedy vyhrali

Napriek sovietskej kritike sa Josef Smrkovský stal v roku 1945 nielen členom ÚV KSČ, ale aj jeho predsedníctva a začal tak robiť stranícku kariéru. Bol vymenovaný za predsedu Národného pozemkového fondu a v máji 1946 získal kreslo poslanca Národného zhromaždenia. Jeho ďalšia veľká chvíľa prišla vo februári 1948, keď ako organizátor a zástupca veliteľa Ľudových milícii prispel k nastoleniu komunistického režimu. Dôležitú úlohu ale zohral už v prípravách prevratu, práve ako predseda pozemkového fondu.

Komunisti, ktorí mali na svojej strane prevažnú časť robotníkov, totiž chceli získať aj podporu poľnohospodárov. Vo svojich okresných sekretariátoch preto začali vytvárať funkcie tajomníkov pre túto oblasť, a na to potrebovali peniaze. Nápad, kde ich zobrať, dostal práve Josef Smrkovský. Zo znárodnených zámkov, ktoré pozemkový fond spravoval, nariadil predať množstvo starožitností. Podľa odhadov získali komunisti týmto vydrancovaním pamiatok asi 35 miliónov vtedajších korún. Aj z nich potom platili nielen spomínaných tajomníkov, ale i nátlakové akcie vo februári 1948, okrem iných napríklad zjazd delegátov závodných rád a roľníckych komisií.

VIDEO: Josef Smrkovský porovnáva roky 1948 a 1968

 

Smrkovskému, ktorý stál počas rozhodujúcich februárových udalostí hneď vedľa rečniaceho Gottwalda, vyniesli revolučné zásluhy ďalšie funkcie. Stal sa generálnym riaditeľom Štátnych majetkov a námestníkom ministra poľnohospodárstva. V roku 1951 sa však jeho vzostup nielenže zastavil, ale prišiel strmý pád. Bol zatknutý, zbavený všetkých funkcií a za pomáhanie „sprisahaneckému centru Rudolfa Slánskeho“ odsúdený na doživotné väzenie. Práve v žalári, kam ho uvrhli vlastní, sa stretol s Rudolfom Toussaintom, ktorý si tam odpykával rovnaký trest. „Pán Smrkovský, ale ja som si myslel, že to povstanie ste vtedy vyhrali vy, komunisti,“ zareagoval vraj s nefalšovaným prekvapením bývalý nemecký generál.

Zaslúžili by sme si za to fľašku

Z väzenia sa Smrkovský dostal v roku 1956. Stal sa predsedom jednotného roľníckeho družstva v Pavloviciach a usiloval sa o svoju rehabilitáciu. Podarilo sa mu to v roku 1963, rozhodnutím ÚV KSČ mu bolo vrátené členstvo v strane a opäť začal v jej hierarchii stúpať. Získal post námestníka ministra ľudovej kontroly, potom bol predsedom Ústrednej správy vodného hospodárstva a napokon sa z neho stal minister lesného a vodného hospodárstva, alebo ako sám rád hovoril, „ministr lesů, vod a strání“.

 

824035:gallery:true:true:true

V roku 1968 patril k najpopulárnejším mužom,
ktorí reprezentovali "obrodný proces".

 

V roku 1966 sa znovu stal členom ÚV KSČ a zakrátko sa pridal na stranu „reformných síl“. Prispel k pádu Antonína Novotného a ako nový predseda Národného zhromaždenia bol jednou z hlavných postáv a tvárí pražskej jari 1968. Rád a často verejne vystupoval na rôznych stretnutiach, či už v podnikoch alebo v školách, rečnil o tom, ako by to či ono malo vyzerať, v čom sa v minulosti robili chyby, čo by bolo treba urobiť, či ako by sa mal „zdemogratizovať“ celý náš spoločenský život. Pre svoju žoviálnosť bol Smrkovský veľmi populárny, o tom, aké však bolo jeho skutočné zmýšľanie a vnímenie demokracie, však svedčí napríklad vystúpenie na aktíve Štátnej bezpečnosti v máji 1968. Na adresu tých, „ktorí pochybujú o februári 1948“ tam vyhlásil, že proti nim treba využiť „všetky prostriedky, ktoré uznáme za vhodné a treba zasadiť úder proti všetkému a proti všetkým, ktorí by chceli zvrátiť nás spoločenský poriadok“. Inými slovami, na jednej strane sa tváril ako demokrat s ľudskou tvárou, vo svojej podstate však zostával kovaným komunistom.

 

824034:gallery:true:true:true

Ako predseda parlamentu s prezidentom Ludvíkom Svobodom v roku 1968.

 

Ako predseda parlamentu člen najužšieho vedenia KSČ sa, spolu so šéfom strany Alexandrom Dubčekom, predsedom vlády Oldřichom Černíkom a ďalšími, zúčastňoval Josef  Smrkovský v lete 1968 všetkých dôležitých rokovaní. Aj bratislavskej schôdzky šéfov komunistických strán či rokovania so sovietskou delegáciou v Čiernej nad Tisou. „Ak si niekto myslí, že to tu kočíruje Sovietsky zväz, tak sa šeredne mýli,“ vyhlásil napríklad. Výsledky bratislavského stretnutia, na ktorom československá delegácia podpísala spoločné vyhlásenie zdôrazňujúce internacionálnu spoluprácu komunistických strán, zase označil za „lepšie, než sme očakávali“ a dodal, že „politiku Československa si budeme robiť my sami a nie niekto iný za nás“. Túto schôdzku prirovnal dokonca k obchodnému stretnutiu, ktoré našim podnikom otvorí cestu na sovietsky trh. „Cestu pre rokovanie našich obchodníkov sme pripravili tak, že by nám za to mali dať fľašku,“ citovali noviny jeho vyjadrenie. Verejnosť jasala, netušiac, čo o pár dní príde.

Druhýkrát odvrhnutý

Vpád sovietskych vojsk a ďalších armád Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968, nadobro rozptýlil ilúzie o „obrodnom procese“ i o možnosti reformovať komunistický systém. Smrkovský bol spolu s Dubčekom a ďalšími členmi vedenia strany internovaný a odvlečený do ZSSR, kde sa počas nasledujúcich dní zúčastnil „rokovania“ so sovietskymi predstaviteľmi. Tak ako ostatní (s jedinou výnimkou, ktorou bol František Kriegel) napokon podpísal tzv. moskovský protokol, ktorý pre Československo znamenal definitívny koniec nádejí na nejakú zmenu. „Myslím si, že sa z toho dostaneme,“ odpovedal však vyhýbavo inokedy žoviálny predseda parlamentu po návrate z Moskvy.

 

824036:gallery:true:true:true

Smrkovský (vľavo) počas uvítania sovietskej delegácie
na schôdzke v Bratislave v auguste 1968.
Bozkávajúci pár tvoria Leonid Brežnev a Ludvík Svoboda.

 

V tom čase sa začala posledná fáza jeho politickej kariéry. Hoci sa s okupáciou nezmieril a snažil sa brániť nástupu kolaborantov k moci, jeho vplyv bol čoraz slabší. Najprv prišiel o post predsedu parlamentu. V januári 1969, po nadobudnutí platnosti zákona o československej federácii a vzniku Federálneho zhromaždenia, sa stal „iba“ predsedom jednej z jeho komôr – Snemovne ľudu. Len nakrátko. Po tom, ako v KSČ prevzal v apríli 1969 opraty Gustáv Husák, bol Josef Smrkovský postupne zbavený všetkých štátnych a straníckych funkcií a napokon v roku 1970 (opäť) vylúčený aj zo strany.

Stiahol sa do ústrania, jeho meno však do zabudnutia neupadlo. Noví mocipáni si ho často vyberali ako terč svojich útokov, keď hovorili o „krízovom roku 1968“. Josef Smrkovský zomrel v januári 1974 vo svojom pražskom byte, vo veku nedožitých 63 rokov. Pokoj však nemal ani po smrti. Krátko po pohrebe totiž z rodinnej hrobky na Olšanskom cintoríne v Prahe zmizla urna s jeho popolom. Objaviť sa ju neskôr „podarilo“ na hraničnom priechode do Rakúska, vo vlaku smerujúcom do Viedne. Z pokusu vyviezť urnu do zahraničia bol obvinený Smrkovského zať. K jej opakovanému uloženiu do hrobky ale nedošlo. Pohrebná služba ju totiž odmietla prevziať s odôvodnením, že nemôže hrob strážiť a zodpovední nepovolili ani jej uloženie v urnovom háji. Rodina sa síce obrátila aj na Gustáva Husáka, ten však na jej list neodpovedal. K opakovanému pohrebu Josefa Smrkovského tak došlo až v apríli 1991, keď urnu s jeho pozostatkami uložili späť do rodinnej hrobky.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×