Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Sila tanca: Psychiatrickým pacientom pomáha zumba

19.12.2010 (51/2010) V telocvični Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela sa ozýva hudba. Ľudia v tričkách a teplákoch sa točia do taktu. Pri tanci sú všetci rovnakí.
Sila tanca: Psychiatrickým pacientom pomáha zumba
7 fotografií v galérii
Cena za najlepší tanečný výkon potešila každého „pretekára“.
Autor fotografie: Miro Miklas

Z tretieho radu tancujúcich máva rukou Zuzka Šipošová. Temperamentné usmiate dievča je v pezinskej psychiatrickej nemocnici odbornou referentkou a animátorkou voľného času. Pre pacientov, ktorí trávia za múrmi nemocnice niekoľko týždňov, až mesiacov, má pochopenie. „Keby som tu bola hospitalizovaná a nemala žiadnu aktivitu, asi by som sa zjašila,“ hovorí úprimne.

Organizácia voľného času v psychiatrickej liečebni je vysoko odborná záležitosť. Pacienti sa aj v čase voľna musia venovať činnostiam, ktoré sú zároveň terapiou. Tomu, čo ich teší, duševne nevyčerpáva a dodáva im energiu. „V ergoterapeutických dielňach sa vyrábajú košíky pletené z prúžkov novinového papiera, venujeme sa drotárstvu, máme tu keramickú dielňu,“ vysvetľuje Zuzana zanietene. Do pezinskej nemocnice pravidelne chodí bubnovať hudobník Thierry Ebam, pacientom prišlo zahrať aj Túlavé divadlo. Mnohých však naozaj chytila zumba. Temperamentné cvičenie s prvkami latinskoamerických tancov je nemilosrdná drina. Na dušu je to však balzam. Vyplavujú sa endorfíny, ktoré sú pre všetkých, ale najmä abstinujúcich závislých pacientov, veľmi potrebné. Pravidelné cvičenie každý týždeň láka najmä „kádezetkárov“ – ľudí z kliniky drogových závislotí. Zuzana s kolegami preto pre všetkých trénovaných aj pre začiatočníkov pripravili premiérový zumba maratón. Nie do odpadnutia, len v čase aktivity Pacienti sami sebe. S knižkami a dévédečkami od sponzora za umelecký dojem. Pre radosť, zábavu a dobrý pocit. Na psychiatrii je to vážny cieľ.

693467:gallery:true:true:true

Vždy dobre naladená iniciátorka zumba maratónu Zuzana Šipošová.

Svoji sa poznajú

Počas tanca, ktorý vedie v neuveriteľnom tempe cvičiteľka a ergoterapeutka Eva Pätoprstá, sa na parkete miešajú pacienti s personálom. Nedá sa rozoznať, kto je feťák, koho trápia psychózy, kto má súdom nariadenú ochrannú liečbu a kto je primár oddelenia. Sú len šikovní a menej šikovní. Rozdiely sa ukazujú, až keď hudba cez prestávky stíchne a začína sa rozprávať. Maroš je do zumby „zažratý“. Nevynechá ani jedno cvičenie a iniciatívne navrhuje nové kroky. Chalan, ktorý má odborné zváračské kurzy, je inteligentný a vie sa správať. Ruky má strašné. Desať rokov bez prestávky si pichal heroín. Šiel sa liečiť, až keď sa konečne rozhodol sám. „Chalani chodili po dvoch, troch rokoch na liečenia. Vždy sa vrátili, no znovu fetovali. Pýtal som sa – tak na čo ste tam boli? A oni – hm, mama chcela. Áno? Tak ja pôjdem, keď budem chcieť ja sám,“ hovorí Maroš. Lieči sa prvý raz. Ešte na vlastnej koži nezažil, že najťažšie je vydržať. Možno práve on bude z tých, ktorým sa to podarí.

693468:gallery:true:true:true

Zumba vzbudzuje pozitívne emócie pacientov i personálu.

Svoji sa poznajú

Počas tanca, ktorý vedie v neuveriteľnom tempe cvičiteľka a ergoterapeutka Eva Pätoprstá, sa na parkete miešajú pacienti s personálom. Nedá sa rozoznať, kto je feťák, koho trápia psychózy, kto má súdom nariadenú ochrannú liečbu a kto je primár oddelenia. Sú len šikovní a menej šikovní. Rozdiely sa ukazujú, až keď hudba cez prestávky stíchne a začína sa rozprávať. Maroš je do zumby „zažratý“. Nevynechá ani jedno cvičenie a iniciatívne navrhuje nové kroky. Chalan, ktorý má odborné zváračské kurzy, je inteligentný a vie sa správať. Ruky má strašné. Desať rokov bez prestávky si pichal heroín. Šiel sa liečiť, až keď sa konečne rozhodol sám. „Chalani chodili po dvoch, troch rokoch na liečenia. Vždy sa vrátili, no znovu fetovali. Pýtal som sa – tak na čo ste tam boli? A oni – hm, mama chcela. Áno? Tak ja pôjdem, keď budem chcieť ja sám,“ hovorí Maroš. Lieči sa prvý raz. Ešte na vlastnej koži nezažil, že najťažšie je vydržať. Možno práve on bude z tých, ktorým sa to podarí.

693469:gallery:true:true:true

Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela je ponurá len počasím.

„Kádezetkárov“ reprezentuje na maratóne aj Danka. Drobná sympatická päťdesiatnička s podrezaným jazykom. Pila však sama. Doma, potajomky. „Niekto si sem príde a na terapii hovorí, že pred liečením už tri týždne nepil. Pozriem naňho a vidím, že je to sprostosť. Stopercentne si dal ešte včera. Svoji svojich poznajú,“ hovorí skúsene. Aj ona však má nádej, že sa jej polepší. Vydrží a už nebude zažívať záťahy a po nich absťáky. Kolotoč utrpenia, ktoré nikto iný nepozná a nechápe. „Ja som vydržal rok a vrátil som sa sem,“ zapája sa do debaty chlapík s mútnymi očami. Späť je sotva týždeň. Doma ho vraj zavalili problémy s fi rmou. Najprv si dal len občas, potom už znovu pil každý deň. Ďalší pacient z mužského oddelenia, robustný s vyholenou hlavou, dáva „do pľacu“ historku, že sa práve vrátil z nemeckého väzenia a po krku mu idú sýkorovci. Pravda? Ťažko povedať.

693470:gallery:true:true:true

Ergoterapeutka Eva Pätoprstá udržiavala rýchle tempo.

Čo bolí

Väčšina pacientov robí pri zumba maratóne obecenstvo. Na niektorých vidieť, že ich nezaujíma, čo sa deje okolo nich. Sú možno ešte pohltení tým, čo sa deje v nich. Mnohých sem priviezli v zlom stave. Pomaly sa dostávajú z dna. Z milióna kúskov, na ktoré sa môže rozbiť duša, sa znovu musia poskladať. Robo a Katka už majú po liečení. Robo prišiel na maratón zabubnovať, Katka tancuje a dostáva aj cenu pre najlepšiu zumbistku. Bodaj by nie, šijú ňou všetci čerti. Z každého jej pohybu cítiť nepokoj. „Ja som hyperaktívna, toto je pre mňa dobré,“ hodnotí maratón. Hrá, že je „cool“, ale každá jej veta je brnením, obranou. Ruky má zjazvené po nespočetných zárezoch, na nohe čerstvý nápis vyrytý nožíkom po hádke s rodičmi. Sebapoškodzovanie. Duševná bolesť a napätie, ktoré je také silné, že ho človek musí prehlušiť telesnou bolesťou. Na Katke vidieť, že absolvovala veľa hodín so psychológmi. O tom, čo mohlo odštartovať takéto jej stavy, však prehodí tri slová, len tak mimochodom. Je to také hrozné, že je zbytočné to písať. Zranené ľudské mláďa.

693471:gallery:true:true:true

Bubnovanie hudobných nadšencov dopĺňalo maratón.

Čas ísť

Liečebňa je pre pacientov azylom. Musia tu pracovať na sebe, aby popri liekoch a terapiách napredovali. Aby sa naučili duševnej hygiene a v budúcnosti zvládli krízy, ktoré prídu. Možno už bez vypuknutia duševnej poruchy. Možno opäť chorí, ale už skúsenejší a silnejší. Maroša zrejme drží „hore koncom“ v liečebni práve zumba. Je to niečo, čomu sa snáď bude venovať aj po liečení, čoho sa bude môcť zachytiť. Problémy odchodom na liečenie nemiznú, ľudia v okolí a v rodinách sa nemenia. Ochranný obal liečebného režimu bez bežných denných starostí zrazu chýba a nastupuje realita. Duševné choroby nerobia medzi ľuďmi rozdiely. Kto si myslí, že on by sa „na cajlu“ nikdy nedostal, lebo je silný a odolný, sa môže trpko pomýliť. Maroš sa lúči. Režim „átečkárov“ je vyrátaný na minúty, už je čas ísť. Maroš si plní túto povinnosť a po nej stovky iných. Až do ďalšej hodiny zumby, kde sa môže uvoľniť bez drogy. A to je dobrý začiatok.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×