Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Africká láska: Slovenka sa zamilovala do exotickej Nigérie

06.10.2010 „Najradšej by som sa natrela kakaom, aby som sa ľahšie stratila v dave a mohla si nerušene vychutnávať miestnu atmosféru,“ hovorí Daniela Kmeťková.

Odlúčiť sa od rodiny, priateľov a začať nový život v neznámej krajine chce poriadny kus odvahy a iskru dobrodruha. Otvorený pohľad na svet a odlišný prístup k práci. Je jedno, ako ďaleko idete, vždy sa dostanete do prostredia s inými zvykmi a názormi. Niekde sú rozdiely väčšie, inde menšie. V Afrike sú... veľké. Či človek dokáže vytvoriť most a preklenúť predsudky, záleží od nátury. Nie každému vyhovujú extrémy. Na druhú stranu, ak sa to podarí, Afrika sa vám dostane pod kožu.

Prvé krôčiky

„Už počas štúdia na vysokej škole som uvažovala nad stážou v zahraničí. Od začiatku ma veľmi lákala Afrika. Rozhodnutie pre Nigériu potom vyplynulo viac-menej z aktuálnych ponúk,“ spomína 25-ročná Slovenka Daniela Kmeťková. V Nigérii strávila na odbornej ekonomickej stáži šesť mesiacov. Okrem pár stretnutí s inými zahraničnými študentmi bola celý čas s domácimi, a tak mala možnosť nahliadnuť do ich každodenného života. Po návrate domov na Slovensko zistila, že sa Afriky ešte nenabažila. Vrátila sa naspäť a pracuje tam dodnes. „Cítim sa tu dobre. Je to kontinent plný pestrých farieb, veselých ľudí prekypujúcich energiou, ktorí sa vedia tešiť zo života. Ani jeden deň tu nemôžete nazvať bežný.“

647961:gallery:true:true:true

Mladej Slovenke Afrika učarovala.

Niekedy sa človek priam čuduje a zároveň smeje, čo všetko tam možno zažiť. Ako hovorí, na trhu vás presvedčia, že ste z inej planéty, lebo na avokádo povedia, že je to hruška, a na malé jabĺčko, že je to čerešňa. Cítite sa úplne nemožne, keď vám kolega povie, že sa mu nezdá koleso a máte sa obzerať po mieste, kde ho dofúkate. Vy hľadáte pumpu a on zrazu zastaví: „Tak tu je to.“ Pozeráte sa na prázdnu cestu, keď zrazu priskočí černoško a s malým generátorom vám dofúka koleso.

Nadšenie i frustrácia

Daniela pracuje v bývalom hlavnom meste Lagos pre marketingovú agentúru. „Firma pri mojom nástupe v podstate začínala a všetky systémy boli v etape zavádzania. Zamestnanci mali záujem všetko zlepšovať a dávali mi najavo, že budú radi, ak prídem s novými nápadmi a reálne pomôžem. Frustráciu mi až neskôr spôsoboval ich ležérny postoj,“ hodnotí s odstupom času.

647966:gallery:true:true:true

Ak potrebujete dofúkať koleso, pomoc príde určite za vami sama.

Keďže pracuje v malom kolektíve, firemná kultúra je veľmi osobná. „Okrem toho, Nigérijčania majú priateľskosť a otvorenosť v krvi. Mám pocit, že v slovenskej firme si kolegovia udržujú väčší odstup alebo minimálne trvá dlhšie, kým čisto kolegiálny vzťah prerastie do kamarátstva. Na druhej strane sa v našich firmách stretnete s väčšou zodpovednosťou a rešpektom. A veľa vecí nemusíte riešiť, lebo sa berú ako samozrejmosť.“

V Nigérii však musia nadriadení klásť oveľa väčší dôraz aj na maličkosti. Ak nastane konflikt, rieši sa niekedy oveľa „hlučnejšie", než sme na to zvyknutí. „Je to asi preto, aby podriadený z toho vyvodil patričné ponaučenie,“ konštatuje mladá ekonómka. Najväčšími slabinami miestnych sú dochvíľnosť, korupcia a niekedy až príliš ľahkovážny prístup v oblastiach, ktoré si vyžadujú istú dávku serióznosti.

Nigérijčania sa neopaľujú

Napriek istým muchám, postoj Nigérijčanov k životu je fascinujúci. „Ľudia po uliciach nechodia zachmúrení a neumárajú sa v problémoch. Veria v lepší zajtrajšok, aj keď si práve nesú celý majetok na hlave. Ak ich niečo poteší, vedia si len tak zatancovať pred všetkými naokolo.“

647973:gallery:true:true:true

Tradičná nigérijská svadba je farebnejšia a krajšia.

Ďalší rozdiel je v spätosti s tradíciami. „U nás sú krásne múzeá, skanzeny a dokumenty o tradičnom slovenskom živote. Afrike bolo stáročia vtĺkané, že ich kultúra je fetišizmus a že sú primitívni. Múzeá majú ošumelé a najkrajšie diela sú ukradnuté v zahraničí. Ale majú to šťastie, že svojou tradičnou kultúrou ešte žijú,“ upozorňuje Daniela. V Nigérii dodnes ľudia nosia tradičný odev, a tak ich ulice plávajú v nádherných farbách vyšívaných látok.

Strach z rasovej neznášanlivosti, ktorej sa mnohí obávajú pred cestou do Afriky, je podľa cestovateľky neopodstatnený. „Okrem možno dvoch narážok som sa stretla s tisíckami radostných výkrikov ako reakciou na moje blond vlasy a pleť,“ konštatuje.

647974:gallery:true:true:true

To nie je grilovačka, ale rýchle občerstvenie na ulici. Na pôvod mäsa sa radšej nepýtajte.

Čomu sa nevyhnete, sú štvornásobné ceny „vďaka“ vašej farbe pleti. To však miestni nevnímajú ako zlo. Byť beloch u nich v preklade znamená mať veľa peňazí, a tie treba „spravodlivo prerozdeliť“. „A tak ma známi radšej schovajú, keď volajú taxík, aby som zbytočne nespôsobovala zvýšenie ceny. Na druhej strane som si zas ja zvykala na to, že večer to vyzerá, akoby okoloidúce autá nikto nešoféroval, že na pláž sa chodí až večer, pretože nikto nechápe zmysel opaľovania sa, a že moje materské znamienka sú pre nich niečo fascinujúce,“ smeje sa.

Bežný deň

Život v Nigérii je podobný životu v iných krajinách, akurát ma svoje „špecifiká“. Už len ranná doprava do práce môže byť riadnym dobrodružstvom. „Časom si zvyknete, že z autobusu, ktorým sa veziete, odpadnú dvere, šofér si z chodníka spraví štvrtý pruh, keď sa mu nechce stáť v kolóne, alebo stratíte predavača lístkov, ktorý visel z dverí preplneného autobusu,“ opisuje Daniela miestne cestovanie.

647964:gallery:true:true:true

Miestna doprava na africký spôsob.

V práci vás už nevytočí, že v priebehu dňa trikrát vypadne elektrický prúd. „Keďže mám, našťastie, počítač napojený na maličký generátor, nestratím otvorené dokumenty, len mi zhasne monitor. Viac sa rozčuľujú kolegovia, ktorí sa cez internet hrajú hry.“

Večer sa mladí, podobne ako na Slovensku, chodia radi zabávať na diskotéku, do kina alebo len tak posedávajú po podnikoch či doma v kruhu rodiny. Menší problém môže zo začiatku byť zapamätávanie si nových známych, pretože sa zdá, že sa všetci na seba veľmi podobajú. V šere im svietia iba veľké biele zuby, ktoré majú veľmi pevné a bežne nimi otvárajú pivo.

647963:gallery:true:true:true

Otváranie uzáverov zubami je pre miestnych celkom prirodzené. Sú na to „vyzbrojení“.

Večer prídete domov, odoženiete žabu z kúpeľne, dáte si kýbľom studenej vody sprchu, zabijete švába na poličke a môžete ísť spokojne spať.

Posledná sobota v mesiaci, ráno od 7. do 10. hodiny, je vyhradená na upratovanie. Ukázať sa v tom čase na ulici je vraj trestné a môžu vás za to aj zatvoriť. „Ešte som to neskúšala, ale vláda tieto tri hodiny skutočne vyhradila na povinné domáce upratovanie a zveľaďovanie svojho okolia.“

Hory odpadu

Možno trochu prekvapujúcou informáciou bude fakt, že veľa Nigérijčanov Slovensko pozná. Dokonca počuli o našich futbalistoch a tenistoch, o rozdelení Česko-Slovenska, o hlavnom meste. „O všetko sa zaujímajú. Moji dvaja spolubývajúci počas stáže sa vždy vypytovali na moju vlasť a smiali sa, že nejaké ich jedlo u nás nemáme.“

647962:gallery:true:true:true

Arabský vplyv v architektúre je zrejmý.

Na druhú stranu neradi počujú, keď sa o Nigérii rozpráva ako o „čiernej diere“. Svoju povesť vo svete poznajú a je im to trochu ľúto. Veria, že raz sa to zmení a svet ich spozná ako dobrú krajinu. Napokon aj my Slováci poznáme pocit, keď sa nás niekto v Amerike opýta, či máme televízor.

Domáci za najväčší problém krajiny považujú zlé vodcovstvo. Konflikty v Nigérii nastávajú hlavne medzi kmeňmi, keďže Angličania určili hranice krajiny bez ohľadu na stáročia zaužívané územné celky. Veľa sa píše o HIV. V rádiu sa každý vstup začína a končí vetou: „Pamätaj, AIDS je reálnou hrozbou, ži zodpovedne.“ Aktuálna je aj otázka vzdelanosti a chudoby.

647975:gallery:true:true:true

Pozostatky anglickej koloniálnej éry badať i na budovách.

„Mňa osobne hneď po príchode veľmi znechutil ich prístup k životnému prostrediu. Afrika je zbláznená do igelitových vreciek. Ovocie, oriešky, jedlo, voda – všetko sa do nich balí. Aj keď je to len plechovka od malinovky, ktorú hneď vypijete. Najhoršie je, že to potom hodia na zem. Nemožno sa čudovať, koše sa tu nenachádzajú. Ľudia potom odpad pália na ulici. Nič sa neseparuje a všetky tie výpary sa šíria po ulici,“ upozorňuje Daniela na ekologické problémy krajiny.

Plány do budúcna

„Mnoho ľudí nevie pochopiť, že hoci som sa tak veľmi chcela vrátiť späť do Nigérie, Slovensko mám stále neskonale rada. Je to moja základňa, môj domov. Jednoducho milujem obe krajiny a na oboch miestach sa cítim doma,“ vraví Daniela.

647968:gallery:true:true:true

Bronzové sošky symbolizujú tradičnú miestnu kultúru.

Darmo, nie náhodou sa hovorí, že Afriku si môžete buď znenávidieť, alebo si ju zamilovať. „Zatiaľ sa mi páči africký životný štýl plný radosti aj z najmenších drobností. Počas jednej cesty autobusom, keď teta vedľa spievala africké ľudovky, mi to došlo. Zaľúbila som sa do života. Vždy som bola viac optimistický a veselý človek, ale musela som prejsť pol planéty, aby som v sebe našla tú obrovskú radosť. Vychutnávam si každý okamih plnými dúškami. Uvidíme, čo ďalšie život prinesie.“

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×