Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Staré, ale dobré: Vlado Kolenič a Taktici sa vrátili na pódiá

01.09.2010 (35/2010) Po emigrácii nebol doma dvadsať rokov, neskôr si sem z Ameriky odskakoval nakrátko: „Tri dni je málo. To sa ani nevyspíš, dôjdeš a ideš preč,“ hovorí.
Staré, ale dobré: Vlado Kolenič a Taktici sa vrátili na pódiá
8 fotografií v galérii
Vlado Kolenič je pozitívny človek a veľký „pohoďák“.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Preto si tentoraz Vlado Kolenič (56) kúpil jednosmernú letenku.

Nič ho netlačilo, mal konečne čas. Na návštevy rodiny a priateľov, ktorí sú po celom Slovensku. Na vyriešenie predaja zdedeného pozemku. Na cestu do cintorína, kde odpočívajú jeho rodičia. A na dva spomienkové koncerty skupiny Taktici v takmer pôvodnej zostave. V Bratislave a vo Východnej.

Bobry a domy

„Mám tu pozemok, Pečniansky les, po babke, pradedovi a stále mi to chcú ukradnúť, rozumieš?“ hovorí ako vždy s úsmevom na tvári, ktorý k nemu patrí tak ako jeho impozantná výška a prezývka Čmelák. „Stále niečo vymýšľajú, že sú tam sovy, žiadne tam nie sú, nevedel som, že tam mám kunu a bobry,“ smeje sa, hoci nejde o fazuľky. Takmer štvorhektárový pozemok na lukratívnom mieste hlavného mesta je skutočne lákavý. Pre všelikoho. Ochranári v ňom objavili celú Noemovu archu a developeri základ skvelého bývania s výhľadom na Bratislavský hrad.

625524:gallery:true:true:true

„Keby som bol tu, už som dávno mŕtvy,“ prehodí, „deti po celom Slovensku,“ smeje sa.

„Chcú mi to zobrať a postaviť tam domy. Ja ten pozemok predám, nech sa s tým zadusia. Aj tak bude koniec sveta za dva roky, tak čo?“ mávne rukou nad slovenskou realitou. Aspoň vie, že je opäť doma...

Dal sa na džez

V roku 1978 mala skupina Taktici všetko, čo úspešná kapela potrebuje. Dobre naštartované hity Predavačka langošov, Vám v bielom plášti, Dáša. Nie je žiadnym tajomstvom, že nebyť ich odchodu, Elán by nemal takú ľahkú cestu k sláve. Lenže Taktici to cítili inak. Prvý ušiel Vlado a do šiestich týždňov dorazil zvyšok kapely aj s manažérom za ním. Okrem klaviristu Milana Grožaja.

625525:gallery:true:true:true

Tento záber vznikol počas nakrúcania videoklipu, čo je jeho nový koníček.

„Keby som bol tu, už som dávno mŕtvy,“ prehodí, „deti po celom Slovensku,“ smeje sa. Neľutuje. Na otázku, ako sa mu darí, bez váhania zavalí: „Bolo dobre, kým sme nemali toho čierneho prezidenta. Teraz to padlo všetko,“ a pustí sa do vysvetľovania: „Mal som štúdio, musel som odtiaľ preč, tri roky som produkoval raperov, ale to bolo furt to isté, ja som odtiaľ a žijem takto,“ neodpustí si kritiku. „Tak som polovicu štúdia predal, zvyšok som nasťahoval do spálne a nerobím nič.“

Pod ničnerobením má na mysli to, že stále skladá piesne, produkuje svoju babskú kapelu, v ktorej je jedna Japonka, jedna Filipínka a jedna Američanka.

„Neviem, čo to urobí, Ázijci v Amerike nikdy hudobne neprerazili. Začal som nakrúcať videá, to robím, to ma baví. Kamera, strih, hudba.“

625527:gallery:true:true:true

Taktici. Takto si ich pamätáme, keď začínali.

Okrem toho si na staré kolená doprial radosť džezom. Album a DVD, ktoré si urobil kompletne sám, sa volá Druhá strana Vegas.

„Teda všetko okrem kasín. Okolie, príroda, parky, ktoré nepoznajú ani tí, čo tam žijú. Je to muzika, v ktorej môžem ukázať, že viem hrať.“

Kto to hovorí, klame

Toto sú Vladove aktuálne činnosti. Vždy bol a zostal hudobníkom na voľnej nohe a vždy sa bez problémov uživil. Pretože vedel reagovať na meniace sa spoločenské trendy. V osemdesiatych rokoch pôsobil ako štúdiový muzikant v Los Angeles, v deväťdesiatych na Floride v televíznych detských šou a do roku 2002 komponoval a nahrával hudbu do reklám. Na počkanie, do troch minút a za jednu zobral 500 dolárov. Nebol problém. Lenže technika sa vyvíjala, firmy, aby ušetrili, zakúpili hudobné knižnice a on prišiel o lukratívny džob. Zakaždým však dokázal čosi vymyslieť, adaptovať sa. Podobne je to so štúdiami. Kým v osemdesiatych rokoch fičali vo veľkom, dnes krachujú. Kto chce, má ho doma.

„Kedysi bol producentom najlepší muzikant v štúdiu, dnes hocikto. Nič sa nepredáva a to spôsobilo, že zo svetového šoubiznisu odišlo až 75 % ľudí! Keď dnes niekto povie, že predal 200 000 nosičov, platí zlaté pravidlo odčítať nuly,“ odkrýva situáciu vo svete hudby. Nedávno vraj v Amerike robili prieskum obľúbenosti interpretov. „Nefigurovala v nich žiadna Lady GaGa, tam boli len Igles, Bon Jovi a staré kapely, čo vedia naozaj hrať.“

625526:gallery:true:true:true

Americké raňajky na Slovensku.

Keďže Vlado je plodný skladateľ a výborný hráč, uživil sa i ako nájomný muzikant, ktorý hral s Temptations, Four Tops a ďalšími.

Veľakrát tu počúvame, ako sa Slováci doma chvália, koľko v Amerike koncertujú a ako dobre si zarobia.

„Kto toto hovorí, klame. Keď chceš hrať v klube, musíš si za to zaplatiť. Tam buď vieš, alebo nevieš. Chceš hrať ako muzikant? Tu máš, nauč sa osemdesiat vecí, a keď ti to pôjde, môžeš. Ak nie, príde druhý.“

Pamätám si čísla

Hudobník s obľubou hovorieva, že on je na voľnej nohe, ale niekto predsa pracovať musí. Tým niekým je manželka. „Pracuje v zdravotníctve, učí sestričky.“

625530:gallery:true:true:true

Dcéra Nicole vyštudovala biológiu a psychológiu.

Dcéra Nicole (29) skončila vysokú školu, biológiu a psychológiu, ale nedávno prišla o prácu. „Výborne píše, už ju publikovali aj v Roling Stones. Keď jej hovorím, veď píš ďalej, povie, ale to je ľahké.“

625529:gallery:true:true:true

Syn Vladimír sa venuje divadlu a kreslí vynikajúce karikatúry.

O štyri roky starší syn Vladimír sa podal na otca. Chodí po festivaloch a kreslí. Lebo i Vlado Kolenič kedysi po tomto umení pokukoval. Talent mal, ale vyhrala muzika.

„Dva týždne je preč, zarobí si na karikatúrach a vráti sa domov. Ešte má aj divadlo, píše komédie,“ stručne predstaví rodinu. Hudobník, ak práve niekde nehrá, neskladá alebo nenakrúca videá, si rád zájde do blízkej Sierry Nevady: „Idem 40 minút a som vo výške 4 000 metrov nad morom s krásnym výhľadom alebo k obrovskému jazeru,“ a rád tipuje americký futbal: „Stavím 20 dolárov a mám skvelý zážitok aj napätie. Bavím sa, keď tu niekto povie, že videl výborný futbal a výsledok je 0:0,“ smeje sa. V úsilí mať pokojnejší život „zrušil“ doma auto i mobil. „Najprv si na to známi nevedeli zvyknúť, ale zvykli si. A vieš, čo sa stalo? Konečne si zase po rokoch pamätám telefónne čísla!“

My len tie staré

Vďaka klasickým telefónom je po celý čas v spojení so svojou kapelou. Ďuso Mikeš, bubeník, žije v New Yorku, Pišta Peller v New Jersey, manažér Stanley Velitský v Santa Monice a Vlado v Las Vegas. Tu sa pripravovali aj na ojedinelé vystúpenie po tridsiatich rokoch. Prvé bolo v Bratislave. Neplánované a o to lepšie. Z pôvodnej zostavy chýbal len gitarista.

„To vieš, v tomto veku sa zraníš, aj keď spíš,“ zažartuje si, hoci tento nástroj musel prebrať on. Už pred rokmi dal novým Taktikom (pôvodne Nový Album) povolenie hrať svoje veci a vytvorili aj nové. Niektoré im dokonca sám zložil. Na oboch vystúpeniach, druhé bolo cez víkend vo Východnej, hrali starí Taktici len tie svoje. Staré a osvedčené. Tie, ktoré do bratislavského kaviarenského klubu pritiahli takmer celé legendárne Véčko...

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×