Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

František Dibarbora bol obyčajný človek, mal talianskeho deda

24.08.2010 (34/2010) Možno ste sa už dočítali, že otcom herca Františka Dibarboru bol rodený Talian Giacomo DiBarbara. Ako to bolo naozaj, nám vysvetlil hercov syn Michal (55).
František Dibarbora bol obyčajný človek, mal talianskeho deda
7 fotografií v galérii
Vláčiky od otca opatruje Michal dodnes.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Raz sa niekto zmýlil a všetci po ňom túto informáciu opakovali. Pravda je, že Giacomo bol dedo, nie otec slávneho herca. Rodinná história, ako sa DiBarbara dostal na Slovensko, nie je Michalovi detailne známa: „Otcova rodina pochádza z okolia talianskeho Udine, ktoré v tom čase patrilo do Rakúsko-Uhorska. Otcov dedo mal fabriku na výrobu farieb na textil niekde v blízkosti Viedne. Keď vyhorela, presídlil sa na Slovensko. Pokiaľ viem, do Bratislavy. Otec tieto skutočnosti párkrát spomenul, ale ako malý chlapec som im veľkú pozornosť nevenoval. Dnes ľutujem, že som si to niekde nezapísal... Môj starý otec Filip bol železničiar. Po ňom zdedil otec lásku k železničným  modelom.“

621394:gallery:true:true:true

Keby nemal choré srdce, nehoda by nemala tragický koniec.

Technika je pre iných

František Dibarbora pochádzal z ôsmich detí. Jeho syn však zažil len dve tety a dvoch strýkov, ďalší zomreli v mladom veku. Spomedzi súrodencov bol jediný, kto sa venoval umeniu. Ostatní mali skôr technické nadanie.

„Jeho starší brat robil modely budov a pekne maľoval, ale to aj môj otec. Predné stránky všetkých scenárov si rozlišoval kresbami. Škoda len, že sa žiadny nezachoval.“

621404:gallery:true:true:true

Remeselné práce v domácnosti mal odmalička u Dibarborovcov „na starosti“ syn Michal.

Ako herec býval doma pomenej. Keď mal čas otec, syn bol v škole, a keď sa syn vracal domov zo školy, otec odchádzal do práce. Čakalo divadlo, rozhlas, televízia.  „Najintenzívnejšie spomienky mám na to, keď sme spolu niečo robili. Otec sa najradšej zúčastňoval na prácach, ktorým nerozumel,“ s úsmevom konštatuje Michal a dodáva: „V istom zmysle manuálne zručný bol, ale i tak som všetko technické okolo domu robil ja už ako malý chlapec. Mali sme napríklad domáci kuchynský robot. Bolo to veľké a ťažké zariadenie, ktoré sa jedného dňa pokazilo. Nikto ho nevedel opraviť, a mne sa to podarilo urobiť pomocou obyčajného klinca. Otec bol veľmi rád.“

Výprask v pivnici

Na začiatku veľkej železnice v pivnici bol pingpongový stôl. „Otec mi priniesol z NDR modely vláčikov a rozhodli sme sa, že v nevyužitej pivnici, na pingpongovom  stole, ktorý sme kúpili od Jariabkovcov, si postavíme krajinku s vláčikmi. Lenže kým sa stôl použil na určený účel, hrávali sme na ňom s chlapcami z ulice stolný tenis. Keď som si myslel, že som už ako-tak natrénovaný, vyzval som otca na súboj. My sme už mali moderné rakety, on vzal takú starú, obyčajnú korkovú, a s ňou ma vybúchal. Nevedel som, že má majstrovský titul.“

621395:gallery:true:true:true

Vnúčatá si František Dibarbora užil len krátko.

Vzťah Františka Dibarboru k športu bol všeobecne známy. Viedol k nemu i syna. S chlapcami na ulici hrával všetky možné športy. „Chodievali sme na lyžovačky s Machatovcami a Kronerovcami. Mali sme chatu v Senci, tam sme chodievali plávať.“

Šport ho zaujímal aj ako diváka. Často sa stávalo, že pozeral v televízii nejaký športový prenos, napríklad hokej. „Lenže pri uchu mal tranzistor a tam počúval futbal. Koľkokrát si pri tom pospal! Keď sa hral nejaký významný medzištátny zápas, tak sa stretávali u Machatovcov, Jarjabkovcov, u Záborských alebo u nás  a spolu pozerali.“

Pocukrovaná záhrada

Záhradu pri dome využíval na relaxovanie, rád sedával na terase. Občas v nej aj pracoval, najradšej kosil trávnik mechanickou kosačkou, plel burinu. „V časoch, keď už mal cukrovku a lekári mu naordinovali pohyb, hovorieval, že ide ´pocukrovať´ záhradu.“

621397:gallery:true:true:true

Počas svojej kariéry vytvoril množstvo nezabudnuteľných divadelných postáv.

Ľudia si myslia, že komik doma stále žartuje, ale to nie je pravda. „Nebolo to tak ani u nás. Otec bol normálny človek ako každý iný. Nikdy nevyrábal žiadne kanadské žartíky,“ spomína Michal. Nemal snahu viesť syna k herectvu. Ten so smiechom konštatuje, že by sa rýchlo zistilo, že jablko v tomto prípade spadlo ďaleko od stromu. Michal o sebe hovorí, že je introvert. V spoločnosti je rád, ale nie ako zabávač.

621398:gallery:true:true:true

Komédia Skalní v ofsajde pobaví aj dnes.

„Otec dobre spieval, pár rokov pôsobil aj v operete. U mňa to skrachovalo na hudobnom sluchu. Ako dieťa som chodil do prípravky, ale učiteľ povedal rodičom, aby zabudli. Že som hluchý ako poleno. Mama, ktorá bola profesorka slovenčiny a francúzštiny, si všimla, že mám blízko k technike. Spýtala sa, či by som nechcel študovať strojarinu. Otca sa kedysi tiež jeho otec po návšteve kina spýtal, či by nechcel byť hercom. Hoci sám nebol z brandže, vypozoroval uňho, že by to mohla byť správna voľba. A možno to bola spontánna otázka, ktovie?“ zamýšľa sa.

Cesty za operou

František Dibarbora miloval operu. S manželkou chodievali často na predstavenia, a ak sa dalo, občas i do zahraničia. Dovolenky rodina trávievala ako väčšina rodín v socialistickom Československu. Ak pri mori, tak v Rumunsku, Bulharsku, a ak sa pošťastilo vybaviť, aj v Juhoslávii. „Párkrát sa nám podarilo vycestovať na Západ. Keby otec videl, aké je to dnes jednoduché, bol by veľmi rád.“ O politiku sa zaujímal, mal na ňu svoj názor, ale Michal priznáva, že u nich doma sa väčšinou pozerala viedenská televízia. Málo sa vie o tom, že zamladi si Dibarbora starší posedel aj vo väzení. „Detaily nepoznám, bolo to ešte počas vojny. Spomínal mi len, že ho fašisti na tri dni zavreli. S partiou ľudí, ktorí nesúhlasili s fašizmom, sa schádzali v nejakom byte a o poschodie vyššie sídlilo nemecké komando.“

Havária to urýchlila

Obľúbený herec zomrel na následky dopravnej nehody v septembri roku 1987. „Otec ako bývalý fajčiar a diabetik mal problémy so srdcom, prekonal aj infarkt. Lekárov poslúchal, ale vždy sa nejaký drobný hriech našiel. Napríklad ako cukrovkár si občas dal niečo sladké.“

Rodina vedela, že s jeho srdcom je to dosť zlé. Lekári ich upozornili, že koniec môže prísť každú chvíľu. Zaskočilo ich len to, ako sa to stalo. Na to pripravení neboli.

„Zranenia, ktoré pri dopravnej nehode utrpel, neboli veľmi vážne, keby mal zdravé srdce, bez problémov by sa z nich vyliečil.“

621396:gallery:true:true:true

Pôvod tejto fotografie, na ktorej sa František Dibarbora  ocitol spolu s kráľom komikov Vlastom Burianom, je neznámy. Ani Michal netuší, pri akej príležitosti vznikla.

Dnes sa Michal snaží budovať videoarchív toho, čo jeho otec vytvoril. „Mám rád jeho komické postavy, ale Vlčie diery si veľmi cením. Dovtedy ho považovali za komika a veľmi sa tomu bránil. Chcel hrať aj vážne úlohy, bol presvedčený, že na to má. Spomínal, že režisér Vlčích dier Paľo Bielik hľadal niekoho, kto by zahral nemeckého dôstojníka. Otec za ním zašiel a povedal mu, že to zahrá, veď po nemecky vie. Bielik mu úlohu dal a dopadlo to tak, že táto rola je dodnes vysoko oceňovaná.“

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×