Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kultová bratislavská cédečkáreň: Krycie meno Dr. Horák

31.05.2009 (22/2009) Osemnásť štvorcových metrov, prívlastok kultová a jej majiteľ PAVOL MARUŠČÁK (45) už nemusí nosiť hudbu z Prahy v batohu ako v minulosti. Predajňa Dr. Horák.
Kultová bratislavská cédečkáreň: Krycie meno Dr. Horák
3 fotografie v galérii
Pavol Maruščák
Autor fotografie: Život

Nad predajnou plochou je v maličkom obchodíku drevená „terasa“. Otvorený priestor s poličkami, skladíkom a počítačom. Je to kancelária Pavla Maruščáka. „Niekedy to bola aj moja spálňa. Keď som preceňoval cédečká alebo pripravoval účtovné podklady a skončil som o tretej nadránom, domov som už nešiel. Ustlal som si tu,“ spomína na podnikateľské začiatky.

Prvé kontakty z Gardy
S hudbou začal ešte za komunizmu na vysokej škole. Pochádza zo Stropkova, ale študoval chémiu v Bratislave. Býval v internáte Mladá garda. „Bolo to asi v roku 1983, keď sme ako členovia vysokoškolského klubu začali organizovať koncerty v Mladej garde. Našu činnosť sme museli pokryť zo vstupného, keďže klub si na seba musel zarobiť,“ hovorí.

V osemdesiatych rokoch sa „Garda“ stala klubovým miestom. Začínali Folkovou zimou a prvýkrát predstavili slovenskému publiku skupiny ako Nerez, Jablkoň, Č.p.8 alebo Ivu Bittovú.

„Zároveň sme robili aj bigbít a nezávislú scénu, punkové koncerty, alternatívu. Skupina Bez ladu a skladu hrala prvýkrát v Bratislave práve u nás v Mladej garde. Naše akcie vyvrcholili Čertovým kolom, na Slovensku prvým veľkým festivalom rockovej hudby po dlhom období. Žiaľ, vtedy ešte nefungovalo také niečo ako dokumentácia udalostí, videokamery mala asi iba ŠtB, ktorá si robila záznamy z koncertu.“

Počas pôsobenia vo vysokoškolskom klube Mladá garda získal Pavol Maruščák prvé kontakty v hudobnej brandži.

Tápanie
Po vojenčine sa vrátil do Bratislavy, a hoci bol vyštudovaný chemik, zavrhol možnosť pracovať v oblasti chémie. „Zamestnal som sa v jednom klube, ktorý mali otvárať v októbri 1989. V novembri prišla revolúcia. Boli to dni plné eufórie. Lenže po nich som začal tápať. O kultúru odrazu nikto nemal záujem, dovtedajší diváci prestali chodiť na koncerty, lebo sa otvorili hranice a zrazu všetci chceli ísť mimo Slovenska.“

V beznádeji sa zamestnal v Dimitrovke ako kontrolór pri výrobe viskózového vlákna. Vydržal tam mesiac a zasa nevedel čo ďalej. Rodičia predali dom, chceli si kúpiť byt. Lenže otec zomrel a mama si už byt nekúpila, šla bývať k rodine. „Zo mňa sa odrazu stal človek bez vlastného domova, bez trvalého bydliska.

Hľadal som si prácu tam, kde ponúkali ubytovanie. Dostal som sa do cementárne v Turni nad Bodvou. Aj tam som však vydržal iba skúšobnú dobu, tri mesiace. Medzitým mi môj známy v Bratislave, u ktorého som prespal cestou na koncert Rolling Stones do Prahy, povedal - príď do Bratislavy, pomôžem ti. Ubytoval ma u seba a ja som mu pomohol s domácnosťou, staral som sa o jeho malú dcéru, varil, upratoval,“ hovorí Pavol Maruščák. Mal miesto na prespanie, stravu, zopár korún.

Začal to Nohavica
Keď mal trochu voľna, stretol sa s kamarátom, s ktorým kedysi organizovali koncerty. „Práve pripravoval koncerty ostravskému pesničkárovi Pepovi Streichlovi a hosťom jeho vystúpení bol Jaromír Nohavica. Vravel - urob koncert Nohavicovi, začni predávať platne. Dal mi impulz a dohodil mi dobrého, známeho interpreta.“

Pavol Maruščák sa uchytil, zorganizoval Nohavicovu prvú slovenskú šnúru po revolúcii. Znamenalo to dohodnúť s kapelou podmienky, zabezpečiť termíny, miesta, povolenia, propagáciu, distribúciu vstupeniek. Koncerty neboli v strate, takže niečo zarobil.

Prišiel ďalší zlom, nastupovala éra cédečiek. Podarilo sa mu vyvážať do Poľska cédečká zahraničných skupín, ktoré vydával Popron v licencii. „To ma postavilo na nohy. Bolo to obdobie, keď sa v jednom obchode dokázalo predať z jedného titulu aj tristo kusov. Z predaja do Poľska som získal prvý kapitál. Lenže zainvestoval som ho zle. Kúpil som ojazdenú dodávku Ford Transit, myslel som, že ju budem potrebovať. Nepotreboval som ju. Našťastie som časť peňazí investoval do vydania dvoch cédečiek - Iva Bittová a brnianska skupina Dunaj Rosol. Vtedy som už mal prvú kanceláriu v kníhkupectve Artforum,“ spomína.

Obchodík
„V roku 1991 šéf Artfora Vladimír Michal hľadal v Bratislave nové priestory. Dal si žiadosť na prenájom priestorov na predajňu kníh v Starom Meste. Od magistrátu dostal ponuku prenajať si trafiku na Fučíkovej ulici, čo je dnešná Medená. Bolo to osemnásť štvorcových metrov, klasická trafika s novinami a cigaretami. Pre kníhkupectvo malý priestor. Tak sme tam spolu začali predávať cédečká. A predajňu tu mám dodnes, stále tých istých osemnásť metrov,“ vysvetľuje Pavol Maruščák. Zo začiatku nešlo všetko hladko. Podľa nájomnej zmluvy musel dva roky predávať pôvodný sortiment, čiže noviny a cigarety. Cédečká boli len popri tom.

„Neďaleko otvorili ďalšiu predajňu s tabakom a novinami. Prišli sa pozrieť, aké máme ceny, a dali o päťdesiat halierov nižšie. Tak sme sa šli pozrieť my k nim a ceny sme vyrovnali. Oni ich zasa znížili. Takto sme sa naťahovali a nakoniec som si povedal - kašlem na to, nebudem s nimi súťažiť. Postupne vznikali novinové stánky na zastávkach autobusov, predaj novín a cigariet v mojej predajni rapídne klesol a cédečká po dvoch rokoch už tvorili podstatnú časť príjmu. Tak som trafiku zrušil, zostala len hudba.“

Distribučné spoločnosti ešte neexistovali, preto Pavol Maruščák jazdil spočiatku do Prahy do vydavateľstiev s batohom, do ktorého nakúpil cédečká. Niekedy sa zviezol autom so zamestnancami Artfora, inokedy cestoval autobusom. Mal jedného zamestnanca a vtedy už nebýval u kamaráta, odišiel na privát. Popri cédečkách predával vstupenky na koncerty. Mnohí sa mu smiali, lebo marža na cédečká bola dvadsať percent, na vstupenky len tri percentá. „Pýtali sa ma - a na čo to robíš? Že oni sa toho za tie peniaze ani nechytia. Robieval som koncerty, mal som k tomu vzťah, tak som ich predával.“

Problémy s veľkými plánmi
Pribudlo organizovanie koncertov Ivy Bittovej, skupiny Lucie, štyri roky sa podieľal na organizácii festivalu Pohoda.

Dopyt po cédečkách bol taký veľký, že otvoril novú predajňu v Piešťanoch. Lenže tá veľmi nešla, po polroku skončila. Tak si prenajal 120 štvorcových metrov v centre Bratislavy a otvoril veľký obchod s hudbou. Začali sa vážne problémy, ktoré firmu Dr. Horák takmer položili.

Do novej predajne totiž Pavol Maruščák vrazil všetky svoje peniaze. Na výrobu interiéru, nákup bezpečnostných systémov, do zásob. Zamestnal päť ľudí. „Nový obchod zarobil ledva na nájom a zamestnancov, nestačil som platiť faktúry. O niekoľko mesiacov otvorili neďaleko ďalšiu veľkú predajňu cédečiek a boli sme na kolenách.“

Že Dr. Horák ešte existuje, je aj zásluha jeho kamarátky. Pomohla mu nájsť firmu, ktorá hľadala v centre mesta priestory. Za uvoľnenie miesta od nej vtedy dostal 800-tisíc korún (26,5-tisíca eur). Vyplatil najväčšie dlhy, ale aj tak mu zostalo plno peňazí v nepredanom tovare. „Navrhol som vydavateľom, že im cédečká vrátim, ale nik ich nechcel. Našťastie, vtedy otvárali prvý NAY elektrodom v Bratislave a dostali sme ponuku zriadiť tam našu pobočku. Všetko zariadenie z centra plus cédečká som tam presťahoval. Do konca roka som vyplatil všetky dlžoby.“

Keď klesal obrat aj v NAY, pobočku zrušil a otvoril maličkú prevádzku v bratislavskom Artfore. Z nej odišiel pred dvoma rokmi, a tak je dodnes len tam, kde kedysi začínal.

Koncerty
Prečo sa stal Dr. Horák taký známy, hoci má len osemnásť štvorcových metrov? Pavol Maruščák má na to jednoduché vysvetlenie: „Do povedomia sme sa dostali cez vstupenky na koncerty, keď ešte neexistovali predajné siete. Každý partner koncertu nás dával do reklamy, aby ľudia vedeli, kde sa dajú lístky kúpiť v predpredaji. Takže sme mali niekoľko rokov na celom Slovensku reklamu vďaka tomu, že sme neboli chamtiví a boli sme ochotní za trojpercentnú maržu predávať vstupenky.“

Popri predaji cédečiek a vstupeniek neustále organizoval koncerty, vydával albumy. Od začiatku kariéry urobil najmenej tisíc koncertov. Medzi nimi aj takých umelcov a zoskupení ako Suzane Vega, Bobby McFerrin či Collegium Musicum. Aj aktuálnu šnúru Collegium Musicum zabezpečoval práve Maruščák. „Robím koncerty tých skupín a umelcov, ktorých mám rád. Lebo sa môže stať, že skončím v mínuse, a keby som nemal z toho aspoň radosť, bolo by to zlé. Na 99 percent ich robím bez sponzorov.“

Darí sa mu aj vo vydávaní albumov. Jeho najúspešnejší titul je klasika: Vladimír Godár, Mater. Stará hudba na starých nástrojoch, spieva Iva Bittová. Ako jediný z titulov vydaných na Slovensku je v celosvetovej distribúcii. Len v Česku a na Slovensku predali päťtisíc kusov, čo je na klasiku skoro zázrak.

„Keď dnes poviete, že ste predali päťtisíc cédečiek, tak vám možno budú závidieť aj niektoré slovenské a české popové hviezdy,“ hovorí Pavol Maruščák. Cédečká totiž kupuje čoraz menej ľudí. „Pred siedmimi rokmi sme mali vo vianočnom týždni na predaji cédečiek obrat milión korún, dnes máme toľko za vianočný mesiac. V súčasnosti je lepší príjem z predajov vstupeniek a organizovania koncertov.“

Pavol Maruščák má firmu bez dlhov, vlastné bývanie a v súkromí veľa neminie. Keď sa predaj cédečiek nezlepší, uživia ho ostatné činnosti. Kultový Dr. Horák na Medenej ulici v Bratislave tak pravdepodobne vydrží aj ďalších dvadsať rokov. A prečo vlastne Dr. Horák? Bolo to krycie meno Júliusa Fučíka. Medená ulica v Bratislave sa totiž predtým volala Fučíkova.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×