Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Potopená loď Greenpeace: Francúzski tajní agenti ju podmínovali

11.07.2010 (28/2010) „Asi sme sa zrazili s inou loďou na mori,“ napadlo kapitánovi lode Rainbow Warrior Petrovi Willcoxovi, keď ho pred dvadsiatimi piatimi rokmi prebudila rana ako z dela.
Potopená loď Greenpeace: Francúzski tajní agenti ju podmínovali
4 fotografie v galérii
Potopená loď Rainbow Warrior.
Autor fotografie: Profimedia.sk

Desiateho júla 1985, dvanásť minút pred polnocou, otriasol prístavom v novozélandskom Aucklande výbuch. Kapitán Willcox si vzápätí uvedomil, že jeho kajuta je hore nohami a že vlastne kotví v prístave.

Ponáhľal sa do strojovne skontrolovať situáciu a našiel tam hlavného inžiniera Daveyho Edwardsa, ktorý nechápal, čo sa stalo. Vzápätí sa ozvala druhá detonácia a kapitán prikázal všetkým opustiť loď.

„Stál som na brehu a pozeral sa, ako sa potápa. Potom Davey povedal, že Fernando zostal v podpalubí,“ spomínal neskôr. Dúfal, že šiel niekam do mesta ako obvykle, ale márne. Fotograf zostal na potápajúcej sa lodi.

Legenda Rainbow Warrior

Túto loď si po dvadsiatich dvoch rokoch služby pre britské ministerstvo poľnohospodárstva a rybolovu za 40-tisíc libier kúpili a dali opraviť aktivisti Greenpeace.

Na vodu ju spustili 29. apríla 1978 a pokrstili menom Rainbow Warrior (Bojovník dúhy). Jedno zo starých proroctiev severoamerických Indiánov totiž predpovedá, že keď raz pre ľudskú chamtivosť naša planéta ochorie, z dúhy zostúpia bojovníci a zachránia ju. A s touto loďou plánovali členovia Greenpeace zachraňovať ľudí a planétu.

V roku 1985 ju použili na masívnu kampaň proti skúškam jadrových zbraní v Pacifiku. Pomáhala pri sťahovaní obyvateľov atolu Rongelap na Marshallových ostrovoch, pretože bol kontaminovaný rádioaktívnym spádom po amerických testoch atómových zbraní na blízkom atole Bikini.

Sťahovanie sa skončilo 10. mája a loď zamierila do prístavu v Aucklande, kde ju chceli pripraviť na ďalšiu misiu. Tou mal byť protest pri atole Mururoa, kde Francúzsko plánovalo ďalšiu sériu testov jadrových zbraní.

595995:gallery:true:true:true

Škody na lodi po výbuchoch, za ktorými stála francúzska tajná služba.

Obeť výbuchov

Vráťme sa však do zmätku, ktorý vypukol v aucklandskom prístave po výbuchoch a potopení lode. O tretej ráno sa jednému z potápačov podarilo vyniesť na hladinu telo Fernanda Pereiru.

Našiel ho ležať dolu tvárou v jednej z kajút. Fotograf sa snažil po prvom výbuchu skontrolovať, či na niekoho nezabudli, a zachrániť svoju drahú techniku. Dostal ho druhý výbuch.

Fernando sa narodil v Portugalsku, ale z krajiny odišiel, aby sa vyhol vojenskej službe a nemusel narukovať na vojnu do Angoly, ktorú viedol vtedajší diktátor Salazar. Skončil v Holandsku, kde sa oženil, získal občianstvo a narodili sa mu dve deti Marelle a Paul.

Na loď sa dostal ako fotograf a mal sa s aktivistami plaviť celých šesť mesiacov. Oslávil s nimi aj svoje 35. narodeniny, zhodou okolností 10. mája, v deň, keď dokončili sťahovanie nešťastných obyvateľov kontaminovaného ostrova.

Jeho vtedy osemročná dcéra Marelle sa svojho otca už nedočkala. A nedočkala sa ani zadosťučinenia z toho, že zodpovední za jeho smrť si odpykajú primeraný trest. Loď Rainbow Warrior z Aucklandu odviezli až 2. decembra 1987 a o desať dní neskôr jej urobili tradičný maorijský pohreb.

Leží na dne zálivu Matauri pri novozélandskom súostroví Cavalli. Stala sa základom koralového útesu a je obľúbeným miestom potápačov.

Rýchle dôkazy

Prvých dvadsaťštyri hodín po výbuchoch prežíval asi najväčšie peklo hlavný inžinier Rainbow Warrior Davey Edwards. Predpokladal totiž, že ich spôsobilo zlyhanie techniky, ktorú mal na starosť. Vyslobodenie z pochýb však prišlo rýchlo.

Keď museli ísť ráno k šéfovi prístavu, ktorého najviac zaujímalo, ako odstránia potopený vrak, prišli tam aj zástupcovia polície. Už bolo svetlo, takže potápači mohli podrobne preskúmať škody a zistili, že loď zasiahla explózia zvonku. To absolútne zmenilo situáciu a postoj všetkých novozélandských oficiálnych miest.

596017:gallery:true:true:true

Kapitán Peter Willcox sa pre Greenpeace plavil aj na Rainbow Warrior II.

Celá krajina bola v šoku, nič podobné sa na Novom Zélande dovtedy neprihodilo. A odhalenia nasledujúcich hodín a dní priniesli ďalší šok.

Polícia v Aucklande sa zmobilizovala rýchlo a do týždňa na objasnení prípadu pracoval viac ako stočlenný tím. Podozrenia a kúsky skladačky sa zbierali, hlásili sa ľudia, ktorí si všimli čudný pohyb cudzincov na lodiach a v autách...

Odhalenie bolo hrozné. Najprv zaistili falošných manželov Alaina a Sophie Turengeovcov, z ktorých sa vykľuli major Alain Mafart a kapitánka Dominique Prieurová, agenti francúzskej tajnej služby DGSE.

K podozrivým pribudla posádka plachetnice Ouvea, na ktorej sa plavili ďalší agenti DGSE Gérard Andries, Roland Verge a Jean- -Michel Barcelo, štvrtý bol lekár a vojenský námorník v zálohe Xavier Christian Jean Maniguet. Práve oni priviezli výbušniny.

Neskôr sa prevalila aj pravá identita francúzskej dobrovoľníčky, ktorá sa pod menom Frédérique Bonlieuová infiltrovala do Greenpeace na Novom Zélande.

Bola to kapitánka francúzskej armády, ktorá mala prinášať informácie zvnútra organizácie. Dôkazov bolo toľko, že médiá ironicky skonštatovali, že jediné, čo na mieste chýbalo, boli baretka, fľaša beaujolais a bageta.

Okrem posádky polícia vypočúvala aj ďalších dvoch agentov Alaina Tonela a Jacqua Camuriera, ktorí zrejme loď podmínovali, a neskôr sa potvrdila účasť dôstojníka Louisa Pierra Dillaisa, ktorý bol hlavou celej operácie a pozoroval ju z hotela s výhľadom na prístav.

Nazvali ju Operácia Satanic, čo potvrdil agent Mafart, keď o celom prípade vydal knihu. Okrem falošných manželov Turengeovcov museli pre nedostatok dôkazov všetkých prepustiť a francúzski agenti z krajiny veľmi rýchlo zmizli.

S hlavou v piesku

Francúzski predstavitelia hneď na druhý deň po výbuchu vydali vyhlásenie, že do tohto útoku Francúzsko nebolo nijako zainteresované. Mediálny tlak sa však stupňoval, a tak vláda zriadila v auguste vyšetrovaciu komisiu.

Tá už po dvanástich (!) dňoch dospela k záveru, že vláda si odpálenie náloží na lodi neobjednala a nie sú žiadne dôkazy, že by tým boli poverení agenti DGSE. Ich prítomnosť v cudzej krajine zdôvodňovala tým, že mali iba zbierať spravodajské informácie o Greenpeace.

Takéto vyhlásenie nemohlo dlho vydržať. Pod vplyvom odhalení denníka Le Monde vymenovali na podnet premiéra Laurenta Fabiusa novú komisiu pod vedením ministra obrany Charlesa Hernua. Zo zistení novinárov vyplynulo, že nitky celej akcie siahajú až k prezidentovi Mitterandovi.

Nakoniec v septembri 1985 zobrali na zodpovednosť admirála Lacosta, ktorý tvrdil, že prezident s tým nič nemal, a na množstvo otázok odmietol odpovedať. Nakoniec ho vyhodili.

Pravda sa však nedala dlho tajiť a koncom mesiaca francúzsky premiér Fabius v televízii priznal, že agenti mali príkaz loď neutralizovať a skutočne ju vyhodili do vzduchu. Minister obrany a blízky prezidentov priateľ Hernu rezignoval.

Krátky proces

Štvrtého novembra 1985 sa v Aucklande začal proces s kapitánkou Prieurovou a majorom Mafartom. Obaja priznali vinu a tak sa vyhli dlhému procesu, ktorý by ešte viac podkopal pozíciu francúzskej vlády.

Odsúdili ich na desať rokov za neúmyselné zabitie a na sedem rokov za podpaľačstvo súbežne. Pritom oni dvaja osobne bomby na loď neumiestnili, urobila to iná dvojica agentov.

Odsúdených chcelo Francúzsko stoj čo stoj dostať domov, a tak začalo na Nový Zéland tlačiť ekonomicky cez blokovanie dovozu potravín a mäsa.

Nakoniec sa vlády prostredníctvom OSN dohodli. Francúzsko sa ospravedlní a zaplatí Novému Zélandu 13 miliónov dolárov, Nový Zéland umožní, aby si agenti odpykali svoj trest na vojenskej základni na atole Hao.

Okrem toho Francúzsko zaplatilo odškodnenie 8 miliónov dolárov organizácii Greenpeace za zničenú loď.

Agentov teda vydali Francúzsku, ale to porušilo dohodnuté podmienky, oboch premiestnilo do Paríža, po dvoch rokoch ich prepustili a dokonca dostali vyznamenanie!

595991:gallery:true:true:true

Kapitánka DOMINIQUE PRIEUROVÁ a major Alain Mafart boli jediní, ktorí sa dostali pred súd.

Nové pokusy

Admirál Pierre Lacoste až ako osemdesiatjedenročný pripustil zodpovednosť za misiu i smrť Fernanda Pereiru. Povedal tiež, že pár dní po útoku a zatknutí francúzskych agentov radil prezidentovi Mitterandovi, aby sa diskrétne priznali novozélandským ofi ciálnym kruhom, ale jeho nápad zamietli.

Dokonca uviedol, že Mitterand tento útok osobne odsúhlasil. „Opýtal som sa prezidenta, či mi dá súhlas na uskutočnenie neutralizačného plánu, ktorý som študoval na rozkaz ministra Hernua,“ povedal pre denník Le Monde. „Súhlasil a zároveň zdôraznil dôležitosť jadrových testov.“

V roku 1995, takmer na desiate výročie potopenia Rainbow Warrior, francúzsky prezident Jacques Chirac rozhodol o obnovení jadrových testov. Od mája do septembra 1996 tam napriek protestom Francúzsko odpálilo osem podzemných jadrových bômb.

Nová loď Greenpeace Rainbow Warrior II sa v tom čase niekoľkokrát plavila k atolu Mururoa a v roku 1996 sa stala terčom útoku francúzskych vojakov, ktorí vtrhli na jej palubu, na posádku zaútočili slzným plynom a rozbili jej vybavenie. Až celosvetové protesty napokon prinútili Francúzsko ukončiť jadrové testy na spomínanom atole.

Dcéra fotografa Pereiru Marelle dodnes čaká na vysvetlenie. Tvrdí, že nikdy nie je neskoro, aby Francúzsko zverejnilo celú pravdu o potopení lode Rainbow Warrior, na ktorej zahynul jej otec, a nikdy nie je neskoro ani na spravodlivosť.

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×