Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ako v horore: Kým zoženú svetlo, zistia, že bábätko nemá nos

21.06.2010 (25/2010) „Presluhujem tu 30 rokov,“ hovorí pediater Dušan Rybár (65), ktorý sa každý deň stretáva s totálnou biedou. Jeho pacientmi sú deti z rómskych osád.
Ako v horore: Kým zoženú svetlo, zistia, že bábätko nemá nos
8 fotografií v galérii
Na ceste za malými pacientmi. Z 1 244 v registri skúseného pediatra je až 944 rómskeho...
Autor fotografie: Ján Miškovič

Keď v roku 1979 nastupoval do Rimavskej Seči na plný úväzok, plánoval tam ostať len na prax. V obci žilo dvadsať percent rómskej populácie, dnes tvorí deväťdesiatpercentnú väčšinu. S týmto vedomím sa ponárame do depresívnej atmosféry miestneho geta. V sprievode detského lekára Dušana Rybára sa cítime bezpečne, vidieť, že Rómovia si ho vážia. Stačí niekoľko vľúdnych slov v maďarčine a ochotne nás púšťajú do svojich príbytkov. Napriek hustému dažďu sú takmer všetci vonku. Jeden z miestnych mužov je totiž na výsluchu a všetci sú zvedaví na najčerstvejšie informácie. Susednú policajnú budovu s príznačným pomenovaním Alcatraz obohnali po roztržkách s miestnym obyvateľstvom vysokým plotom s ostnatým drôtom. Fungovanie nákupného strediska je dávnou minulosťou. V tomto prostredí pracuje pediater vo veku dôchodcu celkom dobrovoľne už viac ako tridsať rokov.

„Môj predchodca sa vtedy pýtal jednej kolegyne, či som tu za trest. Ja som sa však zrodil pre sociálnu pediatriu a postupne vo mne dozrelo rozhodnutie, že chcem pracovať na vidieku. Preto tu ‚presluhujem‘ už tridsať rokov,“ vysvetľuje s úsmevom, zatiaľ čo prikladá svoj fonendoskop na telíčka malých pacientov. Jeho rajón tvorí jedenásť dedín, kde sa vrátil čas o desiatky rokov späť.

Ako v horore

Typické choroby osemdesiatych rokov ako reumatické horúčky, mumps, osýpky, dizentérie či rubeolu dnes v tomto zabudnutom regióne vystriedali parazitálne ochorenia. Pre katastrofálnu úroveň hygieny lieči doktor Rybár deti so svrabom, všami, s hlístami, ale aj s následkami zranení po útokoch túlavých psov a všadeprítomných potkanov. „Dieťa donesú z pôrodnice, doma majú odpojenú elektrinu. V noci sa rodičia zobudia na krik, a kým zoženú sviečku alebo zapaľovač, zistia, že bábätko nemá nos. Aj toto je realita,“ šokuje muž, ktorý sa dennodenne stretáva s chorobami porovnateľnými s rozvojovými krajinami.

Detské prídavky a sociálne dávky tu väčšina nezodpovedných rodičov dokáže prehýriť za jediný týždeň. „Od dvadsiateho do dvadsiateho ôsmeho je tu vždy eldorádo, všade počujete vyspevovať opitých rómskych mužov. Zvyšok mesiaca hladujú, deti žijú na čaji a múke. Sú málokrvné, podvyživené. Kým im nezačne fungovať imunitný systém, idú z choroby do choroby,“ dodáva Dušan Rybár. Najviac ho mrzí, že viacerí Rómovia sa s najrôznejšími výhovorkami ani neunúvajú prísť s deťmi do jeho ordinácie.

Začarovaný kruh

V takom prípade zbalí svoje lekárske „fi dlátka“ a vyráža do terénu. „Keď rodičia nereagujú ani na tri vyzvania, neostáva nič iné, ako urobiť prepadovku. Očkovacie látky sa mi ledva zmestia do takejto škatule,“ ukazuje na kartónovú prepravku v rohu miestnosti. Napriek tomu, že zdravotné povedomie je u Rómov často na nulovej úrovni, práve vďaka očkovaniu chorobnosť výrazne poklesla. Tradičnou súčasťou takýchto návštev je aj osveta. „V jednej osade sú tri domčeky, v ktorých žijú tri ženy s 25 deťmi. Jedna z nich je sterilizovaná, keďže štyri deti jej urobil vlastný otec. Ženy rodia od 16 do 40 rokov, mnohé pritom ani neboli v gynekologickej poradni. Dohovárame im, že tých pôrodov už bolo dosť. Vždy sľubujú, a keď sú potom zasa tehotné, radšej sa mi vyhýbajú. Jedna sa mi posťažovala na manžela, príde opitý a vyžaduje si svoje. Ak mu nevyhovie, tak ju dobije,“ približuje smutnú realitu v rómskych chatrčiach.

Rozdáva oblečenie

Ani doktor Rybár so sestričkami sa občas nevyhne adrenalínovým zážitkom. „Pred niekoľkými týždňami sa jeden dvadsaťjedenročný rómsky recidivista vrátil z basy, a keďže tu robil výtržnosti, vypovedal som mu zmluvu. Jeho dieťa malo navyše svojho lekára v Bátke. Za to sa nám potom vyhrážal, že nás vyvraždí. Podal som naňho trestné oznámenie, ale polícia to na moje veľké prekvapenie hodnotila ako priestupok. Už som sa odvolal aj na ministerstvo vnútra,“ opisuje rizikové fázy svojej lekárskej kariéry. Za časť Rómov by vraj dal ruku do ohňa, snažia sa a nikdy ho nesklamali. „To je však približne len pätnásť percent,“ odhaduje Dušan Rybár, ktorý sa snaží motivovať rodičov k zodpovednosti, ako sa len dá. Ako člen UNICEF-u so špecializáciou na rómsku problematiku niekoľkokrát do roka privezie z Bratislavy šatstvo, ktoré potom rozdáva malým pacientom. „No len v prípade, že s nimi rodičia chodia na preventívne prehliadky, kontroly a očkovanie. Viem, že je to ako kvapka v mori, lebo tu by možno nestačil ani celý vagón oblečenia. Je to ako bezodná diera,“ bezmocne pokrčí plecami skúsený pediater.

Kto to vyrieši?

Na stene jeho ordinácie visí strieborná plaketa, ktorú dostal od Slovenskej lekárskej komory za štyridsať rokov poctivej služby v nezávideniahodných podmienkach. Hoci je už v dôchodkovom veku, odpočinok ho zatiaľ neláka. „Kým budem vládať, chcem tým deťom pomôcť. Potrebujú ma,“ ani nemusí vysvetľovať svoje pohnútky muž v bielom úbore. „Dnes to ešte ako-tak zachraňuje stará generácia matiek. Pochádza z obdobia socializmu, keď ešte Rómovia robili v poľnohospodárstve a mali pracovné návyky. Dnešní rodičia sú už väčšinou bez akéhokoľvek vzdelania a skúseností s výchovou, plodenie detí sa stalo jediným zdrojom ich obživy. Nechcem tu kaziť morálku, ale IQ mladých Rómov ide prudko dolu. Dvanásťročné deti nevedia, ktorý je mesiac, narátajú len päť dní v týždni. Väčšina z nich nie je schopná absolvovať základnú školu,“ vypočítava. Deti podľa neho nepotrebujú internátne zariadenia, ale skôr dôslednú predškolskú výchovu. Zodpovednosť pri znižovaní pôrodnosti by mal podľa neho zobrať na svoje plecia štát. „Dôležité sú najmä osveta a dostupnosť antikoncepcie, ktorá je pre Rómov drahá. Treba to konečne riešiť, aby sme sa nemuseli obávať, čo bude v tomto regióne o niekoľko rokov,“ varuje Dušan Rybár.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×