Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Martin Šujan: Slovensko nevypijeme

16.06.2009 (24/2009) MARTIN ŠUJAN (46) sa dvadsať rokov venuje geológii. Vždy mal svoju prevádzku. Za socializmu pridruženú výrobu, neskôr vlastnú firmu Equis. Roky pracuje aj na vŕtaní nových zdrojov vody.
Martin Šujan: Slovensko nevypijeme
4 fotografie v galérii
MARTIN ŠUJAN si nemyslí, že by pre pitnú vodu mohli byť v dohľadnom čase vojny.
Autor fotografie: Život

Často sa hovorí, že pre pitnú vodu raz budú vojny, a že Slovensko môže byť ohrozené, lebo jej má veľa. Je to pravda?

Ťažko si viem predstaviť, ako by bolo možné pitnú vodu vo väčších množstvách vyvážať niekde do vzdialeného zahraničia. Na podobný obchod potrebujete vodovody a ich stavanie naprieč inými štátmi by bolo dosť problematické. Predstavovať si, že by nás niekto napadol, aby vodu zo Slovenska exportoval niekde k Arabom, je iluzórne. Naozaj si neviem predstaviť, ako by ju prepravovali napríklad do Egypta.

Čo teda budú ľudia robiť na územiach, kde je vody čoraz menej?

Pred niekoľkými tisíckami rokov ani Sahara nevyzerala ako dnes a v súčasnosti je vysídlená. Skôr ako vojny o vodu si viem predstaviť sťahovanie ľudí. Treba si uvedomiť, že to bude prichádzať veľmi postupne, dlhodobo. Ľudia budú schopní prispôsobovať sa. Pravdepodobne nenastane situácia, že zo dňa na deň zmizne voda, čo by vyvolalo vojny, konflikty.

Zatiaľ sa teda žiadne vodovody medzi štátmi ani na krátke vzdialenosti nechystajú?

Neviem, či je to pravda, ale počul som o myšlienke, že by mal vodovod viesť zo Slovenska rakúsko-maďarským pomedzím do Chorvátska, ktoré má s vodou problém. Ale podľa mňa je to zatiaľ naozaj len v rovine nápadu.

Má Slovensko naozaj tak veľa pitnej vody, ako sa to často prezentuje?

Áno. Žitný ostrov je výnimočný. Dunaj po prechode Devínskou bránou vytvoril tzv. vnútrozemskú deltu, ktorá je niečím podobná delte pri vstupe rieky do mora. V mladých štvrtohorách tu rieka akumulovala veľké hrúbky štrkov, ktoré tvoria obrovskú nádrž podzemných vôd. Začína sa v Bratislave, kde sú štrky do hĺbky desať až dvadsať metrov. Pri Čunove už majú hĺbku sto metrov, pri Gabčíkove 350, podľa niektorých údajov až 500 metrov. K Štúrovu sa to zmenšuje. Pórový priestor štrkov je všade vyplnený podzemnou vodou. Táto nádrž je do istej miery unikátnym javom.

Sú to veľké zásoby?

Obrovské.

Čo to znamená?

Napríklad len jediný vodný zdroj Ostrovné Lúčky-Mokraď je vybudovaný na odber 2 650 litrov vody za sekundu. Spotreba Bratislavy sa v súčasnosti pohybuje do nejakých 800 litrov za sekundu.

Je kvalitná?

Je. Na niektorých miestach Žitného ostrova treba podzemnú vodu na pitie upravovať, lebo človek poškodzoval kvalitu hnojením pôdy, nedostatočným kanalizovaním obcí alebo výstavbou. Stĺpec znečistenia sa ráta na desiatky metrov do hĺbky, ale zlepšuje sa to.

Má táto voda schopnosť prečistiť sa??

Voda si svojím zdržaním v geologickom prostredí zlepšuje kvalitu. Spravidla sa čerpajú jej dynamické zásoby, ktoré sa obnovujú. Zrážky presakujú do podložia, takisto Dunaj prináša povrchové vody. Preto aj ťažko povedať, či by sa tie zásoby dali napríklad vypiť.

Keby niekto chcel na Slovensku obchodovať s vodou, čo musí splniť?

Na to, aby ste mohli podnikať s vodou, nepotrebujete len vodný zdroj, ale aj vodovody. Budovať alternatívne vodovody tam, kde už nejaký rozvod existuje, si viem len ťažko predstaviť.

Juh Slovenska je teda z hľadiska vody výnimočný?

Väčšina územia Slovenska má zdroje podzemných vôd. Vodohospodári hovoria, že sme strecha Európy. Okrem Dunaja, prípadne Tisy, Latorice a Uhu, ktoré k nám pritekajú, od nás všetka voda odchádza. Okrem zásob na Žitnom ostrove máme obrovské množstvá kvalitnej podzemnej vody vo vápencoch a dolomitoch v celom oblúku Karpát. Vezmite si napríklad Muránsku planinu, ktorá je z vápencov. V nich sú priestory na akumulovanie vody v krasových útvaroch a puklinách. Odtiaľ vytekajú za sekundu stovky litrov vody a ich zásoby sa stále obnovujú zo zrážok. Slovensko má z tohto pohľadu výnimočnú polohu.

Ako je voda chránená?

Ústava hneď v prvej hlave uvádza, že nerastné bohatstvo, vrátane podzemnej vody a vodných tokov, je vlastníctvom štátu. Keď niekto vlastní pozemok, neznamená to, že vlastní vodu pod ním. Studňu si, samozrejme, urobiť môže, pokiaľ sa územie nenachádza v ochrannom pásme. Ale ak chce zásobovať iných, alebo odoberať vodu nad nejaký limit, stáva sa takýto zdroj vodnou stavbou a treba prejsť legislatívnym konaním.

Liečivé vody a minerálky sú v inom režime?

Skôr tie bývajú záujmom obchodu. Sú známe snahy arabských podnikateľov vybudovať niečo napríklad v oblasti Piešťan. A to by podľa mňa bolo len plus. Či ide o Rusa, Kanaďana, alebo Araba, to je jedno, táto oblasť podnikania potrebuje zdravé impulzy.

Sú minerálky dobrý biznis?

Balená voda je produktom marketingu a nie nejakého výnimočného zdroja. Nedávno bol v jednom českom týždenníku článok, čo je to Mattoni. Zdevastovaná hala na pokraji zrútenia, kde črpkajú vodu z kadí, do ktorých sa to zlieva z akýchsi hadíc. Tragédia. Je to vec reklamy. Keď vojdete do krčmy v Bratislave, nedostanete Budiš, ale Mattoni alebo nezmyselný Evian. Prečo v okresných mestách v reštauráciách nepodávajú miestne vody? Krásny príklad, že obchod s vodou vo fľašiach je vec marketingu.

Ako je to s geotermálnymi vodami, ktoré sa dajú využívať napríklad na kúpaliskách, prípadne aj na liečenie?

Keď chce niekto vodu nájsť prieskumom a získať vrtom, musí počítať s veľmi nepríjemným zdĺhavým administratívnym kolotočom. Štát to chráni až príliš. Podľa mňa to nie je dobre, lebo aj kúpeľom by mala pribudnúť konkurencia. Každé kúpele sú kryté ochrannými pásmami. Podnikateľ, ktorý by chcel urobiť súčasným kúpeľom konkurenciu, potrebuje vyjadrenie Inšpektorátu kúpeľov a žriedel. Ten je, poviem to diplomaticky, veľmi opatrný. Získať kladné stanovisko je obrovský problém. Štát môže znemožniť takéto podnikanie, hoci je množstvo lokalít, kde by bol žiaduci príchod nových investorov a budovanie moderných zariadení.

Sú v tomto biznise špinavosti?

Ako v každom inom. Vždy je problém, keď sa štátnym aparátom môže regulovať podnikanie. Napríklad Maďari vyhlásili od revolúcie desiatky nových liečivých zdrojov. U nás len zopár. Máme legislatívu, ktorá nezodpovedá súčasnosti. Keby ste chceli urobiť nové kúpele, musíte splniť také množstvo požiadaviek, že je to nereálne.

Má Slovensko veľa minerálnych a termálnych vôd?

Tých, čo poznáme, je približne 1 500 zdrojov. Minimum z nich sa využíva. Takmer v každej dedine máme nejaký medokýš - lokálnu minerálku, ktorá voľne vyteká na povrch. Západné Karpaty sú geologicky veľmi zložitým pásmom a tomu zodpovedá aj veľký počet zdrojov či druhov minerálnych vôd.

Keď niekto zistí, že má pod svojím pozemkom termálnu vodu, môže si ju navŕtať a napúšťať si bazén?

Taký nález by ste mali ohlásiť. Ale určite nenarazíte na termálnu vodu len tak, keď si budete kopať studňu. Keby ste chceli začať vŕtať, museli by ste absolvovať istý administratívny postup, ktorý vám prizná právo takýto zdroj navŕtať.

Ako zistíte, kde je termálna voda?

Príde podnikateľ a chcel by takú vodu využívať na svojich pozemkoch, napríklad na rekreáciu. Urobíme geologický prieskum a posúdime perspektívu. Vŕtanie hlbokých zdrojov je dosť napínavé. Hlboký vrt stojí aj dva milióny eur (60-miliónov korún). Klient je až do vyvŕtania v riziku, či budeme úspešní. Hydrogeológovia to nevedia garantovať na sto percent. Našej spoločnosti sa zatiaľ podarilo úspešne dostať k termálnej vode vo všetkých vrtoch.

Ako hlboko býva teplá voda?

Napríklad vo Veľkej Lomnici sme ju našli vrtom hlbokým až 2 100 metrov. Sú územia, ako časti Východoslovenskej nížiny, kde sú pomerne vysoké teploty aj v menších hĺbkach. Okolo 500 metrov pod povrchom je v niektorých lokalitách aj nad 40 °C, avšak tu nemusia byť akumulované využiteľné podzemné vody.

Čo to vlastne je vŕtanie? Niečo ako v sci-fi filme Armagedon, kde robotníci na vrtných vežiach dokladali tyče a išli čoraz hlbšie?

Áno, presne ako v Armagedone. Hore vidieť veľkú vrtnú vežu, množstvo zariadení. Tyče, ktoré sa postupne dokladajú, majú deväť metrov. Po asi tristo metroch vŕtania môže byť dláto zničené, teda všetky tyče treba vytiahnuť, vymeniť ho a znova zapustiť. Predstavte si, že sme v hĺbke 1 500 metrov a dláto treba meniť. Poriadna drina. Po dovŕtaní treba vrt vystrojiť – do vrtu inštalovať pažnice, teda rúry, ktoré zabezpečujú steny vrtu a v ložisku umožňujú odber vody. Pažnice sa postupne zužujú od priemeru cez pol metra na povrchu až po sedem palcov dole v ložisku.

Ako zistíte, že už ste navŕtali vodu?

Vo vrte cirkuluje výplach, ktorý vynáša na povrch rozdrvenú horninu. Sledujeme vzorky z týchto úlomkov a hľadáme predpokladané perspektívne horniny. Keď ich zistíme – napríklad vápence alebo dolomity, zastavíme vŕtanie a robíme geofyzikálne merania. Podľa ich výsledkov vrt zabudujeme. Až potom, na základe výsledkov čerpacích pokusov zistíme, akú vodu a v akom množstve sme získali.

Ako dlho trvá vyvŕtanie termálnej vody?

Hlboký vrt do 1 500 až 2 000 metrov asi tri mesiace. Vŕtanie je pomerne rýchle, ale proces sprevádza množstvo ďalších operácií, ktoré trvajú dlhšie.

Keď narazíte na termálnu vodu, vychádza sama na povrch?

V ložisku bývajú plyny ako metán, dusík, sírovodík a najmä oxid uhličitý, ktoré tlačia vodu hore. Súčasne má teplá voda nižšiu mernú hmotnosť (hustotu) a má snahu byť nad studenšou, teda vystupuje k povrchu. Ak majú tieto javy dostatočnú silu, voda vychádza na povrch sama. Keď je vo vode menej plynu alebo nemá až takú vysokú teplotu, treba ju čerpať. Takýto vrt sme mali napríklad pri Rimavskej Sobote.

Je termálna voda nevyčerpateľná, stále sa dopĺňa?

Dá sa to rozdeliť na otvorené štruktúry, kde sa zásoby vôd obnovujú, a uzavreté, kde sa vody neobnovujú. Uzavretou štruktúrou je napríklad Podhájska, kde je známe kúpalisko. Geotermálna voda je vo vápencoch, ktoré sú uzavreté v nepriepustnom nadloží a podloží. Sú to pochované, pôvodne treťohorné morské vody. Zásoby sú vyčerpateľné, a preto by sa mala využitá voda ďalším vrtom vracať späť dolu. Často sa to nedeje a po použití vody vypúšťajú do potokov. Potom sa jedného dňa stane, že tlaky budú nízke a už sa nebude môcť využívať.

Slovensko má údajne výnimočné vody aj v rámci celého sveta, napríklad v Smrdákoch. Je to naozaj unikátne územie?

Absolútny unikát. Sú tam dva známe druhy liečivých zdrojov - sírovodíková voda a liečivé bahno vynikajúce na kožné choroby. Okrem toho by mohli mať aj ďalší zdroj - starý vrt z naftového prieskumu, kde sú jódobrómové vody. Keby aj tie začali využívať, mali by tri liečivé zdroje v jednej lokalite. Fantázia.

Prečo ho nevyužívajú?

Neviem, asi stačí to, čo sa v kúpeľoch nachádza teraz. Využíva sa voda z vrtu Jozef, ktorú nechávajú prebublávať bahnom. Má sírnaté zloženie, bahno je schopné priľnúť na telo a liečiť – napríklad psoriázu. Takéto kúpele možno rozvíjať rôznymi smermi.

Na Slovensku sú aj termálne vody, ktoré len tak vytekajú na povrch. Pri Chorvátskom Grobe je taký zdroj v poli, ľudia z okolia Bratislavy si do teplej vody chodia posedieť. Odkiaľ sa tam vzala?

V Chorvátskom Grobe ide o staré vrty z naftového prieskumu. Z podobných niekedy vyteká ložisková voda, spravidla mineralizovaná a má zvýšenú teplotu. Tento vrt sa volá FGB-1 a bol vyhĺbený v rokoch 1973 - 1974. Voda je v hĺbke 971 až 1 210 metrov. Voľne vychádza na povrch asi 1,9 litra za sekundu a teplota by mala byť okolo 47 stupňov. Neviem, či ten vrt vôbec papierovo ešte existuje.

Čo znamená výdatnosť 1,9 litra za sekundu?

Jedným sekundovým litrom pitnej vody môžete zásobovať menšiu dedinu, piatimi litrami termálnej vody veľký akvapark.

Na mieste, kde vyteká z hadice, niekedy stačí zapáliť zápalku a horí. Prečo?

Sprievodný plyn väčšinou obsahuje metán. Pokiaľ by niekto chcel tento vrt uviesť do súladu s legislatívou, mal by problémy. Podobné vody možno do povrchového toku vypúšťať, iba ak majú do 20 °C a menej ako 0,8 gramu rozpustených minerálií. Nezlikvidovaných vrtov z geologických prieskumov je množstvo. Mnohé zostali v správe obcí alebo štátnych majetkov a využívajú sa pre skleníky, kúpaliská a podobne.

Má Slovensko potenciál mať viac termálnych akvaparkov a kúpalísk?

Samozrejme. Napríklad na Liptove nám podľa modelov vychádza, že vrty sa pri vzdialenosti viac ako 1 500 metrov budú ovplyvňovať minimálne. To znamená, že keď sú ďalej, pokojne môžete z jedného podzemného zdroja, z jednej štruktúry, zásobovať viacero zariadení, napríklad akvaparkov.

Neďaleko Tatralandie sa nachádza Bešeňová. To je tiež rovnaká nádrž?

Podľa našich výsledkov využívajú tieto zariadenia vody z odlišných zdrojov.

Prečo je v niektorých termálnych bazénoch čistá voda a v niektorých výrazne zafarbená?

Treba si uvedomiť, že vo väčšine termálnych kúpalísk nie je termálna voda zo zeme. Tá slúži len na ohrievanie obyčajnej podzemnej vody, ktorá ide do bazénu. Ale v množstve stredísk máte napríklad aj sedacie bazény s originálnou termálnou vodou z ložiska. Tá môže byť sfarbená podľa zloženia rozpustených minerálov. Na druhej strane takáto voda zasa môže zanášať rozvody alebo korodovať kovové časti, čiže pôvodná teplá voda je často problematická.

Ktoré sú typické kúpaliská s teplou vodou priamo zo zeme?

Napríklad Bešeňová, Podhájska, Liptovský Ján a ďalšie hlavne staršie objekty. Bazén musí byť inak technicky vyriešený, nesmie mať brehy kolmo hore, ale voda musí cez ne pretekať, aby sa nad hladinou neakumulovali plyny rozpustené vo vode. Tieto by mohli byť pre ľudí nebezpečné.

Čím nebezpečné?

Keď kedysi dávno otvárali bazén v jednom kúpeľnom zariadení, urobili ho s klasickými zvislými okrajmi. Okresná honorácia po slávnostnom otvorení naskákala do bazéna a po krátkom čase už len nehybne ležali na hladine. Zostal tam oxid uhličitý a ďalšie plyny. Nadýchali sa ich a pridusili sa. Ostatní ich museli z brehu priťahovať hrabľami a vonku oživovať.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×