Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Prečo nemáme Grammy? Všetci to vraj vedia lepšie...

18.07.2009 (29/2009) Posledné výročné ceny za hudbu známe ako AUREL sme rozdali minulý rok. Na rozdiel od predchádzajúcich televíznych prenosov už len v klube. Toho roku nebudú vôbec. Prečo?
Prečo nemáme Grammy? Všetci to vraj vedia lepšie...
3 fotografie v galérii
DESMOD sa úprimne teší z každého ocenenia, pretože s ním nikdy nepočíta.
Autor fotografie: Život

Pragmatici povedia – no a čo? Bude vari chlieb lacnejší, keď aktuálnym interpretom udelíme ocenenia odbornej verejnosti? Nie, nebude. Vznikla tu však pekná profesijná tradícia, ktorá padla na hubu. Dôvodov, prečo sa tak stalo, je viac.

Tichý bojkot

Za to, že sa vôbec začala, môže Zväz autorov a intepretov (ZAI) a jej vtedajší šéf Martin Sarvaš. Prvé výročné ceny udelila Rada ZAI roku 1991 v banketovej sále hotela Kyjev. Samozrejme, hneď sa ozvali urazení neocenení, že si ich „zajka“ rozdelila medzi sebou. Rozhodovali o nich totiž ľudia z fachu – autori a interpreti. Preto sa, kvôli objektívnosti, ďalšie ročníky rozšírili o hlasovanie hudobných publicistov, neskôr do hry vstúpila IFPI (Medzinárodná federácia fonografického priemyslu) s aktuálnym zoznamom titulov vydaných v danom roku. Nechýbalo ani dvojkolové hlasovanie za prítomnosti notárky.

STV odmietala priame prenosy až do roku 1997; dovtedy vysielala iba záznamy z akcie. Posledné Grammy organizované ZAI roku 2000 v Dome kultúry Zrkadlový háj sa skončili tichým bojkotom vydavateľstiev. Svojim interpretom posielali esemesky, aby sa na slávnostnom večere nezúčastnili. Niektorí tak aj urobili, hoci práve vtedy sa prvý raz oceňovali aj hudobníci z oblasti vážnej hudby a folklóru.

Porazila ich (ne)sledovanosť

V tom čase sa na trhu úspešne etabloval produkčný dom Forza a vtedajší riaditeľ IFPI, Slavomír Olšovský ho ako vyhlasovateľ ankety oslovil. Zrodila sa nová forma, prišlo niekoľko zásadných zmien. Tou prvou bol tučniak Aurel. V názve i fyzicky ako cena. Spoluprácou Forzy a Markízy dostali diváci hudobnú šou a večne nespokojní muzikanti ďalší dôvod hundrať, a to napriek tomu, že z približne stočlennej hudobnej akadémie vypustili všetkých, čo mali do činenia s hudobnou produkciou (vydavatelia, producenti, autori, interpeti) a rozšírili ju o ďalších ľudí z hudobnej brandže, ktorí však hudobné diela neprodukovali. V podstate mohli byť všetci spokojní a robiť Aurela ďalších sto rokov.

„Pod to, že sme s Aurelom skončili, sa podpísalo viac momentov,“ hovorí Pavol Danišovič, kreatívny riaditeľ Forzy. „Najzávažnejší bol ten, že Markíza začala mať problémy so sledovanosťou, ktorá je alfou a omegou životnosti každej relácie či programu.“

Aby dramaturgia prilákala diváka k obrazovke, musela mať v programe známych ľudí. Akadémia však chcela ukázať aj to, čo je nové, teda svojím spôsobom neznáme.

„Diváka až tak nezaujíma, kto je producent roka či kto vyrobil najkrajší obal,“ vysvetľuje Danišovič. „Tlaky z oboch strán sa stupňovali, až bol celý projekt už neudržateľný. Jednoducho sa to nedalo uhrať.“ Na rozdiel od Slávika, ktorý má podobný formát, ale víťazi „vychádzajú“ z hlasovania ľudí.

„Je logické, že ak dá človek svojmu obľúbencovi hlas, chce ho vidieť aj na obrazovke,“ dodá Danišovič. Sledovanosť programu má zase vplyv na potenciálnych sponzorov a tí, ak si mohli vybrať, dali radšej prednosť „ľudovému“ Slávikovi.

Z obrazovky do klubu

Tretia fáza výročných cien trvala dva roky. Po tom, čo sa Forza produkcie Aurela vzdala, vzišiel z konkurzu IFPI nový realizátor slávnostného večera – česká Petarda Production v spolupráci so slovenskou Zet Mediou.

„V tejto spoločnosti bol veľký potenciál a vidina silného partnera. Veď v Česku robili Andělov, čo je vlastne náš Aurel,“ hovorí riaditeľka IFPI Monika Valentíková. Petarda sa nezačala zle. Na Slovensku aplikovala niekoľko noviniek odskúšaných doma. Hlavné nóvum bolo v tom, že Aurela priniesla bližšie k ľuďom. Slávnostné večery „presťahovala“ z Bratislavy do Žiliny a Martina. K pozvánkam pre vyvolených pridala lístky do predaja pre širokú verejnosť. Vrátila do hry žánrové ceny. Po dvoch ročníkoch sa pre zmenu rozišiel vyhlasovateľ s realizátorom. Povrávalo sa, že je to možno aj z finančných dôvodov. Dôvod rozchodu IFPI bol však podľa riaditeľky inde.

„Bolo ťažké skĺbiť komerciu s kvalitou. Začali sa ozývať hlasy, že program výrazne utrpel, že niektoré odovzdávania cien sponzormi neboli dôstojné,“ spomína. „Lenže ak vám dá niekto peniaze na program, chce sa v ňom aj odprezentovať. Tak sme sa korektne dohodli, že končíme.“

Generálny riaditeľ Petardy Petr Šiška nám k veci povedal: „Hlavným dôvodom boli financie, pretože oba ročníky sme dotovali nemalou sumou.“ Preto navrhli IFPI iné riešenie: „Chceli sme spojiť Aurela s Andělom a urobiť jeden veľký česko-slovenský projekt, čo sa však nestretlo so záujmom IFPI, a tak sme sa korektne dohodli o ukončení spolupráce.“

Ceny za rok 2007 následne vyriešila IFPI v klubovom prostredí bez obrazového prenosu novou formou, a to rádiovým prenosom. V spolupráci s Funkom a so Street Production. Toho roku sa nedialo nič.

„V apríli sme sa rozhodli, že tento rok ceny neudelíme. Boli vízie robiť to raz za dva roky, ale kríza poriadne zamiešala karty. V strednom prúde vychádza čoraz menej cédečiek, v menšinových veľa, lenže tých interpretov zase diváci nepoznajú, preto je ťažké zabezpečiť na tento program sponzorov,“ vysvetľuje riaditeľka.

Nad slovenskými výročnými cenami v súčasnosti visí veľký otáznik, na ktorý nik nepozná odpoveď. Komu bude Aurel chýbať? Asi len interpretom. Diváci majú „svojho“ Slávika, televízie a sponzori programy s vyššou sledovanosťou. Šestnásť rokov tradície sa zrejme končí. Jedine, že by do hry vstúpili tí, čo po každom udeľovaní cien bohorovne vyhlasovali, že oni by to vedeli urobiť lepšie. Nuž, nech sa páči!

VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×