Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Reality show ju naštartovala

17.03.2006 (11/2006) Koza, sliepky, záhrada a večný nedostatok peňazí. To bol každodenný chlieb ALENY KOVALÍKOVEJ, ktorá účinkovala v prvej Zámene manželiek. Teraz sa jej život úplne zmenil.
Reality show ju naštartovala
1 fotografia v galérii
Alena Kovalíková
Autor fotografie: Archív

S rodinou sa presťahovala do mesta, našla si nové záľuby, vydala prvú knihu a pripravuje ďalšiu. „Všetko sa zmenilo od tej reality show. Vniesla mi do života dynamiku, spoznala som cez ňu nových ľudí, získala som odvahu a overila som si, kto je ozajstný priateľ,“ hovorí pani Alena. Ani na okamih neoľutovala rozhodnutie prihlásiť sa do Zámeny manželiek. Aj keď si v nej a ešte aj po nej užila všetko možné. Pred pol druha rokom došla z malého a skromného rodinného domu v neveľkej obci Ľubovec pri Prešove do elegantného bytu na bratislavskom sídlisku. Namiesto svojich štyroch detí mala na starosti len dve dievčatká, k dispozícii podstatne viac peňazí, no nebol pri nej jej tolerantný manžel, ale cudzí chlap, s ktorým si nie a nie porozumieť. Aj si poplakala a takmer odišla z nakrúcania. Doma ju čakalo osočovanie Ľubovčanov a kritika cirkvi, podľa ktorej celá relácia je nevhodná, lebo poškodzuje svätosť manželstva. „Aspoň som mala príležitosť osobne sa stretnúť s otcom biskupom,“ vraví dnes, ale vtedy jej nebolo všetko jedno. Manžel Marián si problémy nerobil. „Kto chce hrešiť, nepotrebuje na to televíziu,“ vravel. Zakrátko sa aj Alena „otriasla“ z ťažkostí a chytila druhý dych.

Na charite
Začala pracovať pre gréckokatolícku charitu v Prešove a tam sa našla. Príbehy ľudí bez domova, alkoholici a podobní nešťastníci ju chytili za srdce. Vedela sa s nimi porozprávať, zdôverovali sa jej, robila pre nich zbierky. O ich živote spracovala do charitatívneho časopisu prvý článok, potom ďalší, a zrazu zistila, že písanie jej ide a má z neho radosť. Rozhodla sa, že o ľuďoch, ktorých komplikované cesty osudu spoznala, napíše knihu. Myšlienky sa už nepustila a usilovne pracovala, kým dielko nebolo hotové. Dala mu náboženský podtón a názov Milujem život a ľudí v ňom... „Je to ešte len prvá časť príbehov. Na pokračovaní už pracujem a predpokladám, že budú ešte dve,“ prezrádza svoje plány.

Úžasný počítač
Pred pol druha rokom nemala šajn o počítači a svoj čas venovala prevažne práci okolo domu na vidieku. Teraz je z nej počítačový nadšenec. V polročnom kurze získala európsky počítačový pas, do rodiny kúpili počítač a všetci objavili jeho čaro. Keď jej manžel na Vianoce podaroval fotoaparát, bola na svete ďalšia záľuba. „Je úžasné pracovať s fotkami na počítači,“ nevie si vynachváliť. Dokáže pri tejto činnosti presedieť dlhé hodiny a s potešením tvorí obrázky. Zrejme je v tom dobrá, lebo už dostala ponuku na prácu ako grafička. Na to si zatiaľ netrúfa. Cez internet si našla nových priateľov, dokonca aj v zahraničí. „Keď sa jeden z nich dozvedel, že píšem, pozval ma aj s manželom do Kanady a navrhol, že mi sprostredkuje stretnutia so slovenskými vysťahovalcami a bude sponzorovať moju knihu o nich,“ rozpráva o ďalšom pláne. „Nerobí mi problém spriateliť sa s ľuďmi a všeličo vybaviť,“ vraví ako schopná manažérka.

Plyn a brzda
„V našom manželstve je to ako v dobrom aute – funguje plyn aj brzda. Ona je plyn a ja tá brzda, ktorá hamuje,“ naznačuje kľúč k úspechu takmer osemnásťročného harmonického vzťahu Marián Kovalík.

„Málokedy sa dám zabrzdiť,“ nedá sa Alena. Prirodzene, to ona vymyslela, aby sa presťahovali do Prešova. Mariánovi sa to spočiatku nevidelo, ale teraz je spokojný. „Bolo by to na ňu priveľa, keby sme ostali v Ľubovci. Zriadil som si živnosť a chodím za prácou na dvojtýždňovky do zahraničia,“ vraví. Zdá sa, že aj jeho televízne skúsenosti naštartovali dopredu. „Možno, ale snáď to jednoducho malo tak byť,“ uvažuje. Kovalíkovci si finančne podstatne polepšili. Kým v Ľubovci ani jeden z nich nemal prácu, teraz obaja prinesú domov peniaze. Alena si nedávno kúsok od ich bytu na sídlisku našla prácu ako predavačka v nápojovom centre a Marián robieva desať hodín denne v Prahe na stavbách. Takisto ako sa oňho nebála v Zámene manželiek, nestrachuje sa ani tentoraz. „Nie mňa, ale seba by oklamal, keby ma podviedol,“ smeje sa. Podobne zmýšľa Marián.

Ďalšie sťahovanie
Na mesto si zvykli aj deti. Našli si nových kamarátov a už by sa za nič nevrátili na dedinu. Alene s deťmi pomáha sedemnásťročná stredoškoláčka Zuzka, ktorá u Kovalíkovcov cez týždeň býva. Rodičov má na vidieku, ale internát si nemôže dovoliť.

Keď sme Kovalíkovcov navštívili, prekvapila nás na chodbe hora plných igelitových vriec. „Dnes poobede sa sťahujeme,“ vysvetľujú. Dosiaľ mali prenajatý trojizbový byt, ale vyskytla sa možnosť za tie isté peniaze bývať v štvorizbovom a len o pár metrov ďalej. Okamžite to využili a tešia sa na ešte väčšie pohodlie. „Určite si časom kúpime vlastný byt,“ nestráca Alena optimizmus. Práve jeho nedostatok medzi ľuďmi v Ľubovci ju deprimoval. Svoj dom dali jednej rodine do prenájmu, ale nebude to tak nastálo. „Plánujem v našom dome zriadiť vlastné charitatívne zariadenie,“ prezrádza Alena svoj sen. Manžel ju v ňom nebrzdí, myšlienka sa páči aj jemu.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×