Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zdeněk Troška po filmových komédiách režíroval operu

18.03.2006 (11/2006) Má za sebou pätnásť celovečerných filmov, ale najznámejšia je trilógia Slunce, seno... Hovorí po francúzsky, nemecky, rusky a taliansky a od jari do jesene chodí vo vietnamkách. Cestuje metrom, pretože chce byť v kontakte s ľuďmi. V košickom divadle režíroval Dvořákovu Rusalku.
Zdeněk Troška po filmových komédiách režíroval operu
1 fotografia v galérii
Zdeněk Troška
Autor fotografie: Archív

Dobre ste sa cítili v Košiciach?
Ako na dovolenke. Nebola to práca, ale radosť. S fantastickými ľuďmi, ktorí pristúpili na moje pravidlá hry, sme sa hrali na rozprávku.

Aké sú vaše pravidlá hry?
Radosť, pohoda, úsmev, optimizmus, žiadne nervy, žiaden stres.

Vždy ste taký „pohoďák“?
Áno, som splachovací. Ako hovoril Werich: „Ak nejde o život, ide o h...“

Považujú vás za komerčne najúspešnejšieho režiséra v Česku...
Je to tak – ľudia ma milujú, ale kamaráti mi nemôžu prísť na meno. U nás v Česku sa neodpúšťa jedna vec, a tou je úspech.

Na premiére Troškovej Rusalky bol aj skladateľov vnuk ANTONÍN DVOŘÁK. Nakrúcate komédie, rozprávky, teraz ste robili operu v divadle. Čo to má spoločné?
Všetko je to o radosti duše a srdca. V ľudskom srdci je toľko miesta pre všetky krásne veci, len si ich treba vedieť v sebe utriediť a hlavne prebudiť.

Prečo stále žijete v malej dedinke Hoštice na Strakonicku?
Som tam doma, odtiaľ pochádzajú moji rodičia, prežil som tam fantastické detstvo. Keď som prišiel zo školy, šiel som pásť kravy. Na pastvu chodili aj starí ľudia, rozprávali nám príbehy z ich mladosti, učili nás poznávať prírodu, stromy, byliny, vtáky, hmyz.

Žijete azda v rodičovskom dome?
Áno, prestaval som si ho. Mám tam nádhernú velikánsku izbu v tvare U so sedemnástimi oknami na streche. Milujem svetlo, teplo, pocit voľnosti a vzduchu. Preto som sa rozhodol, že v budúcom živote budem lastovička.

... a v minulom živote ste boli...?
Asi medveď, lebo hrozne rád spím a nemám rád zimu. Dokázal by som ju celú prespať a Vianoce sú mi ukradnuté.

Čo sa v Hoštiaciach zmenilo odvtedy, ako ste tam nakrúcali Slunce, seno...?
Konečne postavili hasičský dom, spravili asfaltky, ľudia si opravili domy. Je tam sedemdesiatsedem čísel domov a vekový priemer asi tristo rokov... Keď sme točili Slunce, seno, v tých 77 chalupách bolo 22 vdov. Stále prichádzajú plné autobusy výletníkov, niekedy za deň aj sedemnásť. Občas je to také strašné, že už o pol ôsmej zvonia, aby som sa s nimi odfotil a podpísal sa im. Vtedy utekám záhradou do lesa a idem na huby.

Herečka košického divadla SOŇA PETRILOVÁ  si od slávneho režiséra dala podpísať skriňu vo svojej šatni. Prezraďte niečo zo súkromia.
Žijem veľmi jednoducho, lebo v jednoduchosti je radosť a krása. Nemám rád zbytočne komplikované veci, komplikovaných ľudí, nemám rád snobov. Niekomu sa zdá, že to, čo je jednoduché, je hlúpe, ale nie je to pravda. V máji budem mať päťdesiattri rokov a už nemám čas na to, aby som ho strácal s nekvalitnými ľuďmi. Nerád chodím na všelijaké párty, to si radšej vezmem knihu, pustím peknú muziku, dám si niečo dobré. Kuchyňa je moja obrovská vášeň a brucho si „neošidím“.

Máte ženu, deti?
Mám milión kamarátok, sú skvelé, mám ich rád, ale ženatý nie som, pretože som gay. Nemám partnera, pretože nemám čas na rodinný život. Od rána do večera niekde lietam, niečo robím a nič mi nechýba. V našej rodine je detí neúrekom, tak si ich požičiavam.

Vašou dobrou priateľkou bola Helena Růžičková. Ako si na ňu spomínate?
Poznal som ju vyše tridsať rokov a boli sme si takí podobní, skoro ako jedna duša vo dvoch telách. Stále bola plná energie, radosti, fórov, všetko brala z tej ľahšej stránky, žiadnou situáciou sa nikdy nedala zatlačiť dolu. Vždy sme vedeli, čo ten druhý práve robí. Dodnes nemám pocit, že zomrela, ale že je niekde v záhrade a zajtra mi zavolá. Možno mám trochu po nej nos, pretože ako ona dokážem rýchlo odhadnúť človeka.

Dali ste si od nej veštiť?
Raz som sa jej pýtal, ako dlho budem žiť. Povedala mi: „Strašne dlho, až do smrti.“ Ale vážne, určovala mi deň, keď mám začať filmovať, riadil som sa podľa toho a vždy sa všetko vydarilo. Bola to „biela čarodejnica“. Druhú takú som spoznal v Elene Galanovej, za minulého režimu ju dokonca zvolili za predsedníčku „bielych čarodejníc“ v Európe.

Údajne mienite do filmu obsadiť Kačenku z českých VyVolených?
To ona ma otravovala. Také veci ako VyVolení či Big Brother nesledujem, videl som kúsok a je to humus. Keď Kačenka chce hrať princeznú v mojom filme, povedal som, nech príde a ukáže, čo v nej je. Nestačí byť pekná, ako hovorila Helena Růžičková: „Musí mít tady, v prdeli,“ a ukázala na hlavu.

Jeho najúspešnejšia trilógia Slunce, seno... Vraj sa chystáte pracovať s Kamilou Magálovou...
Videl som ju hrať Alžbetu Anglickú a je to na Oscara. V tom momente som vedel, že je to presne typ mojej Čachtickej panej.

Aká bude vaša Čachtická pani?
Robím priamy filmový prepis slávneho bestselleru Joža Nižnánskeho. Preštudoval som veľa dokumentov o Alžbete Báthoryovej, viem, že ju považovali za najkrajšiu ženu v celom Uhorsku, bola veľmi vzdelaná, hovorila piatimi jazykmi, sledovala svetovú módu a na každom plese na viedenskom dvore sa čakalo, čím zase oslní. Často trpela záchvatmi silnej migrény a krik a bolesť iných ľudí ju upokojoval. Trpela dedičnou chorobou, jej diagnóza by dnes znela impulzívna sexuálna sadistka.

Sú pre vás takéto typy zaujímavé na umelecké spracovanie?
Predovšetkým to beriem ako romantický príbeh. Nižnánsky je slovenský Alexander Dumas. Zaujímavé, že ste sa podujali v Košiciach režírovať operu. Vážna hudba je moja veľká vášeň. Ľudia v Košiciach ma zastavovali a spytovali sa, akú komédiu tam nakrúcam. Keď som spomenul operu, neverili. Vraj dobre hráte na klavíri... Hrával som aj v kostole na organe. Práve babkám z môjho filmu Slunce, seno.

Chodíte do kostola?
Viete, iné je byť veriaci a iné behať do kostola. Nemá cenu kľačať pri oltári a potom vyjsť von a správať sa ako prasa. Pre mňa je Pán Boh to dobré v nás.

Štvrté pokračovanie filmu Kameňák už nebude, ZDENĚK TROŠKA chce nakrúcať už len rozprávky. V trilógii Slunce, seno je skôr láskavý humor, ale v Kameňákoch už nie. Prečo?
Nastavujem zrkadlo. Taký je spôsob dnešného života – zhon, určité poklesnutie vzťahov medzi ľuďmi, všetko sa berie tak, že nejako to dopadne, všade sa rozlieza vulgárnosť... Bude aj Kameňák 4? Nie. Do tretice všetko dobré. Ako Slunce, seno. Chcem sa venovať rozprávkam.

Ktorá bude najbližšie?
Do jedného príbehu som spojil dve rozprávky O Matejovi a Magdalénke a Ako princezná hádala, až prehádala. Je to podľa Jana Drdu z rozprávkovej knižky České pohádky. Opäť to bude klasická, pôvabná, humorná, ľahká rozprávka.

Ako by ste sa sám charakterizovali?
Ľudia ma považujú za šaša, ale v duši som romantik. Mám rád pohodlie a krásne veci, ale nie že by som si kupoval mercedesy s diamantovým volantom. Keď som si robil autoškolu, môj učiteľ plakal...

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×