Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Haberov problém

20.03.2006 (11/2006) Americký nízkorozpočtový film Hostel doteraz zarobil približne 50 miliónov dolárov. Autori slovenských piesní, ktoré v ňom odzneli, dostanú okolo dvesto dolárov a tantiémy. Všetci sú v podstate spokojní, iba PAĽO HABERA nie. Prečo?
Haberov problém
1 fotografia v galérii
Paľo Habera
Autor fotografie: Archív

Autor scenára a režisér filmu Eli Roth po českej premiére bez mihnutia oka tvrdil, že pánu Haberovi zaplatili a dobre. Zdá sa, že bol veľmi zle informovaný.

„Myslíte si, že by sme sa my slovenskí občania išli len tak zo ‚srandy‘ súdiť so silnou americkou spoločnosťou? A ešte k tomu u nich v USA, keby sme si nemysleli, že máme pravdu?“ pýta sa Paľo a pokračuje: „Ako sme mohli dostať nejaké peniaze, keď sme ani nepodpísali zmluvu? Už sa teším, keď nám ju ukážu aj s mojím podpisom. Pán režisér netuší, čo hovorí.“

(Ne)korektní?
Kauza Hostel okrem toho, že zo Slovenska urobila primitívnu čiernu dieru na mape sveta, má svoju právnu rovinu.

Na to, aby mohol Eli Roth použiť vo svojom filme skladby našich autorov, musela produkcia Sony Pictures osloviť dotknuté osoby a získať ich súhlas, čo v podstate aj urobila.

Maťa Ďurindu (Pravda víťazí, autor textu Martin Sarvaš) začali naháňať koncom septembra 2005.

„Takmer dva mesiace som sa o to nezaujímal, lebo práve v tom čase mi zomrela mama a mal som hlavu plnú smútku. Zháňali ma všetkými dostupnými telefónmi, faxmi. Nakoniec som mailom dostal predbežnú zmluvu s krátkym obsahom filmu, z ktorého som nemohol usúdiť, že Slovensko vykreslia v takom negatívnom svetle.“ Ďurinda a Sarvaš teda dali produkcii telefonický súhlas a podpísali predbežnú zmluvu. Pred vyše mesiacom dostali z USA originálne autorské zmluvy. Podobne ako ostatní autori pesničiek dali tú svoju preveriť na ochranný zväz SOZA. Ten ich prekonzultoval s partnerskými americkými ochrannými spoločnosťami ASCAP a BMI.

„Sú to štandardné zmluvy, preto sme ich podpísali a poslali späť.“

Musel urgovať
Na podpis sa z rovnakého dôvodu chystá i Július Kinček, autor hudby skladby Držím ti miesto (text Daniel Hevier). O celej veci sa spočiatku dozvedel sprostredkovane od Haberu a Žbirku.

„Prvý priamy kontakt sa uskutočnil mailom koncom októbra 2005. Podotýkam, že šlo o predbežný súhlas na pripojenie hudby k filmu (tzv. synchronizačné právo), nie však na jej šírenie, teda hranie v kinách. Tento súhlas poskytuje v mojom mene ochranná spoločnosť SOZA.“ Na otázku, či podľa neho postupovali Američania korektne, hovorí – obsahovo áno, časovo to bolo trochu horšie.

„Všetky kroky, ktoré urobila druhá strana, prišli až po mojich upozorneniach a urgen ciách, ale vedu z toho nerobím.“ Meky Žbirka, autor hudby pesničky V slepých uličkách (text Kamil Peteraj), dal predbežný súhlas, ale „všetky ďalšie veci sa zatiaľ prerokúvajú, preto je príliš skoro, aby som to akokoľvek hodnotil.“

Veľa kriku pre nič?
Produkčná spoločnosť teda postupovala, ak prižmúrime oči nad časovými sklzmi a urgen ciami, seriózne. Autorský honorár sa v tomto prípade pohybuje v stovkách dolárov. „Môj honorár za pripojenie (synchronizáciu) je po odrátaní bankových poplatkov presne 243 dolárov a 17 centov,“ hovorí na rovinu a so smiechom Július Kinček.“

Veľa? Málo? Martin Sarvaš dovysvetlí, v čom môže byť lukratívne mať pesničku v kasovom trháku: „Premietanie filmu v kinách je niečo také, akoby hrali našu pesničku v rádiách po celom svete.“

Má na mysli autorské tantiémy. Ich výška, ktoré spravuje, prijíma a rozdeľuje SOZA, závisí od rozsahu šírenia, tarifných systémov ochranných spoločností v jednotlivých krajinách a ich rozdeľovacích pravidiel. Komplikované omrvinky, ale z pomerne veľkého celku... Ujde, alebo neujde sa niečo aj Paľovi Haberovi?

Neprijali podmienky
Doteraz sme stále hovorili o autoroch skladieb. Paľo Habera je však „iba“ interpret pesničky Držím ti miesto. Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že ťahá za kratší koniec a na americké centy môže zabudnúť. Nie je to pravda. Aj on má právo na svoj finančný podiel.

Autori sú chránení istým luxusom medzinárodne previazanej ochrany, interpreti (aspoň celosvetovo) nie, a preto si všetko (synchronizáciu i šírenie) musia dohodnúť sami a vopred. Záleží na ich šikovnosti. Ak sú zdatní obchodníci, ich honorár môže byť dokonca vyšší než autorský. A tu niekde je kameň úrazu. Pracovníčka Sony Pictures sa s ním skontaktovala začiatkom októbra.

„Bolo to bežné obchodné rokovanie, v ktorom som ju upozornil, že sa musí dohodnúť so štyrmi subjektmi: s vydavateľstvom, autormi hudby a textu a interpretom,“ spomína Paľo. „Našťastie mám odložený mail, v ktorom ju na to upozorňujem.“ Paľo si dal vysvetliť, ako chcú pesničku použiť, a poslal za Team, ktorý manažérsky zastupuje, podmienky s tým, že keď ich splnia, tak im použitie dovolia. Súhlas však nedal.

„Zavolali mi, že naše podmienky sú pre nich neprijateľné. Tým sa obchody skončili.“ Obchody sa síce skončili, ale pesnička vo filme je. Čo bude ďalej? Súd? Dohoda? „Už ma poprosila právnička z Prahy zastupujúca Sony Pictures v Česku, aby sme to neťahali až pred súd a dohodli sa mimosúdnou cestou. Ak to nepôjde, určite sa súdiť budeme,“ má vo veci jasno Habera.

Na svoje zastupovanie angažovali manžela plavkyne Martiny Moravcovej. Hovorí po slovensky a odborné právnické veci vie podrobne vysvetliť. Momentálne zhromažďuje dôležité materiály a korešpondenciu medzi Teamom, Opusom a americkou stranou.

„Je veľmi spokojný, lebo všetko máme podložené a druhá strana sa nemôže tváriť, že niečomu nerozumela. Aspoň niektorí Američania zistia, kde je Slovensko a že tu nežijú až takí hlúpi ľudia, “ nádeja sa Habera.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×