Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Najväčšia podtatranská obec sa pýši slovenským unikátom: Na sánkarskej dráhe vyrastajú mladé talenty!

09.10.2019 (39/2019) Nenakazení turizmom, svojskí, so silným putom k rodnej hrude, goralskému jazyku a tradíciám. S tým, čo je pre obyvateľov Lendaku stále samozrejmosťou, sa už dnes na Slovensku stretávame čoraz zriedkavejšie.
Najväčšia podtatranská obec sa pýši slovenským unikátom: Na sánkarskej dráhe vyrastajú mladé talenty!
15 fotografií v galérii
Cestou na kopec Kicora sa vám naskytne takáto úchvatná panoráma na Lendak.
Autor fotografie: Ján Miškovič

Lendak

Poloha: Prešovský kraj, okres Kežmarok

Prvá písomná zmienka: 1288

Rozloha: 19,66 km2

Nadmorská výška: 750 m n. m.

Počet obyvateľov: 5 311 (ku koncu roka 2018)

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):2012 – 30,06 %; 2013 – 27,81 %; 2014 – 25,59 %; 2015 – 23,44 %; 2016 – 20,53 %; 2017 – 15,44 %; 2018 – 15,21 %; 2019 (júl) – 14,60 %

 

Pri entuziazme, s akým rozpráva o svojej dedine, by si človek ani nepomyslel, že to už vo svojej neľahkej funkcii ťahá viac ako dve desaťročia. Jeho kancelária vyzerá takmer rovnako ako v čase, keď ju preberal.

Vždy sa totiž našli iné investičné priority ako rekonštrukcia obecného úradu. Pavel Hudáček tu začal pracovať už v roku 1992 ako prednosta, o šesť rokov neskôr zasadol na starostovskú stoličku a zotrval na nej až do dnešných dní.

„Ako sa nám v Lendaku žije? Myslím, že pomerne dobre. Spočiatku sme tu nemali vodovod, kanalizáciu ani plynofikáciu, to všetko bolo treba vybudovať. Obec uspela v mnohých projektoch, napríklad kanalizácie za vtedajších 200 miliónov korún, vodovod je dnes v správe obce.

Postupne sa budovala aj ďalšia infraštruktúra. Ľudia tu dnes majú k dispozícii prakticky všetko, čo potrebujú. Či už vo veci vzdelávania a voľnočasového vyžitia detí, lekárskej starostlivosti, zubárov, či siete služieb s viacerými kamennými predajňami a bankomatom,“ vyratúva.

Starosta Pavel Hudáček sa snaží už vyše dvoch desaťročí posúvať obec dopredu. 15 fotografií v galérii Starosta Pavel Hudáček sa snaží už vyše dvoch desaťročí posúvať obec dopredu. Zdroj: Ján Miškovič

Pozemky (takmer) nepredajné

Doba ide ďalej a s ňou ruka v ruke prichádzajú aj nové výzvy. „Momentálne budujeme zberný dvor, treba učiť ľudí separovať odpady. Na naše potešenie sa ukazuje, že ich oproti minulosti triedia podstatne viac. Boli sme úspešní v projekte kompostérov, ktoré sa dodávajú do každej domácnosti.

Aj u nás, samozrejme, riešime problémy – či už s vandalmi, alebo s nezodpovednými majiteľmi voľne sa pohybujúcich psov, na čo by sa určite zišlo zriadenie obecnej polície. Inak sú však naši ľudia veľmi pracovití. Mnohí chodia za robotou do zahraničia, ale potom sa vracajú domov a investujú zarobené peniaze do pekného nového bývania.

Máme schválený koncept aj súborné stanovisko k územnému plánu s perspektívou rozšírenia individuálnej bytovej výstavby vo viacerých lokalitách. Aj keď samotná obec žiadne pozemky nevlastní, celý tento proces koordinuje. Na obecnom úrade už máme v tejto veci špeciálne povereného človeka,“ vysvetľuje Pavel Hudáček.

Zaujímavým špecifikom Lendačanov je veľmi silný vzťah k pôde. Získať tu pozemky z pozície „cudzinca“ je tak okrem priženených vec prakticky nemožná, lebo jednoducho nie sú k dispozícii.

„Až na extrémne výnimky si ich každá rodina drží pre deti či vnúčatá. Filozofia grunt je grunt je tu zakorenená od nepamäti,“ dodáva starosta s tým, že ani v časoch socializmu nebolo v obci družstvo.

Lendacké kroje sú ešte stále bežnou výbavou miestnych rodín. 15 fotografií v galérii Lendacké kroje sú ešte stále bežnou výbavou miestnych rodín. Zdroj: Ján Miškovič

Kroje, breja či džatky

Keďže sú v Lendaku ešte stále v kurze viacpočetné rodiny, úbytku populácie sa zatiaľ obávať nemusia, podobne ako odklonu od kultúrnych tradícií. Či už v podobe folklóru alebo goralského nárečia, ktoré nám počas jedného z telefonátov predviedol aj starosta.

„Tento jazyk sa tu stále používa, hoci mladí ho až tak dobre neovládajú. Doma to mám tak, že s dvoma synmi sa rozprávam po goralsky a s ďalšími dvoma po slovensky,“ prezrádza Pavel Hudáček.

Miestne gazdinky ešte stále ovládajú tradičné recepty. Jednou z nich je breja – riedka zemiaková kaša s maslom a mliekom. Porekadlo „z breje veje“ znamená, že sa jej môžete najesť, koľko chcete, a o chvíľu ste zasa hladní.

Ďalšou špecialitou sú džatky – zemiaky, tentoraz nahusto so škvarkami, ktoré sa kedysi jedli rukami. Hoci je obec na dosah frekventovanej turistickej tepny pod Vysokými Tatrami, na rozdiel od jej susedov sa Lendakom až tak veľa návštevníkov nepremelie.

„Máme dva penzióny, reštauráciu a, samozrejme, ďalšie potenciálne možnosti ubytovania v súkromí, ľudia ho však nie sú veľmi zvyknutí poskytovať. Na rozdiel napríklad od Ždiaru, ktorý je jeden veľký hotel.

Za socializmu sem chodili východní Nemci, trabanty tu stáli v rade, ale ubytovanie sa tu nerozbehlo. Sme predsa len trocha stranou od tatranského ruchu, čo má aj svoje pozitívne stránky,“ vyzdvihuje starosta výhody pokoja a súkromia.

V najväčšej podtatranskej obci ešte stále nájdete takéto drevenice. 15 fotografií v galérii V najväčšej podtatranskej obci ešte stále nájdete takéto drevenice. Zdroj: Ján Miškovič

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×