Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovák, ktorý šíri vo svete naše tradície ako nikto: V kroji aj na Manhattane!

06.10.2019 (39/2019) Lukáš F. Janoška Kindera (63) sa stal najznámejším slovenským koscom celkom zaslúžene. Nie preto, že by s kosou vyzeral ako zubatá vo vysokej tráve. Nedajbože! To nie.
Slovák, ktorý šíri vo svete naše tradície ako nikto: V kroji aj na Manhattane!
9 fotografií v galérii
Základ je dobre nabrúsené ostrie, aby trávu nešklbalo, ale kosilo.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Pochádza z Pohorelej, kde dodnes žije. Jeho život sa začal v malej dreveničke na vyšnom konci. Študoval na Gymnáziu v Brezne, potom telesnú výchovu v Bratislave a našiel si domov v Petržalke. Do Pohorelej sa vrátil zhodou nešťastných a šťastných náhod.

Koľko máš detí?

Syna a dcéru. Syn Lukáš si našiel nevestu v Ománe, kde robí tenisového trénera. Jeho trénerský príbeh sa začal na Súkromnom gymnáziu Mercury v Bratislave. V našej rodine je tretia generácia učiteľov.

Po škole si sám našiel miesto. Aj som bol spokojný, keď mi rozprával, ako pracuje pri vyučovaní. Žiaľ, po trištvrte roku ho riaditeľka poslala preč s tým, že zdemoralizoval pol školy. Sklamaný zo Slovenska odišiel do Londýna.

To je taký normálny začiatok ľudí, ktorí u nás doma nenájdu pochopenie...

Bol tam sedem rokov. Začínal ako plavčík, ale neskôr sa uplatnil ako tenisový tréner. Išiel z dobrého klubu do ešte lepšieho a ešte lepšieho... Nevyhodili ho. Bohatí Indovia si ho našli, aby išiel do Indie rozbiehať tenisové akadémie. Tí nakoniec od svojho odhodlania ustúpili, tak môj syn odišiel najprv do Bahrajnu a potom do Ománu. Tam si našiel manželku z Venezuely.

Pracoval v rekreačnom zariadení petrolejárskej firmy a neskôr mu pomohli, aby si zriadil vlastnú súkromnú akadémiu. Už aj zamestnáva srbského trénera. Okrem tenisu tam chce mať aj basketbal, volejbal a plávanie. Moja ománska vnučka sa už učí surfovať.

Zvláštne, ako žijú deti jedného z vrcholových slovenských propagátorov tradičného vidieckeho života a kam ich osud zavial. Ani dcéru nemáš doma.

Vychovával som ich tak, aby bol chlapec silný a dcéra aby vedela uvariť klobásky tak, že nepopraskajú. Lenže ona videla staršieho brata a bralo ju inde.

Hanka hrávala seriózne volejbal. Na jednom turnaji v Berlíne sa zoznámila so Švajčiarom. Začali si písať, stretávať sa a dnes je tam. Vzali sa a majú dve deti. Bola doma s deťmi a dúfam, že využila aj zručnosť pri varení klobás. Chodievam za deťmi niekoľkokrát do roka.

Slovenský kroj na Manhattane neušiel pozornosti miestnych. 9 fotografií v galérii Slovenský kroj na Manhattane neušiel pozornosti miestnych. Zdroj: Archív Lukáša Janošku

Si závislý od tradičnej slovenskej kultúry, chýba ti, keď si niekde v Ománe?

Jasné. Keď tam idem, vezmem si „košulu“ aj gate a klobúk. Ale mám aj tú ich dlhú košeľu dišdašu. Pravdaže, aj syn takú má. Odfotili sme sa v nich pred najväčšou mešitou v hlavnom meste Maskat.

V ktorom oblečení sa ti lepšie chodí?

V tom našom, pretože to je pre mňa príbeh a život. Ománčanom to neprekáža. Sú to tolerantní a pokojní ľudia. Pozerať pozerali a nič viac. Oni sú uzavretejší než Slováci. V New Yorku na Manhattane to je v kroji zaujímavejšie. Tam sa mi aj jeden prihovoril, vraj vy asi nie ste z New Yorku...

Stretol som aj dvoch urastených newyorských policajtov. Pištole, obušky, všetko mali. Pozreli sme sa na seba a ten jeden povedal tomu druhému po slovensky: Pozri, Jánošík. Bol to Slovák z Ľubovne a ten druhý bol odkiaľsi z Poľska.

Si učiteľ a srdcom si ním zostal aj na penzii, to bude asi navždy.

Syn je tretia generácia učiteľov v našej rodine po mojej svokre. Môj otec boli dobrodruh. Chodili, kde sa dalo zarobiť, vyberali si ťažkú robotu, budovali aj tunely. Už ako sedemnásťročný robili načierno na stavbách v podzemí. Bujanovský tunel a kremenný prach v ňom sa im stali osudnými. Stálo ich to zdravie.

Chlapi, ktorí s nimi robili, rýchlo pomreli. Otec sa stali invalidom a užili si dedinských posmeškov, že sú darmožráč. Dožili sa 72 rokov. To sa ich kolegom nepošťastilo.

Po gymnáziu si išiel študovať pedagogiku do Bratislavy, kde si neskôr aj učil.

Pred odchodom z Pohorelej ma čosi osvietilo. Naľakal som sa alkoholizmu, ktorý som videl okolo seba. Povedal som si: To aj ja taký budem? Už ako desaťročný som sa tomu chcel vyhnúť a utekal som osudu opilca na športové tréningy. Už vtedy som chcel byť športovec a učiteľ telocviku.

Z gymnázia som dochádzal do Dukly v Banskej Bystrici, lebo tu u nás nebolo pre mňa ničoho okrem tej pijatiky. Ľudia si ťukali na čelo, keď ma videli behať. Kričali za mnou: Už ho chytili! Bol som tvrdohlavý.

Cestou na poštu. Lukáš posiela ručne vyrobené kosy na celé Slovensko aj do sveta. 9 fotografií v galérii Cestou na poštu. Lukáš posiela ručne vyrobené kosy na celé Slovensko aj do sveta. Zdroj: Vladimír Kampf

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×