Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dedina pod Kriváňom: Ako ju preslávil román Tisícročná včela?

02.10.2019 (38/2019) Bezpochyby najviac obec preslávil spisovateľ Peter Jaroš (79), ktorý si vymyslel Pacha, hybského zbojníka. A nielen jeho. Hrdinovia sfilmovaného románu Tisícročná včela mali tiež pôvod v Hybiach.
Dedina pod Kriváňom: Ako ju preslávil román Tisícročná včela?
14 fotografií v galérii
Významnými pamiatkami obce sú evanjelický kostol (v popredí) a katolícky kostol z 13...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Majstri futbalisti

Starosta Hýb Karol Pavlíček (54) chce filmový potenciál obce konečne využiť a ponúknuť návštevníkom okrem iného aj informácie o miestach, kde Tisícročnú včelu nakrúcali.

„Chceme dať do poriadku Orfanidesov park. Prerobíme ho na oddychovú zónu pre mamičky s deťmi. Ľudovít Samuel Orfanides bol ovocinár, preto budú v parku aj ovocné stromy. Vedľa parku je studňa, pri ktorej nakrúcali film. Tam by sme chceli osadiť informačnú tabuľu. Postupne by mohli pribúdať ďalšie také miesta, ktoré by pripomínali nakrúcanie slávneho filmu. Toto nebude stáť ani veľa peňazí.“

Starosta Karol Pavlíček verí, že všetko vo veciach verejných je o komunikácii. 14 fotografií v galérii Starosta Karol Pavlíček verí, že všetko vo veciach verejných je o komunikácii. Zdroj: Vladimír Kampf

Súčasná hlava obce nie je z Hýb, ale žije v nich už 30 rokov. Prišiel sem za prácou zootechnika z Prievidze.

„Pred nástupom na obecný úrad som 5 rokov robil v detskom domove vychovávateľa a popri tom som podnikal, mal som v Liptovskom Mikuláši biocentrum. Najúžasnejšia škola pre mňa bola práca v detskom domove v Liptovskom Hrádku. Keď si človek uvedomí osudy tých detí, tak je to na neho silno pôsobí,“ hovorí.

Práca starostu ho tiež napĺňa. Našiel sa v nej a snaží s ľuďmi čo najviac komunikovať. Uvedomuje si, že Hybania sú mimoriadne nátury. Kým niekde na Západe sa pred návštevou treba ohlásiť, tu nikto nemá problém pozvať k sebe známeho len tak, iba preto, že ide práve okolo, a dať si s ním pivo.

„Myslím, že za môjho pôsobenia sa zlepšila komunikácia najmä medzi úradom a cirkvami. Výsledkom je prerobená škola, ktorej obecná polovica bola donedávna zrekonštruovaná, kým cirkevná zostala nedotknutá. Po dohode sme vymenili okná, urobili fasádu a hneď to lepšie vyzerá a slúži deťom.“

Do budovy, v ktorej okrem úradu sídli aj pošta a iné subjekty, priviedli plyn.

„Našou pýchou je futbal. Závidia nám ho v celom okrese, koľko futbalistov máme na ihrisku aj napriek tomu, že v iných dedinách ich ubúda. Dôležitá je spolupráca obce a športového klubu. Skvelú spoluprácu máme aj s urbárom a družstvom. Chystáme sa prerábať kultúrny dom a upraviť mestský park. Jeho súčasťou bude možno aj orloj, veď jeden si už náš občan postavil priamo vo dvore rodinného domu.“

Funkčný orloj na konci dvora rodiny Pavellovcov. 14 fotografií v galérii Funkčný orloj na konci dvora rodiny Pavellovcov. Zdroj: Vladimír Kampf

Majster vežových hodín

Ján Pavella (75) zostrojil v zadnej časti vlastného dvora na drevenej stene stodoly orloj. Každú hodinu sa v ňom ukážu karikatúry postáv, ktoré naozaj v Hybiach žili.

„Všetko sú to reálni ľudia a všetkých som poznal. Už nikto z nich nežije. Prehovárajú ma, aby som k nim pridal ešte Pacha, pretože aj on bol Hyban. Lenže, predlohou pre figúrky z orloja boli karikatúry miestnych ľudí od inžiniera architekta Jozefa Chrobáka, bratranca spisovateľa Dobroslava Chrobáka.

Ako študent na gymnáziu si takto podchytil Hybanov. Bolo to v štyridsiatych rokoch minulého storočia. Mne sa jeho práce zapáčili. Apoštolov som tu nechcel. Jozefa Chrobáka som požiadal o autorský súhlas, či môžem jeho dvojrozmerné karikatúry dať do 3D. Len sa zasmial a súhlasil.

Keď som orloj spúšťal v deň mojich sedemdesiatin, bol tu. Priviezla ho manželka. Veľmi sa tešil. Toto leto som sa spýtal aj Petra Jaroša, či by súhlasil, aby som medzi postavičky doplnil aj toho jeho hrdinu. Mávol rukou, zasmial sa a povedal, že keď to ľudia chcú, tak ho mám urobiť. Ďalšia postavička, ktorú mi vytýkajú, že tam chýba, je hodinár. Takže musím dorobiť aj sám seba.“

Na orloj sa už prišli pozrieť ľudia zo štyroch desiatok krajín sveta. Knihu návštev už má jeho tvorca takmer plnú. Prvý zapísaný je pilot boeingu z Dubaja a jeho kolega z Nového Zélandu, ktorí boli na dovolenke vo Vysokých Tatrách v hoteli, odkiaľ ich nejaký Hyban poslal k Pavellovcom.

„Bol tu aj nejaký profesor z Brazílie. Páči sa mi, že mi Pražan napísal, že môj orloj je krajší ako ten v Prahe.“

Ján Pavella sa dostal k hodinám cez otca. Tiež ho fascinovali vežové hodiny. Tie malé ich nezaujímali.

75-ročný Ján Pavella vo svojom veku lozí po rebríkoch na veže a opravuje hodiny. 14 fotografií v galérii 75-ročný Ján Pavella vo svojom veku lozí po rebríkoch na veže a opravuje hodiny. Zdroj: Vladimír Kampf

„Keď som odišiel do dôchodku, zrodila sa vo mne myšlienka vyrobiť nejakú atrapu alebo kópiu orloja. Na penzii som nevedel, čo s voľným časom. Spočiatku som ho zabíjal orlojom, ale nakoniec sa mi stalo hobby osudom. Po revolúcii som si hovoril, že by bolo dobré urobiť zo záľuby nejaké vyššie poslanie. Dnes mám asi ako jediný na Slovensku papiere vežového hodinára. Túto prácu robia aj iní, ale len ja mám na to papier.“

Druhou vášňou majstra vežových hodín sa stali zvony. Nie ich odlievanie či reštaurovanie, ale elektrifikácia. Ako jediný zo Slovenska chodieva každý rok na pozvanie kardinála Dominika Duku do Prahy, kam si na sviatok svätého Zikmunda zvoláva zvonárov a priateľov zvonov. Zikmund sa volá aj zvon vo veži pražskej katedrály.

„Schádza sa nás aj 150 z mnohých krajín. Mám fotografiu, ako stojím pri najväčšom zvone v bývalom Československu, ktorý má až 15 ton. Také ťažké zvony sa podľa zaužívaného pravidla nesmú elektrifikovať. Zikmuda rozoznieva ťahaním za laná najmenej šesť chlapov. Lepšie je, keď ich je osem, aby mohli vždy dvaja odpočívať a mohli sa striedať.“

Mimochodom, predlohou pre Sama Pichandu ako včelára bol aj otec hodinára. Mladý Jaroš sa cez okno rodičovského domu pozeral rovno na jeho včely.

Majster zámočník a kováč

Hodinár a milovník zvonov zavše potrebuje pomoc umeleckého zámočníka a kováča. Jedného má krížom cez námestie. Ján Žiška (65) je ďalším hybským majstrom. Je rodený Hyban, študoval umelecké remeslá v Bratislave. Po revolúcii spolu s otcom, po ktorom zdedil remeslo, kúpili miestnu dielňu niekdajšieho Pamiatkostavu.

Ranogotická stavba, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v opevnenom areáli uprostred námestia. 14 fotografií v galérii Ranogotická stavba, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v opevnenom areáli uprostred námestia. Zdroj: Vladimír Kampf

„Robím všetko, čo ľudia potrebujú, napríklad staré zámky, ploty, kovania z antikoru aj z mosadze. Roboty zasa až tak veľa nemám, pretože Hybe sú na periférii. Keby som mal dielňu niekde v Liptovskom Mikuláši alebo v Bratislave, bolo by to iné. Robotu mám tak pre seba k 300-eurovému dôchodku za odrobených 27 rokov.

Odkedy som na penzii, zrušil som živnosť a už robím len tak pre seba, pre známych alebo na výmenný obchod, keď niekto niečo potrebuje. On mne to, ja jemu zasa ono. Nijako finančne sa medzi sebou nevyrovnávame. Tak to na dedine ľuďom vyhovuje.“

Práce majstra Žišku vidno vo všetkých slovenských skanzenoch. Čo je z kovu, je väčšinou od neho. Robil aj hlavnú bránu hradu Likava a kopu ďalších prác.

„Ľudia si vozia kovové výrobky z Poľska, kde si na nich urobili hromadnú výrobu. Len málokomu už dnes záleží na kvalite. Žiaľ, remeslo tak zdehonestovali, že keď to vidím, neverím vlastným očiam. Našťastie sa nájdu ľudia, ktorí chcú mať veci trebárs na chalupách čo najautentickejšie.“

Majster včelár

Keď sa ho spýtate, či má Tisícročnú včelu, s úsmevom pod fúzmi odpovie, že samozrejme. Veď je včelár Martin z Hýb. Síce nie Pichanda, ale Piovarči. Martin Piovarči (57) je bývalý starosta.

„Tisícročná včela nás preslávila. Ja včely až tak dlho nechovám, len nejakých 36 rokov. Včelárstvo udržiavame a rozvíjame a tešíme sa, že Peter Jaroš aj cezeň preslávil naše bývalé kráľovské mestečko Hybe.“

Kroje Hybanov nepripomínali vidiecke oblečenie. Hybania žili mestským životom. 14 fotografií v galérii Kroje Hybanov nepripomínali vidiecke oblečenie. Hybania žili mestským životom. Zdroj: Vladimír Kampf

Martin lásku k včelám nezdedil, ale začal si s nimi sám, keď chodieval ešte za slobodna za svojou terajšou manželkou. Cesta z rodičovského domu za frajerkou viedla okolo včelára Harmana. Ten ho raz zavolal, že mu niečo ukáže, zobral ho do včelína a ukázal mu, ako včielky fungujú. Očarilo ho to.

„Začínal som s jedným rojom od neho,“ spomína. „Moji predkovia nemali žiadne včely. Len starý otec spomínal strýka, ktorý mal včielky a pokúšal sa včeláriť. Ja som mal blízko k prírode a zvieratám. Vždy sme nejaké chovali. Som zo šiestich súrodencov a zvieratá sme mali stále.“

Postupne rozvíjal včelárstvo. V súčasnosti majú 130 včelstiev a ukážkovú včelnicu, na ktorej rád privíta každého, kto má záujem.

„Aj tento rok u nás boli letné tábory, školské kluby, zastaví sa u nás všelikto. V našom areáli pod dedinou máme aj iné zvieratá, okrasné sliepky, okrasné kačky, bažanty, pávy, papagáje, okrasné kozičky a mladé ovečky.“

Pri včelnici sú s manželkou počas leta skoro stále. Včeláril už dávno pred tým, ako tri volebné obdobia starostoval. Spočiatku mu bolo ľúto, že ho o pár desiatok hlasov opäť nezvolili, ale dnes si už pochvaľuje.

„Vraciam sa ku včelárstvu, ktoré chceme čo najviac zatraktívniť a dobehnúť tých 12 rokov, ktoré som vo funkcii zanedbal. Chystáme sa postaviť apidomček na apiterapiu. Okolo včiel je stále dosť roboty.“

Martin Piovarči je ozajstný Hyban, ktorý sa narodil priamo v obci. „Som piaty v poradí. Mama si dávala načas, a tak nestihla prísť do nemocnice v Liptovskom Mikuláši a zrazu som bol na svete. Narodil som sa doma, v Hybiach.“

Pamätný dom Dobroslava Chrobáka je v súčasnosti obecným múzeom. 14 fotografií v galérii Pamätný dom Dobroslava Chrobáka je v súčasnosti obecným múzeom. Zdroj: Vladimír Kampf

Zlato pod Kriváňom

Keď Hybania v roku 1265 získali mestské privilégiá ako banícke mesto, miestni sa pokúsili dolovať zlato na úpätí Kriváňa. Preto majú v erbe krompáč a motyku. Ťažba sa im však neoplácala. Náklady na ťažbu v horskom teréne boli vysoké a zlaté žily chudobné. Niektorí baníci to vzdali a odišli za ľahšou drinou do Bocianskej doliny.

 

 

 

Zasmejte sa s nami!
Husací perkelt
Zasmejte sa s nami!


‹ 12 ›
Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×