Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Dedina pod Kriváňom: Ako ju preslávil román Tisícročná včela?

02.10.2019 (38/2019) Bezpochyby najviac obec preslávil spisovateľ Peter Jaroš (79), ktorý si vymyslel Pacha, hybského zbojníka. A nielen jeho. Hrdinovia sfilmovaného románu Tisícročná včela mali tiež pôvod v Hybiach.
Dedina pod Kriváňom: Ako ju preslávil román Tisícročná včela?
14 fotografií v galérii
Významnými pamiatkami obce sú evanjelický kostol (v popredí) a katolícky kostol z 13...
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Hybe

V roku 1230 osadu vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. vzal a pričlenil ku kráľovskému majetku. Od roku 1396 majú Hybe trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi, pravdepodobne zo susedného Spiša.

Prvá písomná zmienka: 1239. Obec spomínajú viaceré písomné materiály z konca 12. storočia. Bola to slovenská osada s názvom odvodeným od potoka Hybica.

Lokalizácia: Z nížiny okolo obce v okrese Liptovský Mikuláš vidno Vysoké Tatry, najmä Kriváň ako na dlani.

Počet obyvateľov: 1 467, stav k 31. 12. 2018.

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Liptovský Mikuláš v júli 2019: 4,71 %

 

Istý čas boli Hybania poddaní Liptovského Hrádku. V 1. polovici 20. storočia sa obec stala významným hospodárskym a kultúrnym centrom horného Liptova. Z viac než 20 tunajších remeselníckych skupín boli najrozšírenejší práve murári. Tí sa preslávili ako majstri pri stavaní Budapešti a ďalších významných miest vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Jarošov otec bol murársky majster. No významných zbojníkov tu nikdy nemali. Napriek tomu je množstvo divákov presvedčených, že Pacho musí mať historickú predlohu. Je to sklamanie, ale žiadny taký zbojník neexistoval, až kým si ho spisovateľ, tak trochu zo vzdoru, nevymyslel.

Stredom dediny preteká Hybica, podľa ktorej dostala obec meno. Tejto časti sa hovorí aj Hybské Benátky. 14 fotografií v galérii Stredom dediny preteká Hybica, podľa ktorej dostala obec meno. Tejto časti sa hovorí aj Hybské Benátky. Zdroj: Vladimír Kampf

Majster výmyselník

Peter Jaroš sa narodil počas druhej svetovej vojny za Slovenského štátu.

„Striedali sa u nás armády sovietska s nemeckou. Bývali u nás aj jedni, aj druhí. Raz vyhlasovali v miestnom rozhlase, že Nemci budú vyhadzovať kostoly a budovy do vzduchu, aby sme sa radšej z obce vytratili. Hybania sa vysťahovali na Breziny smerom na Dovaľovo a do okolia, kam sa dalo. Ja si z toho pamätám len to, ako bola sestra hladná a plakala. Mama rozväzovala zubami uzlík, pričom si jeden vylomila. To je moja jediná spomienka na druhú svetovú vojnu,“ spomína Peter.

„Podvečer nás opäť zvolávali, že Nemci nič do vzduchu vyhadzovať nebudú, tak sme sa vrátili.“

Po základnej škole a meštianke v Hybiach išiel študovať na gymnázium do Liptovského Hrádku.

„Chcel som ísť ďalej na matematicko-technologickú fakultu do Prahy. Bol som celkom dobrý v matematike a fyzike. Lenže v Hybiach bolo veľa spisovateľov. Odhovorili ma, že je to ťažká škola, tak som sa prihlásil na filozofickú fakultu a študoval som ruštinu a slovenčinu.

K tomu som mal dva roky aj srbochorvátčinu a nemčinu. Mali sme najlepších profesorov. Napríklad významného jazykovedca profesora Stanislava z Liptovského Jána, ktorý si potrpel na čistý slovenský jazyk bez cudzích slov.

Po skončení fakulty mi vyšla knižka Popoludnie na terase. Keď sme sa stretli na námestí, pán profesor ma oslovil: Pán kolega, čítal som vašu prvotinu, ale ste ma veľmi sklamali. Stačila mu na to jedna veta: Baletka sa postavila na špičky prstov. Upozornil ma, že po slovensky to má byť: Baletka sa postavila na končeky prstov... Tak som to v ďalšom vydaní opravil.“

Spisovateľ Peter Jaroš dokázal presláviť dedinu nezabudnuteľnými filmovými hrdinami. 14 fotografií v galérii Spisovateľ Peter Jaroš dokázal presláviť dedinu nezabudnuteľnými filmovými hrdinami. Zdroj: Vladimír Kampf

Po vysokej škole pracoval v redakcii časopisu Kultúrny život, neskôr na Kolibe v Slovenskom filme. Tu mal kopu priateľov, s ktorými, keď si posedeli, mali vážny spor. Terchovčania vŕtali a nadávali mu za to, že obesili Jánošíka.

„Vraj sme nemali svojho zbojníka, tak sme im popravili v Liptovskom Mikuláši na brehu Váhu toho ich. To ma hnevalo a aj mrzelo. Čo som mohol robiť? Napísal som poviedku: Pacho, hybský zbojník. Režisér Martin Ťapák si ju prečítal v Slovenských pohľadoch a oslovil ma, že sa mu páči.

Bol to iný typ zbojníka, pretože rozmýšľal hlavou a nestrieľal každého, kto sa mu postavil na odpor. Bol to zbojník dobrodej a ľudomil. Jeho zbraňou bola silá pálenka frndžalica. Napísali sme scenár, Ťapák si vybral najlepších tvorcov. Netušili sme, čo z toho bude.

Aj folkloristi nám hovorili, že len dehonestujeme Jánošíka. Martin nechcel, aby v názve filmu boli Hybe. Ja som na tom trval aj preto, aby som Terchovčanov upozornil, že aj Hybania mali zbojníka. Sám Jánošík naozaj prespával v Hybiach v jednej drevenici u Jariabekovcov.“

Mimochodom, Pacho je priezviskom Matrtaj. Obyvatelia susednej Východnej sú presvedčení, že toto priezvisko má korene u nich, a preto bol Pacho vlastne ich. Čo tam po tom, že je vymyslený majstrom výmyselníkom Jarošom.

Pacho Matrtaj je vymyslená postava, ktorá má uprostred obce sochu. 14 fotografií v galérii Pacho Matrtaj je vymyslená postava, ktorá má uprostred obce sochu. Zdroj: Vladimír Kampf

Majster pera

Zvláštnosťou Hýb je aj v minulosti hojne používané prehlasované ä na konci názvu obce. Istý čas bolo strážcami slovenčiny považované za správne. Ako to vlastne vidí spisovateľ? Hybe a lebo Hybä?

„Pôvodne bola Veľká a Malá Hyba. Tie sa časom spojili a vzniklo pomnožné Hybe. Žiadne prehlasované ä tam nebolo. Hybania sú na to citliví. Vymysleli si to jazykovedci. Časom sa od ich interpretácie upustilo a opäť píšeme na konci iba e. Hybania sami sebe nehovoria Hybänia,“ vysvetľuje.

Spisovateľ má v Hybiach dom, v ktorom trávia s manželkou Zuzanou každý rok kus leta. Pochvaľujú si, že z miestnych remeselníkov zostalo dosť aj do dnešných čias. S ničím, čo potrebujú urobiť, nemajú v dedine problém, na všetko sa nájde majster.

„Samozrejme, že to nerobia zadarmo, pretože musia z niečoho žiť, ale oproti bratislavským sú ich ceny podstatne nižšie.“

Ďalším Jarošovým hrdinom je Samo Pichanda, murársky majster zo sfilmovaného románu Tisícročná včela. Aj on bol z Hýb. Kým ani jednu scénu z Pacha nenakrúcali v Hybiach, v Tisícročnej včele režiséra Juraja Jakubiska ich odtiaľto je niekoľko.

Domy v obci pripomínajú zašlú slávu prvého mestečka v oblasti dnešného Liptova. 14 fotografií v galérii Domy v obci pripomínajú zašlú slávu prvého mestečka v oblasti dnešného Liptova. Zdroj: Vladimír Kampf

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×