Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Desaťročia ju ovplyvňovali bohaté ložiská železnej rudy. Dedina zovretá Volovskými vrchmi a masívom Čiernej hory

11.09.2019 (35/2019) Dnešnú jubilejnú stú kapitolu tohto seriálu, pre ktorý reportéri Života cestujú naprieč slovenskou krajinou už dva roky, sme napísali v dedine pevne zovretej zelenými hradbami Volovských vrchov a masívom Čiernej hory. Vitajte v doline Kojšovského potoka, v spišskej obci Veľký Folkmar.
Desaťročia ju ovplyvňovali bohaté ložiská železnej rudy. Dedina zovretá Volovskými vrchmi a masívom Čiernej hory
15 fotografií v galérii
Veľky Folkmar je zovretý zelenou hradbou Volovských vrchov a Čiernej hory.
Autor fotografie: Peter Ličák

Prírode blízke hospodárenie

Folkmarčan Milan Grega si prvýkrát sadol v rodnej dedine do starostovského kresla pred 17 rokmi. Na obecný úrad prišiel zo známej fabriky SEZ Krompachy, odkrútil si tam pekných pár rokov ako majster montáže ističov i na obchodnom oddelení.

„Na obecný úrad som prišiel s víziou, že samospráva by sa mala prioritne zamerať na získavanie peňazí z eurofondov, ale rýchlo som sa presvedčil, že je to tá najťažšia cesta, ako sa dedina môže dostať k peniazom potrebným na riešenie najpálčivejších problémov.

Získať peniaze z Bruselu, to je vždy beh na veľmi dlhú trať, je to  boj s bruselskými i našimi byrokratmi. Netvrdím, že je to vina týchto úradníkov, ale ktosi tie pravidlá nastavil dosť nešťastne, skôr odradzujúco ako motivujúco.

Takže všetky investičné akcie, ktorými zveľaďujeme našu obec, financujeme kombinovaným spôsobom. Peniazmi z eurofondov, pôžičkami z komerčných bánk i peniazmi z príjmov obce. Táto cesta sa nám ukazuje ako najschodnejšia i najrýchlejšia,“ povedal starosta Veľkého Folkmara.

V polyfunkčnom dome našlo byty 15 rodín. 15 fotografií v galérii V polyfunkčnom dome našlo byty 15 rodín. Zdroj: Peter Ličák

Týmto spôsobom financovania postavil obecný úrad nájomné byty pre mladé rodiny, zabezpečil financovanie rekonštrukcie kultúrneho domu, vyasfaltovanie všetkých obecných ciest, výstavbu zberného dvora i nového mosta, lebo starý pri poslednej povodni neodolal sile storočnej vody. V tomto volebnom období plánuje obecné zastupiteľstvo postaviť pri základnej škole telocvičňu i ďalšie nájomné byty.

„Teší ma, že naša dedina nevymiera tak, ako sa to deje v mnohých odľahlejších končinách, podchvíľou ktosi príde na obecný úrad s otázkou, či nemáme na predaj stavebné pozemky. Je to svedectvo, že Veľký Folkmar sa páči aj ľuďom, ktorí sa narodili kdesi inde, ale predsa by sa chceli u nás usadiť.

Môžem sa pochváliť aj tým, že v obci takmer nepoznáme nezamestnanosť, na verejnoprospešných prácach zamestnávame len troch ľudí, pri sezónnych prácach v obecných lesoch dokonca zamestnávame desiatich Rómov z richnavskej osady,“ pochválil sa starosta Milan Grega.

Osídlenie Slovenska tvorí dnes takmer 3 000 miest a obcí, ale len jedno percento z tohto počtu má tú ekonomickú výhodu, že vlastní a obhospodaruje svoje lesy. Jedným z nich je aj Veľký Folkmar.

„Z našich obecných lesov dokážeme slušne prosperovať, zásobujú nás pitnou vodou, palivovým drevom na zimu a v neposlednom rade z nich má prínos aj obecná pokladnica,“ vraví starosta obce o nenahraditeľnom prírodnom bohatstve Veľkého Folkmara, ktoré sa rozprestiera nad dedinou na ploche väčšej ako 11 miliónov štvorcových metrov.

Starostovi treba uznať, že pri výbere terajšieho riaditeľa obecných lesov mal naozaj šťastnú ruku. Tí, ktorí ho dobre poznajú, vravia, že keby bolo treba, lesný inžinier Michal Tomčík (34) by za folkmarské lesy, v ktorých majú dominantné postavenie buky, jedle, javory, duby zimné i jasene štíhle, aj dýchal.

Obecným lesom šéfuje lesný inžinier Michal Tomčík. 15 fotografií v galérii Obecným lesom šéfuje lesný inžinier Michal Tomčík. Zdroj: Peter Ličák

Do Veľkého Folkmara prišiel prvýkrát pred šiestimi rokmi vypracovať lesný hospodársky plán na najbližších 10 rokov. Keď rodák z Rákoša pod Slanskými vrchmi dostal od starostu ponuku realizovať v praxi to, čo navrhol na papieri, dlho nad ňou neuvažoval.

„Zlákalo ma predovšetkým to, že vo folkmarských obecných lesoch môžem uplatňovať prírode blízke hospodárenie. Mojím veľkým vzorom bol lesník Ladislav Alcnauer, ktorý v lesoch Smolníckej osady uplatňoval prírode blízke hospodárenie niekoľko desaťročí.

Takáto forma starostlivosti o les ma doslova fascinovala, obecné zastupiteľstvo so starostom mi dali voľnú ruku, verili mi a výsledok je badateľný už po niekoľkých rokoch. V našich lesoch nenájdete ani v ich najodľahlejších a najnedostupnejších končinách žiadne nové holoruby.

Tak, ako to robil môj vzor zo Smolníckej osady, aj naše lesné hospodárenie je založené na výberkovom spôsobe. To znamená, že na ťažbu starostlivo vyberáme len dospelé stromy po dosiahnutí cieľovej hrúbky stromu. Isteže, je to oveľa náročnejší spôsob ťažby, než je súvislá ťažba na veľkých lesných plochách, ale neostávajú po nej rúbane a holoruby. Prírode blízkym spôsobom obhospodarovaný les netrpí na súvislé odlesnené plochy.

Tento spôsob hospodárenia v lesoch vymysleli kedysi dávno švajčiarski sedliaci, v roku 1989 vzniklo v Slovinsku hnutie s názvom Pro Silva Europe. Je to združenie lesníkov 25 krajín Európy, ktorí obhospodarujú lesy prírode blízkym spôsobom. A od roku 2000 má v tomto hnutí zastúpenie aj Slovensko,“ povedal pre náš časopis riaditeľ Obecných lesov vo Veľkom Folkmari Ing. Michal Tomčík.

Vo Veľkom Folkmari dnes žije 900 ľudí. 15 fotografií v galérii Vo Veľkom Folkmari dnes žije 900 ľudí. Zdroj: Peter Ličák

Očarení folklórom

So životom Veľkého Folkmara nerozlučne súvisí aj folklór a ľudia, ktorým záleží na udržiavaní starých ľudových zvykov a tradícií. Patrí k nim aj pani Emília Pavúková, s jej menom sa spájajú mnohé kultúrne akcie, ktoré spestrujú život obyvateľov dediny. Tri roky viedla obecnú knižnicu, ako zdôrazňuje, bolo to ešte v časoch, keď ľudia radi čítali.

„Keď záujem o knihy upadol na nulu, obecná knižnica skončila, ale už sa ozývajú hlasy, že by bolo dobré ju znova otvoriť,“ tvrdí Folkmarčanka, ktorá pred štvrťstoročím zakladala spolu s ďalšími desiatimi ženami folklórny súbor Folkmarčanka.

„Od začiatku sa náš súbor orientuje na pripomínanie tradícií, ktoré odjakživa patrili k životu Folkmarčanov. Ľuďom sa najviac páčia vystúpenia, ktoré im predstavujú staré svadobné zvyky. Aj ja som kedysi v súbore spievala a tancovala, dnes sa venujem písaniu scenárov a sprievodnému slovu vysvetľujúcemu staré ľudové zvyky našich predkov,“ povedala nám pani Pavúková, duša folkmarského folklóru.

Jeho čaru podľahol aj jej rovesník Imrich Rusnák, rodák z neďalekých Žakaroviec, ktorý sa do Veľkého Folkmara priženil pred polstoročím.

„K môjmu životu od detstva patrí spev a táto vášeň ma dodnes neopustila. O otca, baníka, som prišiel, keď som mal 10 rokov, musel som na seba prevziať všetky jeho povinnosti okolo domu a gazdovstva. Keď som s chlapmi išiel kosiť horské lúky nad Žakarovcami, každý kosec si krátil cestu spevom.

Na kosenie sa chodievalo v krojoch, to sa mi veľmi rátalo, aj kvôli takejto paráde som sa stal členom folklórneho súboru. Do Folkmarčanky ma zverbovala manželka Zuzana a urobila dobre. Lebo s folklórom je život človeka oveľa pestrejší,“ tvrdí pán Rusnák.

Folklóru upísal dušu aj pán Imrich Rusnák. 15 fotografií v galérii Folklóru upísal dušu aj pán Imrich Rusnák. Zdroj: Peter Ličák

Folkmarský zlatý poklad

Významnou udalosťou v histórii Veľkého Folkmaru je výnimočný nález zlatých mincí v apríli 1992. Na zlatý poklad natrafila trojica miestných robotníkov počas rekonštrukcie starého rodinného domu číslo 216, postaveného v rokoch pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Dom patril rodine Michala Sedláka, ako spomína pamätník Imrich Rusnák. Po jeho smrti bol asi 15 rokov neobývaný, začiatkom 90. rokov ho kúpila od dedičov pani Kleisová z Košíc, po rekonštrukcii tam plánovala otvoriť kaviareň.

Na rekonštrukčné práce si najala troch Folkmarčanov, Františka Pinčáka, Vladimíra Belku a Jozefa Mihoka. Pri kopaní jamy na žumpu na mieste niekdajšej studne natrafili v polmetrovej hĺbke na neveľkú vypaľovanú nádobku z hliny. Ukrývala v sebe 65 zlatých dukátov zo začiatku 15. storočia.

Ako vo svojom vedeckom posudku konštatovala odborná pracovníčka Východslovenského múzea v Košiciach Katarína Zozuláková, numizamtickú hodnotu folkmarského zlatého pokladu zvyšuje fakt, že obsahuje razby, ktoré sú v slovenských nálezoch zriedkavé, napríklad mince slovenského magnáta Jána Zápoľského či salzburského arcibiskupa, kardinála Matheusa Langa von Wellenburg.

Podľa českého numizmatológa Miroslava Jízdného sú dukáty v slovenských nálezoch z toliarového obdobia dosť vzácne. Ako konštatuje, väčšina nájdených pokladov obsahuje prevažne iba menej hodnotné strieborné alebo medené mince. Preto 65 dukátov s hmotnosťou 229, 6 gramu ukrytých v keramickom krčiažteku predstavuje unikátny nález, ktorý potvrdzuje intenzívne obchodné styky východného Slovenska v prvej polovici 16. storočia so susednými krajinami.

Hoci historický nález zlatých dukátov neprezradil, kto bol ich pôvodným majiteľom, je isté, že dukáty ukryl do svojej studne príslušník majetnejšej vrstvy spoločnosti. Motívom ukrytia dukátov bol nepochybne strach ich majiteľa z nejakého akútneho nebezpečenstva a straty svojho majetku.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×