Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Desaťročia ju ovplyvňovali bohaté ložiská železnej rudy. Dedina zovretá Volovskými vrchmi a masívom Čiernej hory

11.09.2019 (35/2019) Dnešnú jubilejnú stú kapitolu tohto seriálu, pre ktorý reportéri Života cestujú naprieč slovenskou krajinou už dva roky, sme napísali v dedine pevne zovretej zelenými hradbami Volovských vrchov a masívom Čiernej hory. Vitajte v doline Kojšovského potoka, v spišskej obci Veľký Folkmar.
Desaťročia ju ovplyvňovali bohaté ložiská železnej rudy. Dedina zovretá Volovskými vrchmi a masívom Čiernej hory
15 fotografií v galérii
Veľky Folkmar je zovretý zelenou hradbou Volovských vrchov a Čiernej hory.
Autor fotografie: Peter Ličák

Veľký Folkmar

Poloha: Košický samosprávný kraj, okres Gelnica, región severovýchod Slovenského rudohoria

Prvá písomná zmienka: rok 1336, spomína sa ako Villa Volkmari

Počet obyvateľov: 900

Nadmorská výška: od 350 do 915 m n.m

Vývoj nezamestnanosti v okrese: 2015 - 20%; 2016 - 17,32%; 2017 - 14,45%; 2018 - 10,65%; 2019 - 9,72%

 

Tak ako v mnohých spišských mestách, mestečkách a dedinách, aj život obyvateľov Veľkého Folkmara ovplyvňovali celé desaťročia bohaté ložiská železných rúd, ukryté v podzemí Slovenského rudohoria.

Výroba železa bola pre majiteľov rudných baní, hámrov, vysokých pecí a železiarní výnosným podnikaním tých najznámejších šľachtických a meštianskych rodov. Podľa archeológov miestne názvy v údolí Hnilca napovedajú, že pôvodné slovanské obyvateľstvo tu ťažilo rudu primitívnym spôsobom prinajmenšom už v desiatom storočí.

„Naši predkovia sa v stredoveku živili takmer výlučne tým, čo im poskytovala príroda východnej časti Slovenského rudohoria. Vieme, že Folkmarčania sa venovali ťažbe dreva, páleniu drevného uhlia, možno aj chovu oviec. Veľmi dôležitou súčasťou ich života a živobytia bolo spracovanie rúd. Bolo to celkom prirodzené, veď naša obec leží na území, ktoré bolo v 13. a 14. storočí na Spiši centrom baníctva a metalurgie.

Podľa historikov kutacie právo mala v našich končinách len Gelnica a Smolník, obyvatelia Veľkého Folkmara takúto výsadu od kráľa nemali, zrejme sa venovali spracúvaniu vyťaženej rudy,“ zasvätil nás do prvých známych kapitol z dejín Veľkého Folkmara jeho starosta Milan Grega (58).

Piate volebné obdobie vedie obecnú samosprávu Milan Grega. 15 fotografií v galérii Piate volebné obdobie vedie obecnú samosprávu Milan Grega. Zdroj: Peter Ličák

Folkmarské pêle-mêle

Obec, ktorú vedie už piate volebné obdobie, bola v stredoveku potočnou radovou dedinou, teda obcou, ktorá ležala na oboch brehoch potoka. Domy folkmarských poddaných mali jednoduchú konštrukciu, boli stavané ako polozemnice s drevenou konštrukciou alebo ako jedno- či dvojpriestorové obydlia na kamennej podmurovke.

„Do novoveku vstúpil Veľký Folkmar ako jedna z najľudnatejších poddanských obcí na Spiši. Naša obec v tom období patrila do domínia Richnavského hradu, ktorého vlastníkom bol jeden z najbohatších rodov v celej histórii Spiša, šľachtický rod Zápoľských,“ doplnil zaujímavý historický exkurz starosta obce.

Pamätníci ako pani Emília Pavúková (73) či Imrich Rusnák (75) poznajú z obecnej kroniky aj pêle-mêle folkmarských zaujímavostí. Napríklad, že prvé auto značky Praga vlastnil ešte pred druhou svetovou vojnou evanjelický učiteľ Vladimír Ďurkovič. Po vojne mal prvé auto, hráškovozelený Fiat 600, pán Jozef Mistrík.

Alebo že prvý drevený bicykel zmajstrovali okolo roku 1930 Juraj Papcún, nazývaný aj Mľinar s Jurajom Gregom. Po tejto dvojici si ďalší drevený bicykel urobil Michal Petrík. Ozajstným, kúpeným bicyklom, ohuroval dedinčanov pred vypuknutím druhej svetovej vojny Jakub Petrík.

Prvé rádiá vo Veľkom Folkmari mali na konci tridsiatych rokov Jozef Ledvák a Juraj Papcún, na prvý televízor značky Azurit sa chodievali v roku 1962 pozerať susedia do rodiny Zoltána Kleina. Pamätníci vedia aj to, že v dedine sa od roku 1920 narodilo 21 párov dvojčiat, tými prvými po vzniku Československa boli Juraj a Ondrej Fabriciovci.

Prvým dieťaťom obce, ktoré sa narodilo už v samostatnej Slovenskej republike, je dnes už 26-ročný Dominik Čuchran. Prezradili nám dokonca aj to, že najvyšším obyvateľom Veľkého Folkmara bol s výškou 210 centimetrov František Petrov.

V obecnej kronike je zapísaná aj rodina Michala Fabriciho, v roku 1869 žilo v ich dome číslo 54 až 25 členov. Boli to dobrí gazdovia, v stajni mali Fabriciovci 5 ťažných koní, taký istý počet kráv i teliat, dva voly, v chlieve chovali 4 ošípané, na kopcoch nad dedinou sa im v roku zápisu do kroniky páslo 48 oviec.

Podoba Veľkého Folkmara v polovici minulého storočia. 15 fotografií v galérii Podoba Veľkého Folkmara v polovici minulého storočia. Zdroj: Peter Ličák

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×