Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ján Pisančin: Ander je tu 50 rokov, nevidím, že by mi niekto šliapal na päty, a to je veľmi zle

09.09.2019 (35/2019) Humorista Ján Pisančin (77) je šťastný človek. Osud mu prihral do vienka nielen dar slova, ale aj postavu Andera z Košíc. Vďačí mu za veľa, lebo napĺňa jeho túžby a ambície už päťdesiat rokov.
Ján Pisančin: Ander je tu 50 rokov, nevidím, že by mi niekto šliapal na päty, a to je veľmi zle
8 fotografií v galérii
Ján Pisančin v postave Andera z Košíc robí láskavý humor. Svojho diváka neuráža.
Autor fotografie: Peter Ličák

Niektorí mladí ľudia zvyknú pohŕdať staršou generáciou. Ako vnímajú vás?

Pravdupovediac, nestretol som sa s tým. So mnou mladí ľudia hovoria veľmi radi a s úctou. Neviem, či je to tým, že s nimi hovorím ako s priateľmi. Nevsúvam medzi nás môj vek a ani moje skúsenosti.

Mladí ľudia, ktorí so mnou vystupujú, boli zvedaví, ako sa pred vystúpením pripravujem na program. S hrôzou zistili, že hovorím o všetkom inom, len o večernom predstavení nie. Tak som im povedal, že to preto, lebo som na to pripravený už doma. Nečakám, že sa stane zázrak. Viem, ako to dopadne, a v tom je sila programu, ktorý som napísal.

Neraz si vás americkí Slováci a Česi pozvali, aby ste ich prišli do Ameriky zabaviť. Boli ste tam aj tento rok?

Bol som tam minulý rok a bolo to už po 18. raz. Viete, keď tam raz prídete a ľudí zabavíte, tak sa na vás tešia a pozvú vás aj desiaty raz. Niekedy sa až musím usmiať, pretože už len kvôli nim robím nový repertoár. Spevák má úžasnú výhodu. Päťdesiat rokov spieva tú istú pesničku a divák zatlieska. Ale príde Ander z Košíc a divák čaká, čo nové povie. Nie je jednoduchá vec robiť takéto vystúpenia, ako si každý myslí.

Kedysi bolo u nás dobrých humoristov aj dobrej zábavy na televíznych obrazovkách dosť. Dnes ste v podstate zostali sám alebo sa mýlim?

Poľnohospodár, ktorý neobrába pôdu, nemá úrodu. A keďže sme pre humoristov nič neurobili, tak ich ani nehľadajme. Keď som začínal robiť Andera, viete, koľko bolo skvelých ľudových rozprávačov? Teraz som prakticky zostal sám až na nejakých menej známych na dedinách. A to je tým, že sme sa o dobrý humor nestarali.

Človek je tvor, ktorý kopí sprostosti jednu za druhou a tie sa dajú cez humor pekne vykresliť, len ho nebude mať kto robiť, lebo nebude vedieť ako. Mňa až niekedy zdvihne zo stoličky, keď v televízii počujem zábavný program, zábavný večer... Ak je pre niekoho zábavné, čo tam vysielajú, tak nech to pozerá, ale pre mňa je to stratený čas. Niekedy mám pocit, že sa zabávajú len tí, ktorí vystupujú. A to je veľká chyba.

Ander je tu 50 rokov, nevidím, že by mi niekto šliapal na päty, a to je veľmi zle. Poriadny humorista musí mať vlastné kvality, ale aj kolektív a prostredie, v ktorom by vyrástol.

Ale aby sme povedali, že máme dosť humoristov, tak sme tak nazvali každého a nakrúcajú sa prepadáky. Ľudia už ani nekritizujú, lebo dnes už nie je jedna televízia ako kedysi. Prepnú si program a hotovo. Len o pár rokov zistia, že už nie je na čo prepnúť.

Najlepšie si oddýchne medzi ľuďmi. 8 fotografií v galérii Najlepšie si oddýchne medzi ľuďmi. Zdroj: Facebook

Aký je dnes humor a divák?

Na prvý pohľad je v ňom menej politiky, ale všetko je politika. Keď niekomu niečo vnucujete, už je to politika. Ľudia sú dnes urážlivejší, precitlivenejší, preto si interpret musí dávať väčší pozor na to, čo povie.

Ale moje postavičky sú postavené tak, že divákovi nevstupujem do svedomia. Poviem to obrazne. Idem s veľkou buldozérovou radlicou a on sa v nej musí nájsť. Ak sa tam nájde, tak sa aj zabaví. Divák sa musí chcieť baviť. Ak sa nechce, na moje vystúpenia nejde.

Satiru nerobievate, ale dá sa jej vyhnúť?

Nie, občas ju robím aj ja, najmä teraz v tomto období, ale nemám rád osobnú satiru. Divák ide na Andera, či už prší, alebo sneží, má tisíc problémov, zaplatí si za program... Akým právom by som ho mal urážať? Na druhej strane presne poviem, čo sa mi páči, čo kvitujem, čo nechcem a ma to mrzí, ale vždy to hovorím pre všetkých.

Ten, komu to nepatrí, sa zasmeje a ten komu to patrí by sa mal nad tým aspoň zamyslieť. Šliapnete vedľa, ak urazíte diváka. A na to si dávam veľký pozor. To nie je alibizmus, ale úcta k nemu. A tak by mal asi vyzerať humor. Neurážať, ale pohladiť.

Čo nechcete a čo vás mrzí?

Je toho veľa. Napríklad správanie sa k sebe navzájom. Sme povrchní. Nie sme dosť empatickí k ľuďom, ktorým sa nedarí, nehovoriac o korupcii, to sú ďalšie neduhy malej spoločnosti. Keď som rástol, toľko ľudí sa nemalo tak dobre ako dnes, ale my stále nadávame, že je zle. Choďte do obchodov, na kúpaliská, do zahraničia... Všade je nás plno.

Na jednej strane nariekame, ale veď sa len pozrite, koľko drahých áut behá po našich cestách a koľko mladých v tých autách je. Keď to zoberieme celkovo, je naozaj u nás tak zle?

Určite nie, ale nedá sa poprieť, že aj u nás žijú ľudia na hranici chudoby a mnohí nie vlastnou vinou...

Ale to už nie je vaša ani moja záležitosť. V tejto spoločnosti má každý svoje miesto a svoje povinnosti. Aj na to je satira, ktorá by mala ukázať na tých, ktorí by mali niečo robiť, aby to tak nebolo. Hneď vám na to poviem aj vtip: Raz Ander sedel na lavičke a prišiel k nemu známy politik. Posadil sa a hovorí: „Viete, pán Ander, vy ste taký skúsený človek, máte svoj vek, prešli ste svet, ja neviem, prečo tí ľudia na mňa nadávajú. Však som nič neurobil...“

A v tom je tá pointa. Predstavte si, že prídem na vystúpenie a odfláknem ho. V tom momente je po Anderovi. Prečo to nie je tak u politikov? Keď nerobíš svoju prácu, odíď! Niet inej pomoci, to je zákon prírody. Chránime ju, ale vôbec sa od nej neučíme. Príroda má svoje tvrdé zákony a neodpúšťa žiadne klamstvo. A tak by to malo byť aj v živote.

Ako by ste zhodnotili tridsať rokov slobody a demokracie v našom malom štáte?

My si ani neuvedomujeme, aký pokrok spravila naša spoločnosť. Na nej nič netreba meniť, my sa musíme zmeniť. Svojím chápaním, myslením, vzťahmi. Koľko mladých ľudí odišlo žiť a pracovať do zahraničia? Čo pre to robíme, aby to tak nebolo? Nič. Už len do Česka odišlo mnoho mladých skvelých odborníkov.

Keď sa dvaja mladí ľudia u nás zoberú, hneď narazia na bytovú otázku. Ktorý normálny mladý človek si na to nasporí? Ak nepomôžu rodičia, ktorí sú lepšie situovaní, tak sú stratení. Nečudo teda, že idú tam, kde majú lepšie podmienky a zárobky. Rozpráva sa o tom, koľko sa ich vráti z Anglicka po brexite, ale čo im ponúkneme, aby sa vrátili?

Na jeho vystúpenia sa chodia diváci baviť, humor ich má pohladiť, nie uraziť. 8 fotografií v galérii Na jeho vystúpenia sa chodia diváci baviť, humor ich má pohladiť, nie uraziť. Zdroj: Facebook

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×