Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ján Pisančin: Ander je tu 50 rokov, nevidím, že by mi niekto šliapal na päty, a to je veľmi zle

09.09.2019 (35/2019) Humorista Ján Pisančin (77) je šťastný človek. Osud mu prihral do vienka nielen dar slova, ale aj postavu Andera z Košíc. Vďačí mu za veľa, lebo napĺňa jeho túžby a ambície už päťdesiat rokov.
Ján Pisančin: Ander je tu 50 rokov, nevidím, že by mi niekto šliapal na päty, a to je veľmi zle
8 fotografií v galérii
Ján Pisančin v postave Andera z Košíc robí láskavý humor. Svojho diváka neuráža.
Autor fotografie: Peter Ličák

Koľko rokov je už Ander z Košíc na scéne?

Už 50 rokov rozdáva ľuďom radosť. Kedysi prišiel ľudový rozprávač v kroji, postavil sa pred mikrofón a hovoril zážitok alebo vtipy. Väčšinou vypĺňal medzeru v programe. Ja na javisku intonujem, prinášam určitú postavu, či sú to Piťo, Erža, Feri, Ďula. Zmenilo sa to a ak nezabŕdnete až do herectva, tak je to o ničom.

Naposledy sme vás videli v televízii JOJ v programe Všetko, čo má Ander rád. Keďže to malo vysokú sledovanosť, nechystá sa pokračovanie?

Niekedy nie je dobré mať veľkú sledovanosť, pretože tým až prekážate. A šoubiznis je v tomto veľmi drsný. Rád by som sa spýtal, prečo niečo, čo diváci sledujú, zrušia. Preto, že už na to nemám? Veď kvôli tomu som tam išiel. Kuvičie hlasy hlásali, že Ander už nemá na televíziu. Tak som im ukázal, že má. Ale v televízii si zrejme mysleli, že niekto iný bude mať väčšiu sledovanosť.

Ľudia sa pýtajú na pokračovanie, ale ja nie som majiteľ televízie ani dramaturg. Neviem. Je však možné, že keď sa televízie takto správajú, divák ma už na obrazovke neuvidí.

Ale povedal vám niekto na rovinu, že sa relácia ruší?

Nie, nikto mi nepovedal nič. Proste sa nepokračuje.

Možno sa bude...

Ale so mnou ťažko, lebo nie som kabát zavesený na klinci niekde v šatni, ktorý si zvesíme, kedy chceme. Mám rád precíznu robotu a tá sa dá robiť len vtedy, keď viem, kedy ju treba. Humor musí byť nielen veselý, vtipný, ale aj načasovaný.

Ako jediný na Slovensku je držiteľom diamantovej platne za hovorené slovo, čo je 250 000 predaných platní. 8 fotografií v galérii Ako jediný na Slovensku je držiteľom diamantovej platne za hovorené slovo, čo je 250 000 predaných platní. Zdroj: Peter Ličák

Všetci vieme, že Ander vás preslávil doma aj v zahraničí, ale ako vznikol?

Raz som vystupoval v dedinke Rákoš (okr. Revúca), kam ma pozval kolega Milan Petrenko, ktorý tam robil estrádu a vystupoval s monológom – Ja Ander Erži chlop. Okomentoval som to, že tak by som to nerobil a on mi to prenechal. V súbore Magnezitár v Jelšave som už vystupoval ako Ander a keď som prišiel do Košíc, stal som sa Anderom z Košíc. A ten sa tak uchytil, že je tu až dodnes.

Predal som vyše milión platní. Potom prišli kazety a nahral som 16 CD. Keď spočítam za tie roky všetky nahrávky v rozhlase a v televízii, tak to bolo okolo 8 000 minút odvysielaných v éteri. Dostal som veľmi veľa zlatých a platinových platní a ako jediný na Slovensku mám diamantovú platňu z hovoreného slova, čo je 250-tisíc predaných platní.

Okrem toho som dostal vyznamenania na úrovni kraja aj ocenenie od ministra kultúry. A som aj čestný občan mesta Michalovce, kde som sa narodil. Raz mi nebohý režisér Karolko Spišák (†65) povedal: „Janko, ty si ani neuvedomuješ, že si z ľudového slova spravil umenie.“ A to je pre mňa pocta, lebo on nebol len veľký režisér, ale aj veľký človek.

Koľko vystúpení máte ešte do roka?

Kedysi aj sto. Dnes je ich už menej. Mňa neunavujú vystúpenia, ale cestovanie z východu Slovenska na západ. Tam aj späť je to 800 km. Každý víkend som v aute. Nech to s manažérom akokoľvek redukujeme, aj tak je to okolo 60-70 vystúpení za rok.

Pokiaľ máte meno a rezonuje medzi divákmi, tak vás volajú, lebo usporiadateľ nemusí tŕpnuť, že to dopadne zle. Dávam si na vystúpení záležať, či už vystupujem na dedine, alebo v Prahe, Bratislave, Amerike...

Keď prídete na javisko, idete ako motorová myš, nič vás nezastaví. Stalo sa vám, že vás zradila pamäť?

Nie, lebo vždy si pripravím viac textu ako treba. Ak má vystúpenie trvať hodinu, pripravím sa na hodinu dvadsať. Z konceptu vás môže vyviesť divák. Niekto niečo zakričí, ale nič sa nedeje, lebo chvalabohu, mám takú pamäť, že sa viem k vtipu vrátiť, aj keď odbočím. A niekedy to robím aj naschvál a potom sa usmievam ako divák čaká, či sa vrátim. Vrátim, to je už rutina tých rokov.

Ander hovorí príbeh, ale divák nevie sled príbehu. Keď poprehadzujem slová, ale hovorím v kontexte, tak to nikdy nezbadá. Hovoria mi, že si všetko pamätám, však musím, veď je to moja robota. Nakoniec – „Opakovanie je matka múdrosti,“ povedal Piťo a objednal si ďalšie poldeci. (smiech)

Napriek matke múdrosti divákovi neponúkate dokola to isté. Dá vám písanie scenárov zabrať?

Nič uponáhľané nerobím. Neviem prečo, ale už niekoľko rokov svoj repertoár mením vždy v septembri. Už dnes ho mám na 95 % hotový. Ak niečo robím počas roka, tak len to, že niečo vyhodím alebo odložím do zásuvky a niečo do textu pridám. Niekedy si však aj divák vyžiada starší vtip, chce ho počuť znova a naživo.

S jedným repertoárom vystupuje, druhý píše. Najčastejšie doma a na chalupe. 8 fotografií v galérii S jedným repertoárom vystupuje, druhý píše. Najčastejšie doma a na chalupe. Zdroj: Peter Ličák

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×