Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Chrámy, luxusné obchody, fantastické jedlo, alegorické sprievody. Soul žije vo dne aj v noci

08.09.2019 (35/2019) Jeden národ, jedna hranica, dva svety. V tom šťastnejšom si užívajú technické výdobytky, ekonomický blahobyt a cez ostnatý drôt nazerajú do diktátorského impéria. Aj z tohto pohľadu ponúka Južná Kórea mimoriadne pestrú zmes zážitkov.
Chrámy, luxusné obchody, fantastické jedlo, alegorické sprievody. Soul žije vo dne aj v noci
18 fotografií v galérii
Panoráma mesta v pohorí Inwangsan.
Autor fotografie: Shutterstock

(De)militarizovaná zóna

Nahliadnuť aspoň z diaľky na územie najizolovanejšej krajiny našej planéty je snom azda každého cestovateľa. Okrem priamej cesty do Severnej Kórey je druhou možnosťou návšteva demilitarizovanej zóny na južnej strane prísne stráženej hranice.

Zhruba po 45-minútovom čakaní na odvoz z vopred dohodnutého miesta, márnom vyzváňaní a písaní esemesiek začínam byť nervózny. Keď to už takmer vzdávam, spoza zákruty sa konečne vynorí môj minibus. Na výlete do demilitarizovanej zóny mi okrem meškajúceho šoféra a sprievodkyne robí spoločnosť sympatický austrálsky pár a štvorčlenná diplomatická rodina z Pakistanu.

Počas viac ako hodinovej cesty sa dozvedám množstvo zaujímavých informácií aj pravidiel, ktoré v tejto oblasti treba dodržiavať, aby sme predišli prípadným nepríjemnostiam.

Z názvu vyplýva, že ide o mierumilovné miesto, kde je zakázané manipulovať so zbraňami, no paradoxne je to tá najmilitarizovanejšia demilitarizovaná zóna na svete.

Zbúraný železničný most v delimitarizovanej zóne. 18 fotografií v galérii Zbúraný železničný most v delimitarizovanej zóne. Zdroj: Lukáš Budín

Detský park na smutnom mieste

Znepokojuje nás správa, že uplynulú noc sa severokórejský vodca rozhodol vyslať dve rakety do Juhočínskeho mora ako bližšie neurčenú správu americkému prezidentovi. Mohlo to ohroziť našu návštevu hraníc, no našťastie k ničomu takému nedošlo.

Prvou zastávkou bol park Imjingak, kde sa nachádza mnoho sôch a pamätníkov týkajúcich sa kórejskej vojny a tiež zbúraný železničný „most slobody“, po ktorom sa vojaci vracali zo severu na juh.

Park pôvodne vybudovali ako miesto, kde sa stretávali rodinní príbuzní a najbližší, ktorým po rozdelení Kórey neumožnili vrátiť sa domov. Dnes hneď vedľa tohto smutne pôsobiaceho miesta stojí – pre mňa trošku nepochopiteľne – detský zábavný park.

Jeden do Pchjongjangu, prosím

Naša cesta do demilitarizovanej zóny pokračovala autobusom ponad rieku Imjin po moste plnom betónových zátarás, pomedzi ktoré kľučkujeme ako na slalomových pretekoch. Ešte pred vjazdom na most nastupuje do autobusu juhokórejský vojak a kontroluje pasy.

Prichádzame na železničnú stanicu Dorasan. Je plne funkčná, denne sem chodia vlaky zo Soulu, a je tiež pripravená vypravovať spoje do Pchjongjangu v prípade zjednotenia Kórejského polostrova. V pokladnici si dokonca môžete na pamiatku kúpiť falošné vlakové lístky do severokórejskej metropoly a na požiadanie vám odtlačia pečiatku, akoby ste tam skutočne boli. Neodporúča sa však dať si ju do pasu!

Ľudia vešajú vlajky v demilitarizovanej zóne na znak zjednotenia. 18 fotografií v galérii Ľudia vešajú vlajky v demilitarizovanej zóne na znak zjednotenia. Zdroj: Lukáš Budín

Z observatória Dora môžete za pár drobných vhodených do špičkových ďalekohľadov pozorovať život v Severnej Kórei. Osobne som mal to šťastie vidieť roľníkov pracovať na poli či jazdiť na traktore, no aj ozbrojených vojakov strážiacich územie z veží, nad ktorými sa týčila severokórejská zástava.

Tunel agresie

Posledným bodom programu je tretí infiltračný tunel, nazvaný aj tunelom agresie, ktorý vybudovala Severná Kórea s pravdepodobným cieľom tajne vojensky napadnúť svojho južného suseda. Je dlhý 1 635 metrov a tiahne sa 73 metrov pod zemou, čo je poriadna hĺbka – veď len zliezť dole strmým svahom nám trvalo asi desať minút.

Pred cestou útrobami tunela je povinné nasadiť si prilbu, keďže stropy sú dosť nízke a človek by sa celkom ľahko mohol zraniť. Pre turistov je sprístupnená 200-metrová časť, na ktorej konci nájdu tri hrubé betónové barikády.

Fotografovať je tu prísne zakázané a telefóny musia byť zamknuté v skrinkách pred vstupom do tunela. Od roku 1974 objavili celkovo štyri takéto tunely, no v skutočnosti je ich pravdepodobne omnoho viac.

Túžba a realita

Z jednej strany demagógia a zastrašovanie, z druhej pochopenie a otvorená náruč. Takmer všetci Juhokórejčania vrátane vládnych predstaviteľov sa zhodujú na tom, že by uvítali zjednotenie polostrova. Veľa o tom vypovedá aj hraničné územie, na južnej strane vybudované tak, aby v prípade zjednotenia ostrova okamžite poskytlo všetko potrebné.

Podobne ako celá krajina, aj Soul prešiel za posledné desaťročia obrovskými zmenami. 18 fotografií v galérii Podobne ako celá krajina, aj Soul prešiel za posledné desaťročia obrovskými zmenami. Zdroj: Lukáš Budín

Od niekoľkých miestnych som sa dozvedel, že túžba po zjednotení vychádza najmä zo snahy vymaniť severokórejský ľud z diktátorského režimu, vinou ktorého nemá šancu viesť plnohodnotný život.

Sú to v podstate ich krajania, hovoria rovnakým jazykom a mnohí majú na severe príbuzných či dokonca odtiaľ pochádzajú, ako napríklad zakladateľ automobilky Hyundai. Hoci by „južania“ veľmi chceli, sú realisti a neveria, že v dohľadnom čase budú tieto dve krajiny tvoriť spoločné územie.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×