Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Na cestách má lepšiu náladu, lepšie spí a je šťastnejšia. Marta Rajková sa na svet najradšej pozerá z lietadla

08.09.2019 (35/2019) Musela skúsiť tmu, aby videla. Na svet sa najradšej pozerá cez okno lietadla, ale aj z bicykla. Marta Rajková (32) sa o svoje videnie delí na cestovateľskom blogu.
Na cestách má lepšiu náladu, lepšie spí a je šťastnejšia. Marta Rajková sa na svet najradšej pozerá z lietadla
13 fotografií v galérii
Cez leto objavuje Podunajsko.
Autor fotografie: Archív M.R.

Cestovateľský „sólosvet“

Ľudia z národnostne zmiešaných rodín sú podľa Marty vo všeobecnosti citliví na akékoľvek konflikty a snažia sa ich čím skôr urovnať.

„Títo ľudia majú podľa mňa vrodenú schopnosť byť akýmsi mostom medzi dvomi brehmi a majú cit pre spravodlivosť.“ Intenzívnu potrebu cestovať a spoznávať svet pocítila na vysokej škole.

„Štúdium som sa snažila spojiť s cudzinou. Hľadala som možnosti, ako sa dostať na študijné pobyty v zahraničí. Študovala som v Budapešti, v rakúskom Innsbrucku a počas doktorandského štúdia v USA. Cestovanie som sa vždy snažila spojiť s nejakým osohom.

Po skončení doktorandského štúdia som sa s vtedajším partnerom vybrala na deväťmesačnú cestu. Založili sme spolu cestovateľský portál, aby sme o cestovaní mali kde písať. Veľmi som totiž chcela, aby naše cestovanie malo osoh pre ľudí. Aby z neho čerpali rady, informácie a inšpiráciu. Bola to veľmi intenzívna cesta,“ pokračuje Marta.

Marta Rajková na cestách zbytočne neprovokuje a netestuje vlastnú odvahu. 13 fotografií v galérii Marta Rajková na cestách zbytočne neprovokuje a netestuje vlastnú odvahu. Zdroj: Archív M.R.

„Mali sme v pláne prejsť celú Hodvábnu cestu. Začali sme na Novom Zélande, odtiaľ sme išli do Austrálie a potom nasledovalo štrnásť ázijských krajín. Chceli sme vidieť najmä sviatky, ktoré majú hlbokú tradíciu a sú na voľakedajšej Hodvábnej ceste stále živé.

Ja som od detstva tancovala v slovenských folklórnych súboroch, takže k folklóru a tradíciám mám veľmi blízko. Pôvodne sme sa mali dostať po zemi aj naspäť domov, no podarilo sa nám zájsť iba po Tadžikistan. Odtiaľ sme leteli, aby sme sa pokúsili získať prácu cestovateľov, ktorí by pre výrobcu navigácie mapovali celý svet.

Chceli sme to skúsiť. Veľmi skoro som si však uvedomila, že by to nebolo ono. Zakapala by tým myšlienka nášho blogu, na ktorý by sme potom nemali čas. Prácu sme nedostali a nakoniec sme sa aj rozišli. Začala som žiť svoj cestovateľský ‚sólosvet‘.“

Strach z pohovoru

„Sólosvet“ Marte vyhovuje, aj keď nechodí vždy sama. „Rada cestujem s veľmi dobrými kamarátmi. Takto sme boli vo štvorici napríklad v Iráne. To bolo super. Predtým sme boli šiesti v Tadžikistane a Uzbekistane. Keď je dobrá partia, cestovanie je dobrodružnejšie a akčnejšie.

Keď som sama, viac si oddýchnem. Na sólo cestovaní mám však najradšej, že sama lepšie preniknem do miestneho prostredia a viac sa dozviem. Keď sme ako partia, pôsobíme ako gang a sotva sa nám niekto prihovorí. Sólo cestovateľ je však vyslovene lákadlom pre miestnych. Prihovárajú sa mu.

Väčšina ľudí sa bojí cestovať osamote. Strach je dosť silný podnet a veľká brzda. Mňa sa potom pýtajú, ako to, že ja sa nebojím. U mňa je to však naopak. Ja som sa musela učiť cestovať s inými ľuďmi. Je pre mňa výzvou s niekým cestovať, pretože to znamená viac prispôsobovania a obavy, či si s človekom, s ktorým cestujem, sadneme.“

Na iránskej púšti s kamošmi. 13 fotografií v galérii Na iránskej púšti s kamošmi. Zdroj: Archív M.R.

Marta má strach z iných vecí, má napríklad rešpekt pred pracovnými pohovormi.

„Asi sa im nevyhnem. Postupne zrejme zmením životný štýl. Chcem sa ešte naučiť niečo nové a túžim aj po vlastnom domove, akejsi stabilnej základni. To však neznamená, že chcem prestať cestovať. Ani náhodou. Potrebujem flexibilnú a kreatívnu prácu, popri ktorej by sa dalo cestovať.

Môj blog zarába, ale živí ma hlavne flexibilná práca digitálneho nomáda. Prekladám právne texty z nemčiny do slovenčiny pre európsky súdny dvor. Bez právnického vzdelania by to nešlo. Stačí mi na to notebook, pripojenie na internet a elektrina. No tá nie je všade samozrejmosťou,“ hovorí atraktívna blondína.

Nie všade sa dá „nomádiť“ výhodne. „Z mála sa dá vyžiť v juhovýchodnej Ázii, najmä v Thajsku či Indonézii. Napríklad v Nepále som naposledy žila v menšom meste za pätnásť eur na deň a v hlavnom meste Káthmandu to bolo za necelých dvadsaťdva eur na deň.“

Výstup na šesťtisícovku v Nepále dal zabrať. Ale za tie výhľady to stojí. 13 fotografií v galérii Výstup na šesťtisícovku v Nepále dal zabrať. Ale za tie výhľady to stojí. Zdroj: Archív M.R.

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×