Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Hovorí, že so zvieratami mu to ide lepšie než s ľuďmi. Zoológ, ktorý je miláčikom publika

07.09.2019 (35/2019) Roky skúseností, obrovské vedomosti, láska k prírode a túžba odovzdávať mladším generáciám to, čo považuje za dôležité. Skromný človek s veľkou charizmou Vladimír Slobodník (65) je nielen skvelý odborník, ale aj miláčik publika.
Hovorí, že so zvieratami mu to ide lepšie než s ľuďmi. Zoológ, ktorý je miláčikom publika
9 fotografií v galérii
Zoologickú iskierku v ňom zapálil starý otec, ktorý mu k narodeninám daroval ďalekohľad...
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Dodnes si pamätám, že keď som bol prvýkrát na jeho prednáške, kde plnej sále ľudí hovoril o svojom vzťahu k prírode, jej aktuálnych problémoch, možných riešeniach a o potrebe chrániť ju a jednotlivo predstavoval zaujímavosti z ríše vtákov, podvedome som sa usmieval. Tak ako sa usmieval každý účastník tohto podujatia.

Originálny prejav, práca s hlasom, talent zaujať a udržať napätie publika, vtipné poznámky, úprimnosť, múdrosť a cenné životné skúsenosti. Po hodine jeho fantastického výkonu nasledoval obrovský aplauz.

Pri odchode sa pri ňom ľudia zastavovali, potriasali mu rukou, želali zdravie i úspechy, prosili ho o spoločnú fotografiu. Áno, medzi hercami, spevákmi či športovcami je vysoká miera popularity častá. Ale hľadať ju u zoológa a ochranára je už čosi náročnejšie. Ja som ju vtedy našiel.

Odštartoval to ďalekohľad

Zoologickú iskierku v ňom zapálil starý otec. „Keď som bol šiestak, v roku 1966, dostal som od starého otca k narodeninám ďalekohľad a zistil som, že v okolí nelietajú len vrabce a sýkorky. V knihe, ktorú som mal požičanú z knižnice, bolo len 112 druhov vtákov. Už po dvoch rokoch som zistil, že v mojom okolí ich je určite viac.

Bola to v tom období jediná kniha o vtákoch v knižnici v Podbrezovej a podľa výpožičného poriadku som ju musel do dvoch týždňov vrátiť. Tak som prinútil starého otca, a kým som ju mal požičanú, prekreslili sme všetkých 112 kresieb vtákov. Pastelkami, aby boli farebné ako v tej knižke.

Toto považujem za spúšťací mechanizmus, ktorý naštartoval moju náklonnosť k zoológii a špeciálne k vtákom. Bol som samouk, postupne som začal chodievať do lesa s ďalekohľadom,“ spomína po desaťročiach na detstvo Vladimír Slobodník.

Jeho prednášky nie sú žiadna nuda, vie zaujať deti i dospelých. 9 fotografií v galérii Jeho prednášky nie sú žiadna nuda, vie zaujať deti i dospelých. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Jeho záujem o prírodu prerástol do rozhodnutia, že ju bude študovať. Strednú všeobecnovzdelávaciu školu vyštudoval v Brezne. Tam ako jediný študent robil stredoškolskú odbornú činnosť na tému Vtáky z môjho okolia.

Keďže nemal prístup k písaciemu stroju, jeho otec poprosil sekretárku z podbrezovských železiarní, aby mu prácu z rukopisu prepísala doma na stroji.

„Ale keďže bola Maďarka, všetky ‚s‘ a ‚z‘ boli naopak a skomolila niektoré pády. Na krajskom kole v Banskej Bystrici mi povedali, že hoci je práca kvalitná, vzhľadom na gramatické chyby ma na celoštátne kolo stredoškolskej odbornej činnosti poslať nemôžu.“

Keď sa rozhodoval, ktorú vysokú školu si vyberie na ďalšie štúdium, rolu zohrala vzdialenosť.

„Zistil som si, že z Podbrezovej by mi cesta do Bratislavy trvala šesť hodín a do Košíc štyri. Tak som sa rozhodol pre Košice. Biológiu tam učili medici a študent si mohol vybrať diplomovku z cytológie, histológie či imunológie.“

Dostala sa mu do rúk ponuka bratislavskej Univerzity Komenského, a keď videl, že študenti prírodovedeckej fakulty si po druhom ročníku môžu vybrať virológiu, mikrobiológiu, systematickú botaniku, fyziológiu rastlín, systematickú zoológiu, ekológiu, fyziológiu živočíchov a antropológiu, nezaváhal.

Kniha namiesto nohavíc

Problémom bolo bývanie. „Najskôr som býval u našich známych, ktorým som zaberal obývačku. Po mesiaci som sa sťahoval do nového privátu, ale keďže nájomcov udali susedia, aj odtiaľ som sa musel vysťahovať. Ubytoval som sa na Legionárskej. Ak som tam nechcel zamrznúť, musel som si nielenže sám kúriť, ale palivo aj sám zaobstarať.

A tak som cestou z prednášok zbieral po zelovococh drevené debničky na ovocie a zeleninu a nimi som si v izbe kúril, aby som sa vôbec mohol učiť. Po čase prišlo ďalšie nemilé prekvapenie. Majiteľ bytu mi povedal, že keďže mi vyslovene zakázal používať chladničku a ja som ju použil, do týždňa musím odísť.

V januárovej zime som skončil na ulici. A tak som si zbalil do plachty perinu a vankúš a prišiel som do Podbrezovej. Keď ma uvidela mama, rozplakala sa. Utešoval som ju, že ešte mám jednu nádej, a odišiel som naspäť do Bratislavy. Zachránil ma jeden spolužiak, ktorý ma zobral do izby, kde bývali viacerí študenti.

Keď som im povedal, z koľkých privátov som musel odísť, povedali, že musím byť riadny ‚grázel‘, ale na mesiac ma ubytujú a vyskúšajú. V piatok som sa vrátil domov do Podbrezovej oznámiť radostnú novinu, že študujem ďalej. Detaily a podmienky bývania som mame radšej zatajil.

Hneď po prvom ročníku som mal rest tri skúšky a dva klasifikované zápočty. A to som musel stihnúť počas druhého ročníka, takže spolu osem skúšok. Keď som to zvládol, mama mi s hrdosťou povedala, že teraz už verí, že doštudujem.“

So zaujímavým hniezdom kúdeľníčky lužnej, spevavca, ktorý sa považuje za opereného architekta. 9 fotografií v galérii So zaujímavým hniezdom kúdeľníčky lužnej, spevavca, ktorý sa považuje za opereného architekta. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Počas štúdia mu mama trikrát dala peniaze na nohavice, no on si zakaždým kúpil knihu o vtákoch. Až ju to prestalo baviť.

„Rázne mi oznámila, že hoci je v Podbrezovej menší výber než v Bratislave, kúpi mi nohavice tu, lebo stále chodím v tých ošúchaných menčestrákoch. Po promóciách som si podal žiadosť na ašpirantúru, ale neprijali ma. V tom čase som bol vo výkone základnej vojenskej služby v Česku.

Tam som mal dvoch kamarátov absolventov: Róma – právnika z Michaloviec, a učiteľa matematikára z Hradca Králové. Keď mi z Bratislavy prišla odpoveď o neprijatí, ten právnik mi hovorí, že sú tam právne chyby, je to napadnuteľné a ideme napísať odvolanie. Nadiktoval mi odvolanie a reakcia bola, že ma prijali. Takže tento Róm mi zabezpečil prijatie na internú ašpirantúru.“

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×