Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nenávidela ho a nechcela ho už nikdy vidieť. Netušil, čo sa dozvie, keď navštívi hrob rodičov!

05.09.2019 (32/2019) Po rokoch som zašiel na cintorín k rodičovskému hrobu a takmer som odpadol. Pribudla tam malá doska.
Nenávidela ho a nechcela ho už nikdy vidieť. Netušil, čo sa dozvie, keď navštívi hrob rodičov!
1 fotografia v galérii
Ilustračná snímka
Autor fotografie: Shutterstock

Tešil som sa, hoci môj cieľ bol hrob. Rodičovský. Nebol som tu už dobrých sedem rokov. Predsa len, Švajčiarsko je pre mňa trochu ďaleko. Ale zaplatil som si službu, ktorá sa o hrob stará. V kiosku pred cintorínom som kúpil kvety a pobral sa cestičkou k hrobu. Hlavou mi preleteli spomienky na chvíle s rodičmi. Aj tie ťažké, keď po emigrácii začínali a všetci sme sa učili nemčinu. Mal som osem, ale ten cudzí jazyk sa na mňa dosť rýchlo nalepil. Aj kamarátov som si našiel.

Rodičia sa zamestnali a do rodiny pribudla sestra. Nemali sme problémy so školou. Obaja sme sa dobre učili a zakotvili sme v zdravotníctve. Sestra je detská lekárka, no už dlhšie žije v Kanade a ja som zubár na Slovensku. Tam som vlastne pred rokmi utiekol, lebo som nevedel ako ďalej. S manželkou nám to začalo škrípať. Akosi sa jej nechcelo pracovať. Stále ju čosi bolelo a necítila sa dobre. Zarábal som slušne, žili sme na vysokej úrovni. No keď som zistil, že má milenca, povedal som si dosť. Rozviedli sme sa.

Dcéra zostala s ňou a syn odišiel so mnou do podnájmu. Súd ma zaviazal platiť výživné dcére aj manželke. A chcela čoraz viac. Bránil som sa, chcel som, aby pracovala, a vtedy mi šestnásťročná dcéra šplechla do očí, že ma nenávidí a nechce ma už nikdy vidieť. Rozhodol som sa emigrovať.

Všetko som si pripravil a až posledný deň sme s kamarátom podpísali papiere o predaji ambulancie a spravili prevod peňazí. On jediný vedel, že odchádzam. Zbalil som sebe aj synovi najnutnejšie veci a večer sme vyštartovali. Týždeň som pobudol v Nemecku a menil adresy. Bál som sa, že moja exmanželka zistí, že som ušiel, a dá ma stíhať za únos neplnoletého. Syn mal trinásť rokov. Napokon som sa usadil u deda na Slovensku.

Prišiel som k hrobu a kytica mi takmer vypadla z ruky. Pri pomníku bola tabuľka a na nej meno mojej dcéry. Zomrela pred troma mesiacmi!

 

 

Pokožke dáva suché a horúce počasie zabrať: Viete, ako si ju po lete oživíte?
Otvorená spoveď Bibiany Ondrejkovej: Pred týmto chce ochrániť svoje dcéry!
Zapečený syr

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×