Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Požehnaný kraj s nádhernými výhľadmi na lazy a srdečnými ľuďmi, u ktorých sa po chvíli cítite ako doma

21.08.2019 (32/2019) Ťažko nájsť krajší pohľad než ten na miestne lazy, ťažko nájsť srdečnejších a pohostinnejších ľudí, u ktorých sa po chvíli cítite ako doma. Preto je Hriňová mestom, kam sa človek vždy rád vracia.
Požehnaný kraj s nádhernými výhľadmi na lazy a srdečnými ľuďmi, u ktorých sa po chvíli cítite ako doma
15 fotografií v galérii
Po výstupe na Javorinku sa vám otvorí takáto úžasná panoráma.
Autor fotografie: Martin Mázor

Príbeh z Ríma

Hovorilo sa im detvianske, ale keďže ich odnepamäti vyrábali aj v mnohých okolitých dedinách, skôr im patrí prívlastok podpolianske. Vyrezávané drevené kríže sú celkom oprávnene pýchou (nielen) miestnych cintorínov a ich výrobcovia sa na nedostatok roboty dodnes nemôžu sťažovať.

„Od roku 1979 ich vyrezával môj otec, pomyselné žezlo som potom v podstate automaticky prebral ja. Ľudia za mnou chodili – urob aj nám, otec sľúbil. Mali sme vlastnú robotu a poľnohospodárstvo, ale keď sa našiel voľný čas, pustili sme sa do práce celá rodina. Manželka kríže maľuje, záujem je veľký. Okrem výroby nových treba, samozrejme, rekonštruovať tie skôr vyrobené,“ vysvetľuje rezbár z Raticovho vrchu a niekdajší poslanec Jozef Ďurica.

Jozef Ďurica zdedil výrobu drevených podpolianskych krížov po svojom otcovi. Väčšinou sa robia dubové, ale tento je z agáta. 15 fotografií v galérii Jozef Ďurica zdedil výrobu drevených podpolianskych krížov po svojom otcovi. Väčšinou sa robia dubové, ale tento je z agáta. Zdroj: Martin Mázor

Hrdé symboly zapísané v zozname kultúrneho dedičstva Slovenska boli pritom v časoch totality zárukou problémov, o čom sa svojho času presvedčil aj Jozefov otec Ondrej. V roku 1985 dal tajne poslať do Ríma kríž v podobe dvoch ozdobených trámov, ktoré potom zložili a vystavili v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metóda v Ríme.

„Keď sa to súdruhovia dozvedeli, zobrala otca kriminálka rovno z poľa a nasledoval výsluch. Našťastie bez vážnejších následkov,“ spomína Jozef Ďurica.

Keď sa po vyše tridsiatich rokoch na toto miesto vybrala skupina zástupcov podpolianskych samospráv, synovi autora známeho kríža taktiež ponúkli miesto v autobuse.

„Poprosil som nášho primátora, aby sa pozrel, v akom stave ten kríž je, a on na to – poď sa na to pozrieť sám. Deviati chlapi sme mali napokon celý týždeň čo robiť. Zložili sme kríž, poopravovali a prebrúsili, čo bolo treba, natreli ho novou farbou, doplnila sa kovová časť a korpus,“ dodáva ľudový umelec, ktorý tak dostal vzácnu príležitosť nadviazať na dielo svojho otca.

Fujarista na Podpolianskom námestí. 15 fotografií v galérii Fujarista na Podpolianskom námestí. Zdroj: Peter Berčík

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×