Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vlado Varga: Futbal vždy odzrkadľoval stav spoločnosti, keď padne ten slovenský na samé dno, kto ho vzkriesi?

20.08.2019 (32/2019) V tajomnom zákulisí futbalu sa pohybuje už bezmála pol storočia, bol pri jeho hviezdnych i kritických chvíľach. Dnes sa Vladimír Varga (70) pozerá na slovenský futbal očami hráčskeho agenta.
Vlado Varga: Futbal vždy odzrkadľoval stav spoločnosti, keď padne ten slovenský na samé dno, kto ho vzkriesi?
8 fotografií v galérii
V roku 1976 sa Československo stalo majstrom Európy. Dve tretiny reprezentácie tvorili...
Autor fotografie: Archív NMH

Vraví sa, že na Slovensku je každý odborníkom na futbal. Povedzte, je rozdiel medzi tým, ako vidia futbal fanúšikovia a ľudia, pre ktorých je futbal a dianie okolo neho profesiou?

Je, a je to dobre. Fanúšikov by sme nemali trápiť zverejňovaním problémov, s ktorými dnes zápasia kluby, fanúšik by za svoje peniaze a vernosť klubu mal dostať kvalitný, neodfláknutý výkon. Väčšina fanúšikov ani zďaleka netuší, čo ľudia v zákulisí ich obľúbeného mužstva musia pre futbalistov, a vôbec pre existenciu klubu zabezpečiť.

Lebo dať futbalistom načas výplatu, to už dnes zďaleka vo vrcholovom futbale nestačí, hráči dnes požadujú all inclusive servis. A zabezpečiť to dnes nie je pre väčšinu klubov ľahké. Všetko stojí peniaze a nie malé, a tie pozháňať do klubovej pokladnice je čoraz ťažšie.

Fanúšikovia o tom väčšinou ani nevedia, preto je ich pohľad na futbal iný ako pohľad hráčov, trénerov, funkcionárov, majiteľov klubov. Ale ako vravím, tak to má byť, fanúšik nech má z futbalu radosť a nie bolenie hlavy, či jeho klub má peniaze na výplaty hráčov, na sústredenie, na kúpu posíl.

Okrem futbalu sú na Slovensku populárne aj iné športy. Nepochybne hokej, v niektorých mestách a regiónoch hádzaná, basketbal, volejbal. Čím vás pritiahol k sebe na celý život práve futbal?

Atmosférou. Bývali sme päť minút od štadiónu prešovského Tatrana, videl som prichádzať na tréningy také legendy, akými boli Laco Pavlovič či výnimočný obranca Jožko Bomba, v nedeľu mesto od rána žilo futbalom. Keď Tatran dal gól Slovanu, pražskej Dukle alebo Sparte, to nadšenie bolo naozaj počuť až na opačnom konci mesta.

K futbalu som sa nenápadne prikmotril ako žiak, chodil som na tréningy B mužstva a dorastencov zberať lopty. A už som na tom ihrisku zostal na celý život.

Je dnes na Slovensku rozdiel v kvalite futbalu medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi?

Samozrejme, že ekonomická sila regiónov vplýva aj na kvalitu futbalu. Kto to spochybňuje, tak futbalu a jeho zázemiu nerozumie. Ale budete sa asi čudovať, viac talentovaných futbalistov vyrastá v chudobnejších regiónoch. Vo futbalových akadémiách je najviac talentov z východného Slovenska, platí to aj o špičkovej futbalovej akadémii pri MŠK Žilina, ktorá má najmä chlapcov z východu.

Majiteľ a prezident tohto klubu Jozef Antošík pozná každého žiaka z akadémie po mene, vie, odkiaľ pochádza. Je to človek, akého slovenský futbal potrebuje ako soľ. Vravievam, že by ho bolo treba pre jeho vzťah k mládežníckemu futbalu naklonovať. Desať takých Antošíkov by dokázalo urobiť so slovenským futbalom zázrak. Lenže kde ich nájsť?

Majiteľ a prezident MŠK Žilina Jozef Antošík je človek, akého slovenský futbal potrebuje ako soľ. 8 fotografií v galérii Majiteľ a prezident MŠK Žilina Jozef Antošík je človek, akého slovenský futbal potrebuje ako soľ. Zdroj: Archív NMH

Čo myslíte, je kvalita nášho futbalu zrkadlom stavu spoločnosti? Mám na mysli najmä ekonomiku a morálku...

Futbal vždy, a nielen u nás, odzrkadľoval stav spoločnosti. A tak je to aj dnes. Pamätníci si iste spomenú, že za socializmu sa vravievalo, že futbal je výkladnou skriňou každého štátu. Platilo to vtedy, platí to aj dnes. Škoda, že naši politici si to začínajú uvedomovať dosť neskoro. Keď nedajbože padne slovenský futbal na samé dno, aký spasiteľ ho vzkriesi?

Ktoré roky boli podľa vás zlatou érou slovenského futbalu?

Rok 1969, keď bratislavský Slovan porazil v Bazileji vo finále Pohára víťazov pohárov slávnu Barcelonu 3 : 2. Potom to bol rok 1976, keď sa Československo stalo majstrom Európy, spomínam to preto, lebo dve tretiny reprezentácie tvorili Slováci. Kapitán Ondruš, Jurkemik, Masný, Pivarník, Gögh, Jozef Čaplovič, Móder, Švehlík, Vencel, v širšom kádri reprezentácie bol aj Pavol Bíroš.

V ére našej samostatnosti bola veľkým úspechom naša účasť na majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike a na majstrovstvách Európy vo Francúzsku pod vedením trénera Jána Kozáka.

Čo myslíte, zažije ešte niekedy náš futbal také hviezdne chvíle? Lebo zatiaľ sa čosi také nečrtá.

Som presvedčený, že v slovenskom futbale je stále potenciál, aby sa dostal na vyššiu úroveň, len s ním treba múdro hospodáriť, nepremrhať ho nepremyslenými krokmi.

Na adresu futbalistov poviem len toľko, že dnes už mať len šikovné nohy nestačí. Moderný futbal svetovej alebo európskej úrovne potrebuje aj hlavu a srdce. Bez toho hráči slovenský futbal na vyššiu úroveň nedostanú. Za starších čias také kritérium spĺňali napríklad hráči Ladislav Kačáni či Titus Buberník.

Akú známku by ste dnes dali nášmu futbalu?

Futbal dnes netreba známkovať, sám sa oznámkoval v prvých predkolách európskych súťaží.

Vlado Varga (vľavo) má dobré spomienky aj na zápas Tatrana v španielskej Zaragoze. 8 fotografií v galérii Vlado Varga (vľavo) má dobré spomienky aj na zápas Tatrana v španielskej Zaragoze. Zdroj: Archív V. V.

Máte pravdu, účinkovanie našich najlepších klubov na medzinárodnej scéne je doslova zahanbujúce. Máme vôbec šancu uspieť v silnej medzinárodnej konkurencii súťažiach klubov?

Treba si priznať a povedať pravdu, že Slovensko nemá na to, aby sme mali také ekonomicky, a teda aj futbalovo silné kluby, aké majú Angličania, Španieli, Nemci, Taliani, Francúzi. Iná vec je reprezentačný tím, ten už dokázal, že pri dobrom vedení sa vie presadiť aj v silnej konkurencii tých najlepších tímov.

Slovenské kluby by mali stavať svoju budúcnosť na našich hráčoch, posilnených o dvoch-troch špičkových legionárov. A medzi slovenskými klubmi by mala vzťahy ovládať súťaživosť, nie nevraživosť, či dokonca nenávisť.

Slovan postúpil do ďalších bojov v Európskej lige a v nejednom klube sú z toho sklamaní, radosť im spravili tie mužstvá, ktoré v európskych súťažiach rýchlo skončili. Dobré, korektné, prajné vzťahy sú aj pre náš futbal kľúčové.

Ako prezident prešovského Tatrana som zažil ako veľmi prajného, žičlivého majiteľa klubu FC Košice Alexandra Rezeša. Na rokovanie o predaji jedného hráča som išiel s cenou 2 milióny korún, ale Alexander Rezeš mi vyrazil na rokovaní dych. Ste priskromní, máte skvelého hráča, zaplatím Tatranu 6 miliónov! A to sa aj stalo.

Ešte za čias socializmu ste založili v rodnom Prešove na základnej škole prvú futbalovú triedu na Slovensku. Bol o ne vtedy záujem?

Dokonca veľmi veľký, to boli roky, keď deti ešte športovali, keď ich životy neovládali mobily, smartfóny a počítačové hry. Tatran Prešov bol so Slovanom priekopníkom v zakladaní futbalových tried.

V Bratislave bola prvá trieda pre malých futbalistov otvorená na Základnej deväťročnej škole na Kalinčiakovej ulici, v metropole Šariša na ZDŠ Mudroňova. Záujem o tieto triedy mali futbalové kluby, školy, telocvikári, rodičia aj deti.

Dnes už šport na školách nefunguje, polovica žiakov sedí na hodinách telesnej výchovy na lavičke, lebo rodičia im vybavili akési papiere a potvrdenia o tom, že ich deťom pohyb škodí. Myslím, že štát by mal viac finančne, personálne a materiálne podporovať základné a stredné školy, kde má šport zelenú.

Existujú futbalové triedy aj dnes?

V takej forme, ako ich zakladal Slovan s Tatranom, už nie, nahradili ich futbalové akadémie. Ale podľa môjho názoru, všetky kritériá spĺňa len futbalová akadémia MŠK Žilina. Odtiaľ si treba brať príklad, netreba po skúsenosti chodiť za hranice.

Vlado Varga sa profesionálne venuje futbalu 45 rokov. 8 fotografií v galérii Vlado Varga sa profesionálne venuje futbalu 45 rokov. Zdroj: Peter Ličák

Ale je vôbec medzi chlapcami záujem o futbal? Lebo vidieť deti s loptami je už dosť výnimočný obraz.

Tak ako naznačujete, záujem detí a mládeže o futbal spadol na samé dno. Keď sme v Tatrane na začiatku 90. rokov robili výber do prípraviek, prihlásilo sa nám 180 chlapcov z celého Šariša, vybrali sme 60 najtalentovanejších.

Dnes sa robí nábor a záujem prejaví len 8 chlapcov. Aký komentár ešte tieto čísla potrebujú? To isté platí aj o fanúšikoch, kedysi ich chodievalo na zápasy Tatrana vyše 10-tisíc, dnes je aj 200 divákov veľa...

Môžu dnes futbalové kluby prežiť bez bohatých a štedrých sponzorov či mecenášov?

Tam, kde nemajú finančne silné firmy, fabriky alebo ich majitelia nemajú o futbal záujem, je asi jedinou možnosťou prežitia založenie mestských športových klubov spolufinancovaných z mestskej pokladnice. Kadiaľ vedie cesta v takýchto prípadoch, ukázala spolupráca mesta so športovými klubmi v Michalovciach. Keď to funguje tam, môže to fungovať aj v iných mestách. Len treba chcieť.

Je ťažké získať priemerným futbalovým klubom sponzora?

Špičkové kluby ich majú, ostatné to majú ťažšie, ale nie beznádejné. Napríklad situácia sa začína obracať k lepšiemu v Košiciach, kde Ján Kozák dokázal inšpirovať partiu šikovných mladých podnikateľov, aby investovali zo svojich ziskov aj do košického futbalu. Tam sa dnes rodí začiatok novej éry tamojšieho futbalu.

V ktorom klube sa vám pôsobilo najlepšie?

Najdlhšie som pôsobil v prešovskom Tatrane, keď som tam v roku 1974 nastúpil ako tajomník oddielu, táto funkcia bola predchodcom funkcie športového riaditeľa, bol som najmladším tajomníkom prvej federálnej ligy, mal som vtedy len 24 rokov.

Potom som pôsobil štyri roky ako tajomník oddielu v Slovane Bratislava. Po návrate do Prešova som šesť rokov viedol Tatran ako jeho prezident, poldruha roka som sa venoval aj košickému futbalu ako viceprezident FC Košice.

V každom klube, kde mali záujem o moju pomoc, som získal iné skúsenosti, všade preferovali iný štýl riadenia klubu, prístup k hráčom aj k sponzorom a fanúšikom.

Vrchol mojej funckionárskej kariéry mi priniesli roky 1999 až 2002, keď som ako člen Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu bol dva roky vedúcim realizačného tímu reprezentačného družstva, ktoré trénoval Jožo Adamec. S týmto tímom sme sa dostali v roku 2000 aj na olympiádu do Austrálie.

Veľký záujem o naše kluby majú najmä hráči z Balkánu. Príkladom je Slovan Bratislava, kde aj kapitánsku pásku nesie Bulhar Božikov (vpravo). 8 fotografií v galérii Veľký záujem o naše kluby majú najmä hráči z Balkánu. Príkladom je Slovan Bratislava, kde aj kapitánsku pásku nesie Bulhar Božikov (vpravo). Zdroj: Archív NMH

V ktorom období sa začalo v našom futbale dariť korupcii, kupovaniu výsledkov, podplácaniu rozhodcov?

Prvé kauzy sa prevalili okolo tipovania, do ovplyvňovania výsledkov sa zapojilo zopár hráčov, veľmi správne sa vtedy zachoval futbalový zväz, ktorý nad tým nezavrel blahosklonne oči. Aj keď existuje podozrenie na kupovanie výsledku, také nečisté praktiky sa dokazujú veľmi ťažko.

Myslím, že ovplyvňovaniu výsledkov môže zabrániť systém Var, podľa vedenia Medzinárodnej futbalovej federácie má používanie videotechniky až 99-percentnú úspešnosť posudzovania verdiktov rozhodcov.

Čo myslíte, sú dnes rozhodcovia v nižších súťažiach ľahko podplatiteľní?

Otázka stojí inak: Kde by na podplácanie rozhodcov vzali peniaze kluby na dedinách? Veď v nižších súťažiach bojuje väčšina klubov o holé prežitie, preto je tam aj taký veľký úbytok vidieckych mužstiev. Pre mnoho klubov na dedinách je vzácne každé euro, na rozdávanie nemajú. Lenže medzi tými tisíckami futbalistov a funkcionárov sa vždy nájdu aj takí, ktorí sa budú pokúšať vyhrať dôležitý zápas pomocou peňazí.

Už 17 rokov máte licenciu hráčskeho agenta, podľa nového sprostredkovateľa, viete, aký je dnes na medzinárodnej scéne záujem o našich futbalistov?

O tých najlepších je stále záujem aj v zahraničných kluboch. Najviac hráčov predal do zahraničia MŠK Žilina, v poslednom čase aj Trenčín. V deväťdesiatych rokoch sme pokladňu Tatrana plnili z predaja hráčov a na jeden rok sme potrebovali 30 miliónov korún. Hráčov sme predávali do Sparty Praha, do Nemecka, Turecka, Izraela. Kluby, ktoré majú hráčov na predaj, nikdy netrpia na finančné suchoty. Tak je to u nás aj vo svete.

A akí kvalitní futbalisti majú záujem o účinkovanie v našich kluboch?

V poslednom čase sa objavujú v zostavách našich klubov aj kvalitnejší legionári, už tu nemáme len tých, ktorí sa doma nedokázali uchytiť. A mnohí tu majú oveľa lepšie platy ako doma.

Napríklad plat hráča v druhej španielskej či portugalskej lige sa pohybuje okolo 1 500 eur, na Slovensku sú honorovaní lepšie. Veľký záujem o naše kluby majú najmä hráči z Balkánu. Nemajú jazykovú bariéru, dobre sa tu cítia, nemajú ďaleko domov.

Chodievate ako hráčsky agent hľadať nové talenty aj na dedinské ihriská?

Pravdaže, ale veľa tipov na dobrých, perspektívnych mladých hráčov dostávam od rozhodcov. Tí majú dedinské kluby veľmi dobre zmapované.

V týchto dňoch si Vlado Varga (vpravo) prevzal od šéfa slovenského futbalu Jána Kováčika za obetavú prácu pre slovenský futbal Zlatý odznak Slovenského futbalového zväzu. 8 fotografií v galérii V týchto dňoch si Vlado Varga (vpravo) prevzal od šéfa slovenského futbalu Jána Kováčika za obetavú prácu pre slovenský futbal Zlatý odznak Slovenského futbalového zväzu. Zdroj: Archív V. V.

Aké vlastnosti by mal mať dnes dobrý futbalový funkcionár?

Mal by mať dobré oko na talentovaných hráčov, vedieť udržiavať dobré vzťahy v klube a pestovať vzťahy s inými klubmi. Opakujem sa, ale v niektorých regiónoch vzťahy medzi klubmi pripomínajú vojnový stav.

Kde vidíte slovenský futbal o takých 10 rokov? Bude sa vôbec hrať okrem najvyššej súťaže aj na dedinách?

O budúcnosť futbalu nemám napriek jeho ťažším časom žiadne obavy. Bude žiť, lebo je to veľký fenomén. Predpokladám, že sa zníži počet zahraničných hráčov v našich kluboch, viac príležitostí dostanú naše mladé talenty.

Som presvedčený, že domáci hráči dokážu prilákať na tribúny štadiónov viac fanúšikov ako zahraniční legionári. Dokazuje to príklad Trnavy, kde chodí svojich podporovať na zápasy aj 10-tisíc divákov.

Potrebujeme na Slovensku stavať nové futbalové stánky, keď záujem o futbal je z roka na rok menší?

Určite prídu roky, keď na futbalové zápasy bude chodiť viac ľudí ako dnes. Len to obdobie malého záujmu musia kluby prežiť, aj keď s odretými ušami. Teší ma, že to tak vidí a cíti aj primátorka Prešova Andrea Turčanová aj predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, ktorí presvedčili krajských i mestských poslancov, že ako krajské mesto potrebujú aj moderný futbalový stánok. Veď dá Boh, že Tatran večne nebude hrať iba tretiu ligu.

 

 

 

Diétna torta
Zasmejte sa s nami!
Unikátne priateľstvo človeka s dravcom: Poznajú sa celý život!

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×