Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Panika na Orave: Svorka vlkov schádza z hôr k cestám a útočí na stáda oviec

19.08.2019 (32/2019) S poľovným hospodárom Rastislavom Matuškom (53) sa rozprávame u neho doma na severe Slovenska v obci Brezovica. Cez okno vidíme Skorušinské vrchy, najvyšší bod sa nachádza v nadmorskej výške 1 314 metrov. Domáci pán z okna často vídava okrem horskej panorámy aj vlka dravého.
Panika na Orave: Svorka vlkov schádza z hôr k cestám a útočí na stáda oviec
11 fotografií v galérii
Aj na Orave sú dnes typické salaše minulosťou. Ovce sa nepasú vysoko v horách,...
Autor fotografie: Shutterstock

Vlky sa prechádzajú v blízkosti ľudských obydlí, ľudia na Orave ich dokonca vídajú pri cestách z auta či autobusu. Najhoršie však je, že táto šelma siaha miestnym na obživu, trúfne si prísť do tesnej blízkosti ľudí a útočiť na ovce.

Jelenča v hoteli

Spolu so Jozefom Kovalíkom (63), ktorý sa viac ako 45 rokov venuje chovu oviec, nám náš hostiteľ vymenúva prípady z posledných rokov. Vlk vošiel na družstevný dvor, zrejme v plote našiel dieru, a skántril im päť oviec. Inokedy sa zase vrhol na capa, ktorého si ich sused priviazal blízko domu pri bráničke.

Desať metrov od turistickej chaty Teplica zase našli zvyš­ky jelenej zveri, ktorú sem štvala svorka vlkov. Podobne až na prah miestneho hotela dobehlo malé jelenča so stehnom pohryzeným od vlkov.

Poľovníci z Brezovice vlani prvýkrát po dlhom čase evidovali v priebehu dvoch mesiacov sedem kusov napadnutej jelenej zveri. Na Orave vládne v prípade vlka špecifikum: v susednom Poľsku je táto šelma, ktorá, samozrejme, nerešpektuje štátnu hranicu, celoročne chránená. Za krátky čas je schopná prejsť až 70 kilometrov.

„V našom poľovnom revíri s rozlohou viac ako dvetisíc hektárov evidujeme jedného vlka samotára, potom je tu skupinka dvoch vlkov plus ešte jedna svorka. Dnes nepoznáme presný počet členov svorky, koncom zimy ich bolo osem.

Vlk do prírody patrí, preto hovoriť o ňom ako o probléme nie je správne. Schádza do blízkosti ľudských obydlí, pretože sa mení ráz krajiny, hore nachádza obživu oveľa ťažšie.

Niekedy sme pôdu obrábali aj vo vyšších nadmorských výškach, mali sme tam políčka. Pásli sa tam ovce a iný dobytok, plnili funkciu akoby živých kosačiek. Niekoľkokrát za rok tam vyrástla nová tráva, ktorá bola obživou pre raticovú zver, napríklad jelene či srnce. Dnes nechce poľovná zver spásať iba starú trávu, preto sa presúva nižšie a za ňou ide ako za obživou aj vlk,“ vysvetľuje Rastislav Matuška.

Rastislav Matuška nás prijal u seba doma. V pracovni nám ukazuje vlka, ktorého zastrelil v roku 1993. Na Orave to boli veľmi zlé roky, bačovia žiadali poľovníkov, aby im pomohli chrániť stáda oviec. 11 fotografií v galérii Rastislav Matuška nás prijal u seba doma. V pracovni nám ukazuje vlka, ktorého zastrelil v roku 1993. Na Orave to boli veľmi zlé roky, bačovia žiadali poľovníkov, aby im pomohli chrániť stáda oviec. Zdroj: Pavol Bartonek

Radšej nestrieľajú

Jeho sused Jozef Kovalík prežil väčšiu časť života ako bača vysoko v horách, bývajúc v maringotkách. Niekedy v roku 2000 však zišiel dole do dediny, dnes pracuje na družstve, po pracovnom čase sme ho zastihli doma v jeho stolárskej dielni.

„Na salašoch som pracoval s partiou chlapov. Doba sa však mení a ľudia už nie sú ochotní odísť z domu zo štandardne vybavenej domácnosti niekam do hôr do maringotky, kde nie je ani elektrina. Zmenil sa aj systém práce, ovce dojíme pomocou modernej technológie na družstve, preto musia byť blízko.“

Dnes chovajú 900 oviec, všetky sa pasú v intraviláne obce, hore sú asi tri kilometre od dediny jarky, je ich spolu 500 kusov, aj to iba v lete. Striedajú sa pri nich po dva dni dvaja pastieri, jedným z nich je Martin Hajduk (56).

„Tento rok nám vlky skántrili minimálne päť oviec. Strhnú jednu, majú dosť potravy na dva dni. Najprv vyžerú vnútornosti a potom sa pustia do mäsa v zadnej časti. Ak ostatky ovce nájde medveď, zožerie všetko – kosti, dokonca aj známku. Keď sa ovce pasú okolo hory, nemám šancu všetky ustriehnuť.

Koľko ráz vidím na druhom konci stáda vlka, ale čo mám robiť? Tento dravec stráca plachosť, hlavne keď prší alebo keď je vonku hmlisto. Psov mám spolu štyroch. Stalo sa, že čuvač hnal vlka, ten sa bál a utekal. Keď však vlk dobehol k svorke, náš pes sa radšej otočil.“

Takto poškodení majitelia môžu žiadať náhradu škody od Ministerstva životného prostredia SR. Oravci sú však svojhlaví, hrdí ľudia, veľmi často nad týmto postupom iba mávnu rukou, pretože, ako hovoria, v praxi je to hotová detektívka.

Takto vyzerajú ovce po útoku vlka. Zvieratá, ktoré boli inak zdravé a v dobrej kondícii, musia usmrtiť. 11 fotografií v galérii Takto vyzerajú ovce po útoku vlka. Zvieratá, ktoré boli inak zdravé a v dobrej kondícii, musia usmrtiť. Zdroj: Pavol Bartonek

„Je s tým spojená obrovská byrokracia. Spisuje sa zápisnica, vlastníci musia disponovať dôkazmi, že útočil práve vlk, nie napríklad túlavý pes či iná šelma. Dobre je mať napríklad odfotené stopy vlka,“ opisuje Rastislav Matuška.

Pre zvýšenú ochranu vlka to v praxi znamená rad úkonov, ktoré sú náročné na čas.

„Povolený odstrel vlka dravého je v období od 1. novembra do 15. januára. Na miesto odstrelu však musia prísť pracovníci zo štátnej ochrany prírody a z obvodného úradu z odboru životného prostredia.

Po odstrele musí mať vlk na nohe značku na označenie ulovenej zveri, nesmie sa ním manipulovať, fotí sa, váži, zisťujú sa miery, skrátka všetko sa podrobne dokumentuje. Práve preto poľovníci na vlka radšej ani nepoľujú. Za ostatné tri sezóny evidujeme iba dva úhyny vlkov, aj to preto, že ich zrazili autá,“ dodáva Rastislav Matuška.

Ešte sme pokojní

Naposledy sa na Orave na vlkov „poriadne“ strieľalo v 90. rokoch minulého storočia. Bolo ich toľko, že bačovia žiadali poľovníkov, aby prišli na salaše a pomohli im chrániť stáda. Rastislav Matuška nám ukazuje svojho prvého a zároveň posledného zastreleného vlka z tých čias, jeho preparované časti má dnes v pracovni.

Statný dravec vážil 45 kilogramov. Oravci dnes ešte nerobia paniku, veľmi vážne sa však obávajú budúcnosti, pretože ministerstvo pôdohospodárstva nariaďuje kvóty v prípade raticovej zveri.

„Jelenia, srnčia a diviačia zver schádza bližšie k ľudským obydliam, ničí poľnohospodárom úrodu. Rezortné ministerstvo preto vydalo nariadenie: do roku 2030 musíme znížiť počty tejto zveri. Napríklad na náš poľovný revír máme stanovených osem kusov jelenej zveri, koeficient prírastku je 0,6.

V oblasti, kde je výskyt vlka, máme dovolený ročný prírastok dve mláďatá. Vlk však potrebuje žrať. Čo budeme robiť? Chodiť do Poľska a nakupovať pre vlky mäso? Teraz sme ešte pokojní, ale potom to bude problém,“ opisuje miestny poľovný hospodár.

Martin Hajduk je jeden z mála pastierov, ktorí sú ešte ochotní pracovať ďaleko od domova a bývať v maringotke bez elektrickej energie. Strieda sa po dva dni so svojím kolegom. Zastihli sme ho doma. 11 fotografií v galérii Martin Hajduk je jeden z mála pastierov, ktorí sú ešte ochotní pracovať ďaleko od domova a bývať v maringotke bez elektrickej energie. Strieda sa po dva dni so svojím kolegom. Zastihli sme ho doma. Zdroj: Pavol Bartonek

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×