Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zuzana Dančiaková: Otec ma naučil vážiť si život, pokorne znášať veci, ktoré sa stávajú, a neobviňovať z nich celý svet

19.08.2019 (32/2019) Odchod legendárneho Stana Dančiaka (†75) jeho dcéru, Zuzanu Dančiakovú (47) zarmútil a veľmi zmenil. Na trúchlenie jej však neostal čas, keďže sa musela pasovať s mnohými životnými výzvami.
Zuzana Dančiaková: Otec ma naučil vážiť si život, pokorne znášať veci, ktoré sa stávajú, a neobviňovať z nich celý svet
9 fotografií v galérii
Zuzana Dančiaková
Autor fotografie: Lýdia Czakó

Akým bolo pre vás toto obdobie, rok po odchode vášho milovaného otca?

Zmenilo ma to. Tatinkov odchod ma zmenil a veľmi mi chýba. Veľa ľudí mi hovorí, že ockove oči, ktoré som po ňom zdedila, stratili úsmev. Ale myslím si, že je to normálne a pochopiteľné, pretože je ešte skoro. Rok je krátky čas na to, aby sa človek s niečím takým vyrovnal. A keď nad tým tak rozmýšľam, asi sa s tým vyrovnať ani nedá. Musíme to skrátka prijať ako fakt, aby sme mohli ísť ďalej.

Do života mi však prišlo veľmi veľa vecí, lebo ako sa hovorí, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. (Úsmev.) Mám trošku chorú maminku. S mojím partnerom Ľubošom sme sa k nej presťahovali a staráme sa o ňu. Ale ona je veľmi silná a dostane sa z toho.

Keď ocko zomrel, myslela som si, že príde čas, keď sa už budem môcť venovať svojej kariére, nemyslím nejakej hysterickej kariére, ale premýšľala som nad tým, že by som začala chodiť na kastingy. Ale pre maminkino podlomené zdravie som to trošku odsunula. Tento rok som sa chcela vydávať, ale aj to sa odsunulo, lebo teraz máme iné priority.

Zastavil vás teda zdravotný stav vašej maminy.

Áno, a hlavne teraz nemáme kapacitu to riešiť a vymýšľať veci okolo svadby, pozývať hostí. Minulý rok sme sa s mojím partnerom Ľubošom rozprávali, že by bolo fajn posunúť náš vzťah, plánovali sme to uskutočniť koncom augusta, ale prišlo nám do života niečo dôležitejšie, tak počkáme. (Úsmev.) Ľuboš je úžasný muž, úžasný človek, stojí pri mne celý čas v dobrom aj v zlom aj bez papiera a asi len vďaka nemu som toto všetko zvládla ľahšie.

Vrátim sa ešte k vášmu otcovi. Boli ste na jeho odchod pripravená?

Na to sa nedá pripraviť. Ocko už bol veľmi unavený a ja som musela akceptovať jeho rozhodnutie. Už nechcel ďalej bojovať, ale, samozrejme, pripravená som na to nebola. Hovorí sa, že keď je niekto dlho chorý, tak to potom rodina čaká, ale nie. Nečaká to.

A to, čo potom príde, neviem ani opísať. Človek vtedy musí okamžite riešiť praktické záležitosti, rozlúčku, úrady. Ide ako stroj a neuvedomuje si, čo sa deje, lebo má pred sebou mnoho povinností, ktoré treba zariadiť.

Až do otcovho pohrebu som si vôbec nič neuvedomovala. Ešte aj teraz si veľakrát neuvedomujem, že tu už nie je. Keď prídem domov a otvorím dvere, stáva sa mi, že chcem zakričať: „Tatinko, už som tu!“ Ešte stále mi to akosi nedošlo, ale na druhej strane som na to nemala čas, pustiť to zo seba, odprevadiť ho a povedať, že ideme ďalej, lebo sa nám v rodine udiali ďalšie veci a my sa musíme postarať o živých.

Zuzana sa tento rok chcela vydávať, okolnosti ju však donútili svadbu odsunúť. 9 fotografií v galérii Zuzana sa tento rok chcela vydávať, okolnosti ju však donútili svadbu odsunúť. Zdroj: Profimedia

Focus Media
VIDEO
© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×